104-konec | konkr-omnoh | omyl-rozni | rozpr-viac- | viaza-zivym
bold = Main text
Chapter, Paragraph grey = Comment text
1 Uvod,1(2) | Ž 104,24.~
2 II,23(39) | AAS, XXIX (1937), s. 65-106.~
3 III,34(56)| Dei, lib. IV, c. 4; PL 41, 115; porov. Pius XII., vianočné
4 II,23(40) | Leonis XIII, V (1885), s. 121.~
5 I,8(15) | XIII, XI (1891), s. 128-129.~
6 II,21(33) | Leonis XIII, V (1885), s. 130.~
7 II,23(41) | Leonis XIII, XI (1891), s. 133-144.~
8 I,9(20) | Leonis XIII, XI (1891), s. 134-142; Pius XI., encyklika
9 I,9(20) | XIII, XI (1891), s. 134-142; Pius XI., encyklika Qadragesimo
10 II,23(41) | XIII, XI (1891), s. 133-144.~
11 II,24(46) | Sorge; AAS, XXIX (1937), s. 159; encyklika Divini Redemptoris;
12 V,58(68) | 1943; AAS, XXXI (1943), s. 175.~
13 I,18 | základ mravného poriadku~18. Poriadok, ktorý platí v
14 I,6(11) | Acta Leonis XIII, VIII (1888), s. 237-238.~
15 II,31(52) | Acta Leonis XIII, XXII (1902-1903), s. 52-80.~
16 II,31(52) | Leonis XIII, XXII (1902-1903), s. 52-80.~
17 V,57(67) | encyklika Ubi arcano; AAS, XIV (1922), s. 698; Pius XII., prejav
18 I,10(22) | decembra 1952; AAS, XLV (1953), s. 33-46.~
19 I,9(20) | anno; AAS, XXIII (1931), s. 199-200; Pius XII., encyklika
20 II,20 | autority a jej božský pôvod~20. Ľudská spoločnosť nemôže
21 I,9(20) | AAS, XXIII (1931), s. 199-200; Pius XII., encyklika Sertum
22 I,4(8) | AAS, XXXIII (1941), s. 195-205.~
23 II,23(44) | anno; AAS, XXIII (1931), s. 215.~
24 II,22 | jestvovania verejnej moci~22. Všetci ľudia i všetky intermediárne
25 I,6(11) | Leonis XIII, VIII (1888), s. 237-238.~
26 I,6(11) | XIII, VIII (1888), s. 237-238.~
27 II,21(36) | XIII, II (1880-1881), s. 271-272; a Pius XII., vianočné
28 II,21(36) | II (1880-1881), s. 271-272; a Pius XII., vianočné rozhlasové
29 II,20(32) | XIII, II (1880-1881), s. 274.~
30 II,21(33) | Porov. tamtiež s. 278; encyklika Leva XIII., Immortale
31 II,30 | občanov na verejnom živote~30. Je požiadavkou dôstojnosti
32 II,31 | Znamenie čias~31. Z vyššie povedaných vecí
33 III,32 | Nositelia práv i povinností~32. Chceme teraz svojou autoritou
34 III,40(60)| augusta 1939; XXXI (1939), s. 334.~
35 III,34 | Podľa spravodlivosti~34. Vzájomné medzinárodné vzťahy
36 III,35 | zaobchádzať s menšinami~35. Sem zvlášť patrí politická
37 III,36 | Činná solidárnosť~36. Vzájomné medzištátne vzťahy
38 III,37 | obyvateľstvom, územím a kapitálom~37. Je všeobecne známe, že
39 III,38 | Politickí utečenci~38. City otcovskej lásky, ktoré
40 III,39 | Odzbrojenie~39. Naproti tomu s veľkým žiaľom
41 II,24(45) | AAS, XXXIII (1941), s. 3OO.~
42 III,40 | 40. No všetci musia uznať,
43 II,27(48) | Magistra; AAS, LIII (1961), s. 415.~
44 II,23(43) | AAS, LIII (1961), s. 417.~
45 III,39(59)| 1917; AAS, IX (1917), s. 418.~
46 III,42 | ceste hospodárskeho vývoja~42. Keďže všetci ľudia sú medzi
47 I,8(16) | Magistra; AAS, LIII (1961), s. 422.~
48 I,8(18) | Magistra; AAS, LIII (1961), s. 428.~
49 III,43 | Znamenie časov~43. V našich časoch sa medzi
50 II,23(42) | Pontificatus; AAS, XXXI (1939), s. 433.~
51 III,37(58)| Magistra; AAS, LIII (1961), s. 439.~
52 IV,44 | navzájom na seba odkázané~44. Moderný vedecko-technický
53 III,42(61)| AAS, LIII (1961), s. 440-441.~
54 III,42(61)| AAS, LIII (1961), s. 440-441.~
55 III,42(63)| Magistra; AAS, LIII (1961), s. 443.~
56 IV,45 | zabezpečenie všeobecného dobra~45. Jednota ľudského spoločenstva
57 II,23(38) | AAS XXXI (1939), s. 412-453.~
58 V,55(65) | Magistra; AAS, LIII (1961), s. 454.~
59 IV,47 | súhlasu, a nie z prinútenia~47. Táto všeobecná celosvetová
60 IV,48 | Všeobecné dobro a osobné práva~48. Tak o spoločnom dobre jednotlivých
61 V,57(67) | 1947; AAS, XXXIX (1947), s. 486.~
62 IV,49 | Princíp subsidiárnosti~49. Ako v jednotlivých štátoch
63 IV,50 | Znamenie časov~50. Ako všetci vedia, 26. júna
64 V,51 | účasť na verejnom živote~51. Na tomto mieste znovu povzbudzujeme
65 V,53 | faktorov s duchovnými hodnotami~53. Potrebná vedecká spôsobilosť,
66 I,6(10) | lib. IV, c. 28, 2; PL 6, 538.~
