Chapter, Paragraph
1 Uvod,2| alebo i bránia".5 Veď inak to ani nemôže byť. Každé Božie
2 I,5 | sa usilovať a pričiniť o to, aby sa všetci - ak majú
3 I,5 | venovať vyšším štúdiám, a to podľa možnosti takým spôsobom,
4 I,6 | Medzi práva človeka patrí aj to, aby mohol uctievať Boha
5 I,8 | na mzdu, ktorá - nakoľko to dovoľujú administratívne
6 I,8 | súkromné vlastníctvo, a to aj výrobných prostriedkov.
7 I,10 | svojho štátu. Ba keď má na to oprávnené dôvody, treba
8 I,13 | prirodzeného zákona, ktorý to právo udeľuje, a zároveň
9 I,13 | ktorí rúcajú jednou rukou to, čo druhou postavili.~
10 I,14 | podľa svojich síl pričiniť o to, aby všetci mali dostatok
11 I,14 | ale aj naozaj užitočná. A to vyžaduje, aby všetci navzájom
12 I,14 | mnohých podujatiach, nakoľko to dnešná civilizácia umožňuje,
13 I,16 | sme si navzájom údmi." 25 To sa stane, ak každý príslušným
14 I,16 | dobier a budú sa usilovať o to, aby všetci na svete mali
15 I,16 | najvyšších duchovných hodnotách. To však ešte nie je všetko.
16 I,17 | vytrvalo snažia dať iným to najlepšie zo seba samých
17 I,18 | meria jej dobrota; a má to z večného zákona, totožného
18 I,19 | verejnom živote. Deje sa to vari rýchlejšie v kresťanských
19 I,19 | rasovú diskrimináciu. A to má veľmi veľký význam pre
20 I,19 | začínajú chápať, čo je to pravda, spravodlivosť, láska
21 I,19 | tejto spoločnosti. A nielen to. Touto cestou ľudia totiž
22 II,20 | Zlatoústy komentuje takto: "Čože to hovoríš? Či vari každý nadriadený
23 II,20 | ustanovený od Boha? Nie, to nevravím. Tu nie je reč
24 II,20 | azda aj stalo, nebolo by to dôstojné ľudí, čo majú a
25 II,20 | dakoho vnútorne donucovať: to môže jedine Boh, lebo len
26 II,22 | toho vyplýva predovšetkým to, že dajú do súladu svoje
27 II,23 | činitelia musia usilovať o to, aby ho zabezpečili na úžitok
28 II,23 | spoločenských vrstiev, ako to zdôrazňuje náš predchodca,
29 II,23 | upozorniť našich synov na to, že všeobecné dobro sa týka
30 II,23 | verejné vrchnosti majú dbať o to, aby hľadali toto dobro
31 II,24 | sa majú starať zvlášť o to, aby sa jednak tieto práva
32 II,26 | musia naozajstne pričiniť o to, aby sa vytvorili podmienky,
33 II,26 | vrchnosti starostlivo usilovať o to, aby občania napredovali
34 II,26 | štátne vrchnosti dbať o to, aby tí, čo sú práceschopní,
35 II,27 | činnosti usilovať práve o to, aby uľahčili občanom uplatňovanie
36 II,28 | a verejnými činiteľmi. A to poskytuje občanom určitú
37 II,28 | Poriadok si vyžaduje aj to, aby jednotliví občania
38 II,31 | štátnej ústave. A nielen to. Dnešní ľudia sa okrem toho
39 III,32| svojou autoritou potvrdiť to, čo naši predchodcovia opätovne
40 III,32| ich vzájomných stykoch.~To sa dá ľahko pochopiť, keď
41 III,33| potrebné prostriedky, ako aj na to, aby pri uskutočňovaní týchto
42 III,33| cností, nadania a majetkov. To však nikdy neoprávňuje,
43 III,33| hospodárskym rozvojom. Avšak to ich nijako neoprávňuje nespravodlivo
44 III,33| týka ich dobrého mena, a to právom.~Pravda si tiež vyžaduje,
45 III,33| vzájomné poznanie národov. To, pravda, nevylučuje, aby
