Chapter, Paragraph
1 Uvod,1| technických vynálezov jasne vidno, že u živých tvorov i v silách
2 Uvod,2| zachovávať: "Tým ukazujú, že majú požiadavky zákona vpísané
3 Uvod,2| omylu, keď sa nazdávajú, že vo vzťahoch medzi ľuďmi
4 I,3 | musí mať za základ zásadu, že každý človek je osoba, t.
5 I,3 | každý človek je osoba, t.j. že je vo svojej prirodzenosti
6 I,4 | od začiatku na zreteli , že človek má právo na život,
7 I,8 | hospodárskej oblasti! Je jasné, že človek má od prírody právo
8 I,8 | toho nemožno obísť mlčaním, že pracujúci má právo na spravodlivú
9 I,8 | nie je od veci pripomenúť, že súkromné vlastníctvo má
10 I,9 | Magistra my sami sme nástojili, že je nevyhnutne potrebné,
11 I,13 | tohto tvrdenia vyplýva, že v ľudskom spoločenstve prirodzenému
12 I,16 | preniknúť láskou natoľko, že budú pociťovať potreby iných
13 I,18 | rozumom..." Je teda zrejmé, že dobrota ľudskej vôle závisí
14 I,19 | všeobecne známa skutočnosť, že ženy už majú účasť na verejnom
15 I,19 | našich časoch pozorovať, že ľudské spločenstvo podstúpilo
16 I,19 | rozšírila a ujala mienka, že všetci ľudia majú od prírody
17 II,20 | ustanovizni. Tvrdím však, že je dielom Božej múdrosti
18 II,20 | dielom Božej múdrosti fakt, že jestvujú vrchnosti, že jedni
19 II,20 | že jestvujú vrchnosti, že jedni rozkazujú a iní poslúchajú,
20 II,20 | Avšak neslobodno si myslieť, že autorita nepodlieha nijakým
21 II,20 | všetkých, z toho vyplýva, že i vrchnosti majú od neho
22 II,21 | on sám pôvodcom; a tým, že preukazujeme Bohu príslušnú
23 II,21 | rozumom; i z toho je zrejmé, že sa odvodzuje z večného zákona.
24 II,21 | násilia".35~Avšak z toho, že autorita má svoj pôvod v
25 II,21 | vôbec nemožno uzatvárať, že ľudia nemajú možnosť zvoliť
26 II,22 | vyplýva predovšetkým to, že dajú do súladu svoje záujmy
27 II,22 | všetkých, z toho vyplýva, že táto má rešpektovať jeho
28 II,23 | podstaty všeobecného dobra, že majú mať na ňom účasť všetci
29 II,23 | upozorniť našich synov na to, že všeobecné dobro sa týka
30 II,23 | príslušných stupňoch, teda tak, že zachovajú správne odstupňovanie
31 II,23 | Magistra, v ktorej vyhlasujeme, že "spoločné dobro je súhrn
32 II,26 | Vieme totiž zo skúsenosti, že ak úrady neurobia primerané
33 II,27 | vždy v platnosti zásada, že hoci účasť verejných vrchností
34 II,28 | zmenám. Nazdávame sa však, že požiadavkám ľudskej prirodzenosti
35 II,29 | mnohotvárny a dynamický, že právny poriadok, i keď je
36 II,29 | také háklivé a riskantné, že ich nemožno presne vymedziť
37 II,31 | povedaných vecí jasne vyplýva, že verejnoprávny poriadok si
38 II,31 | a nech sa jasne stanoví, že hlavnou úlohou verejných
39 II,31 | mienku tých, čo tvrdia, že vôľa jednotlivcov, prípadne
40 II,31 | nepochybným dôkazom toho, že ľudia našej doby sú si čím
41 III,32| predchodcovia opätovne učili, totiž že národy majú vzájomné práva
42 III,32| pochopiť, keď sa nezabúda, že štátni činitelia, kým konajú
43 III,32| vysokej pocty z toho dôvodu, že ich pokladajú vďaka ich
44 III,32| mravného poriadku vyplýva, že občianska spoločnosť potrebuje
45 III,32| Napokon treba trvať na tom, že aj čo sa týka vzájomných
46 III,33| Najprv treba stanoviť, že kormidlom medzinárodných
47 III,33| svedomito uznávala zásada, že všetky národy sú čo do prirodzenej
48 III,33| úctu.~Vieme zo skúsenosti, že ľudia sa medzi sebou veľmi
49 III,33| dokonalosť.~Taktiež sa môže stať, že niektoré národy predstihujú
50 III,33| Napokon, zo skúsenosti vieme, že národy sú veľmi citlivé
51 III,34| vážnosť. Z toho vyplýva, že štáty majú aj povinnosť
52 III,34| stať, a naozaj sa stáva, že medzi štátmi vypuknú spory
53 III,35| sa po celom svete, totiž že ľudia toho istého národa
54 III,35| uskutočniť. A tak sa neraz stáva, že jestvujú národnostné menšiny
55 III,35| tým treba jasne povedať, že čokoľvek sa proti týmto
56 III,35| Netreba však zabúdať, že členovia menšín, či už z
57 III,35| národnosti do tej miery, že ho vynášajú nad všeobecné
58 III,36| netreba strácať zo zreteľa, že verejná moc vo svojej podstate