46 III,34| zásad spravodlivosti; a to si vyžaduje, aby všetci
47 III,35| utvoriť svoj samostatný štát. To sa však pre rozličné príčiny
48 III,35| proti spravodlivosti, a to tým viac, ak podobné úsilia
49 III,35| aby sa účinne pričinili o to, žeby občania národnostných
50 III,35| vlastnosti iného národa. Ale to sa stane len vtedy, ak členovia
51 III,36| spoločných podujatiach - ako sa to v našej dobe nie bez pozitívnych
52 III,36| podstate nebola ustanovená na to, aby držala ľudí podrobených
53 III,36| blaha celej ľudskej rodiny.~To znamená, že politické spoločenstvá
54 III,36| treba dávať veľký pozor, aby to, čo osoží určitej skupine
55 III,36| skupiny, treba sa postarať o to, aby sa neprekážal styk
56 III,36| národnostného pôvodu; veď by to očividne protirečilo duchu
57 III,37| vhodnejšie, aby sa - nakoľko je to možné - premiestňoval kapitál
58 III,38| prisťahovalcov a - nakoľko to dovoľuje ozajstné dobro
59 III,39| disponuje atómovými zbraňami, to dáva iným štátom pohnútku,
60 III,39| na vojenské účely, môže to mať nebezpečné následky
61 III,40| svorne a úprimne nepričinia o to, aby sa srdcia zbavili vojnovej
62 III,40| zbavili vojnovej psychózy. To však nevyhnutne predpokladá,
63 III,40| vyzbrojení. Veríme, že je to uskutočniteľné. Veď ide
64 III,41| usporiadať na zásadách slobody. To znamená, že ani jeden národ
65 III,42| diať takým spôsobom, aby to nebolo na úkor slobody spomenutých
66 III,43| sumy. Pritom tvrdia, že to nerobia z útočných úmyslov,
67 IV,45 | prostriedky. Nedarí sa im to nie tak pre nedostatok dobrej
68 IV,46 | viedli k spoločnému dobru, a to spôsobom a prostriedkami,
69 IV,47 | a nie nasilu vnútená, a to preto, že má plniť svoje
70 IV,47 | jedného jediného národa; a to by ohrozilo jej vážnosť
71 IV,48 | celkom osobitne musí dbať o to, aby práva ľudskej osoby
72 IV,49 | orgánmi jednotlivých štátov. To znamená, že úlohou tejto
73 IV,50 | majú celkom osobitne dbať o to, aby sa všetky práva a slobody,
74 IV,50 | nedotknuteľné a nemeniteľné. A to tým viac, že dnes sa ľudia
75 V,53 | najprv svedomito usilovať o to, aby vo svojej činnosti
76 V,54 | kvasom a duchom.~Ako je to možné; veď na vytváraní
77 V,55 | ich vierou a činnosťou, je to podľa všetkého aspoň sčasti
78 V,56 | nebude od veci upozorniť na to, ako je ťažko správne rozpoznať
79 V,56 | Naopak, všetci majú pokladať to, čo sa doposiaľ vykonalo,
80 V,56 | nedostatočné vzhľadom na to, čo sa má ešte so vzrastajúcim
81 V,56 | zdravotníctva, športu a tak ďalej. To všetko treba prispôsobiť
82 V,57 | katolíci nech dbajú najmä na to, aby boli vždy dôslední
83 V,57 | medzi bludom a blúdiacim, a to aj vtedy, keď ide o omyl
84 V,57 | kultúrnom a politickom, to je bezvýhradne vecou múdrosti,
85 V,58 | blahej pamäti, Pius XII. to vyjadril takto: "Nie v revolúcii,
86 V,59 | celosvetovým spoločenstvom. Je to úloha naozaj mimoriadne
87 V,59 | všetkej pospolitosti. A každý to uskutoční v tým väčšej miere,
88 V,60 | obrazu Božieho kráľovstva, na to je bezpodmienečne potrebná
89 V,60 | tým, čo boli blízko".71~To isté posolstvo zaznieva
|