59 III,36| ľudskej rodiny.~To znamená, že politické spoločenstvá pri
60 III,36| Netreba napokon zabúdať, že ľudia majú popri svojich
61 III,37| 37. Je všeobecne známe, že sú na svete krajiny, kde
62 III,38| Tento zjav svedčí o tom, že vlády určitých národov priveľmi
63 III,38| mieste všetkým pripomenúť, že politický utečenec je osoba
64 III,38| nemôžu stratiť len preto, že ich pozbavili občianstva
65 III,39| obyčajne odôvodňuje tvrdením, že za terajších okolností mier
66 III,39| je takmer neuveriteľné, že by sa mohol nájsť niekto,
67 III,39| predsa nemožno poprieť, že vojnový požiar by mohol
68 III,39| predsa sú oprávnené obavy, že ak sa neprestane s nukleárnymi
69 III,40| No všetci musia uznať, že nie je možné zastaviť preteky
70 III,40| nevyhnutne predpokladá, že sa radikálne zmenia základné
71 III,40| vybudovaný súčasný mier; totiž že pravý pokoj medzi národmi
72 III,40| rovnováha vo vyzbrojení. Veríme, že je to uskutočniteľné. Veď
73 III,40| by aspoň mali vedieť -, že vzájomné vzťahy medzi národmi,
74 III,40| solidárnosti.~Povedali sme ďalej, že ide o vec nanajvýš želateľnú.
75 III,41| zásadách slobody. To znamená, že ani jeden národ nesmie nijakým
76 III,42| duševnou útechou konštatovať, že táto výzva mala rozsiahlu
77 III,42| priaznivú ozvenu a dúfame, že sa tak v budúcnosti stane
78 III,42| neprestajne uvedomovať, že táto pomoc sa má diať takým
79 III,42| národov. A tieto majú vedieť, že nesú hlavnú zodpovednosť
80 III,42| hospodársko-sociálny vzostup a že samy musia byť jeho prvoradými
81 III,43| ďalej tým viac presvedčenie, že prípadné medzinárodné spory
82 III,43| rokovaním.~Uznávame síce, že toto presvedčenie vzniklo
83 III,43| krívd.~Bohužiaľ, pozorujeme, že národy ešte často podliehajú
84 III,43| obrovské sumy. Pritom tvrdia, že to nerobia z útočných úmyslov,
85 III,43| všetkému však treba dúfať, že národy si pri vzájomných
86 III,43| spájajú, a zároveň pochopia, že je jednou z najhlavnejších
87 IV,44 | sebou natoľko prepájajú, že sa stávajú akoby integračnými
88 IV,44 | závislosti. Z toho jasne vyplýva, že jednotlivé štáty nie sú
89 IV,45 | vyriešiť, napriek tomu, že usporadujú mnohé spoločné
90 IV,45 | podnikavosti, ale preto, že ich autorite chýba dostatočná
91 IV,46 | celý svet, z toho vyplýva, že sám mravný poriadok požaduje,
92 IV,47 | nasilu vnútená, a to preto, že má plniť svoje poslanie
93 IV,47 | sa treba právom obávať, že bude slúžiť iba záujmom
94 IV,47 | záujmom máloktorých, alebo že bude závisieť iba od jedného
95 IV,48 | vlastnou činnosťou, alebo tým, že vytvorí v celosvetovom rámci
96 IV,49 | jednotlivých štátov. To znamená, že úlohou tejto celosvetovej
97 IV,49 | rozsiahle a naliehavé, že verejné vrchnosti jednotlivých
98 IV,50 | tejto deklarácie sa tvrdí, že všetky národy a štáty majú
99 IV,50 | neporušene zachovávali.~Vieme, že proti niektorým bodom tejto
100 IV,50 | napriek tomu sa domnievame, že túto deklaráciu treba pokladať
101 IV,50 | nemeniteľné. A to tým viac, že dnes sa ľudia čoraz viac
102 IV,50 | tým viac si uvedomujú, že sú živými článkami celej
103 V,52 | výdobytkami, je len prirodzené, že iba ten si môže získať priazeň
104 V,54 | tohto javu vidíme v tom, že ich činnosť nie je v súlade
105 V,55 | výchovou. A tak sa stáva, že vedecké vzdelanie dosahuje
106 V,57 | Prozreteľnosti. A tak sa môže stať, že kto nemá dnes jasno vo veciach
107 V,57 | Napokon nemožno poprieť, že v týchto hnutiach, pokiaľ
108 V,57 | uznania.~A tak sa môže stať, že určité styky praktického
109 V,57 | osožné, alebo sú vyhliadky, že sa takými stanú. Rozpoznať
110 V,57 | Všetci totiž musia vedieť, že Cirkev má právo a povinnosť
111 V,58 | radikálnej obnove všetkého, že sa ich počínanie zdá byť
112 V,58 | revolučným.~Títo nech nezabúdajú, že v prírode je postupný vývoj
113 V,58 | do takej ťažkej situácie, že im nezostáva nič iné, ako
114 V,59 | zároveň nás utešuje nádej, že sa k nim pridajú mnohí iní,
115 V,60 | predpovedal vo svojom videní, že bude "Kniežaťom pokoja",70
116 V,60 | veľkolepú a vznešenú úlohu, že človek, ponechaný na svoje
|