67 I,7(13) | connubii; AAS, XXII (1930), s. 539-592; Pius XII., vianočné
68 V,54 | Súlad medzi vierou a životom~54. Národy so starobylou kresťanskou
69 V,55 | solídnej kresťanskej formácie~55. Ak u veriacich pričasto
70 V,56 | Vytrvalá činnosť~56. V tomto ohľade nebude od
71 V,57 | sociálnom a politickom poli.~57. Smernice, ktoré tu podávame,
72 V,58 | Postupný vývoj~58. Nechýbajú veľkodušní ľudia,
73 V,59 | všetkých ľudí dobrej vôle~59. Všetkým ľuďom dobrej vôle
74 I,7(13) | AAS, XXII (1930), s. 539-592; Pius XII., vianočné rozhlasové
75 II,20(29) | 1-2, homil XXIII; PG 60, 615.~
76 V,59(69) | Maurinos reperti, Roma 1930, s. 633.~
77 I,9(20) | laetitiae: AAS, XXXI (1939), s. 635-644.~
78 I,9(20) | AAS, XXXI (1939), s. 635-644.~
79 II,23(39) | Redemptoris; AAS, XXIX (1937), s. 65-106.~
80 V,57(67) | arcano; AAS, XIV (1922), s. 698; Pius XII., prejav k delegátkam
81 I,4(8) | Redemptoris; AAS, XXIX (1937), s. 78; Pius XII., rozhlasové posolstvo
82 II,24(46) | Redemptoris; AAS, XXIX (1937), s. 79; Pius XII., vianočné rozhlasové
83 II,31(52) | XXII (1902-1903), s. 52-80.~
84 II,25(47) | Redemptoris; AAS, XXIX (1937), s. 81; Pius XII., vianočné rozhlasové
85 I,3(7) | 1963; AAS, LV (1963), s. 89-91.~
86 I,3(7) | 1963; AAS, LV (1963), s. 89-91.~
87 II,21(35) | Summa Theologiae, I-II, q.93, a.3 ad 2; porov. Pius XII.,
88 I,8 | ktorá - nakoľko to dovoľujú administratívne možnosti - zabezpečuje pracujúcemu
89 III,43 | aby odstrašili iných od agresie. A nemáme dôvod im neveriť.~
90 III,33 | vzťahov vylúčila predvšetkým akákoľvek rasová diskriminácia, a
91 IV,49(64) | príhovor k mládeži Katolíckej akcie talianskych diecéz, zídenej
92 V,57 | určiť, akým spôsobom a v akej miere je možné spolupracovať
93 I,5 | mienky a na vykonávanie akejkoľvek umeleckej činnosti, pokiaľ
94 I,6 | osoby, je silnejšia než akékoľvek násilie a bezprávie; Cirkev
95 V,56 | výsledkami a prerušiť svoju aktivitu.~Naopak, všetci majú pokladať
96 II,30 | človeka, aby mal možnosť aktívnej účasti na verejnom živote,
97 IV,45 | dôstojnosti. A preto bude vždy aktuálna požiadavka, vyplývajúca
98 III,35 | či už z reakcie na svoje aktuálne položenie, ktoré s nevôľou
99 II,28 | forma je vhodnejšia alebo aký je najprimeranejší spôsob
100 V,60 | vobis, alleluja - Pokoj vám, aleluja. I zaradovali sa učeníci,
101 V,60 | povedal im: Pax vobis, alleluja - Pokoj vám, aleluja. I
102 Uvod,1 | len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil
103 II,31(52) | Lev XIII., apoštolský list Annum ingressi; Acta Leonis XIII,
104 II,20 | preto verejné vrchnosti majú apelovať na svedomie jednotlivých
105 V,56 | osobitným dynamizmom. Otázka aplikácie požiadaviek spravodlivosti
106 I,6 | slávnostne ju ohlasovali apologéti a posvätili ju svojou krvou
107 I,6 | slobodu si neohrozene vymáhali apoštoli, slávnostne ju ohlasovali
108 V,57 | kresťanmi oddelenými od Apoštolského stolca alebo aj s nekresťanmi,
109 V,60 | pri svätom Petre, dňa 11. apríla 1963, na pamätný deň Večere
110 V,57(67) | Pius XI., encyklika Ubi arcano; AAS, XIV (1922), s. 698;
111 III,35 | pretože im umožňuje postupne asimilovať dobré vlastnosti iného národa.
112 V,56 | všetko treba prispôsobiť atómovému a kozmickému veku, do ktorého
113 III,43 | spôsobili. Preto v tomto našom atómovom veku bolo by už nerozumné
114 III,39 | keď jeden štát disponuje atómovými zbraňami, to dáva iným štátom
115 V,59 | poriadok. Preto sa nám svätý Augustín prihovára: "Chce sa tvoja
116 III,34 | výstižne vzťahuje výrok svätého Augustína: "Ak sa zanechá spravodlivosť,
117 V,59(69) | Miscellanea Augustiniana...; S. Augustini Sermones post Maurinos reperti,
118 V,59(69) | Miscellanea Augustiniana...; S. Augustini Sermones
119 II,20 | všetkých. A keby sa tak azda aj stalo, nebolo by to dôstojné
120 III,38 | sprevádzajú veru veľmi mnohé, až neuveriteľné utrpenia.~Tento
121 I,19 | významné črty.~Ponajprv badať hospodársko-sociálny vzostup
122 V,57 | Cirkev má právo a povinnosť bdieť nielen nad zásadami mravno-náboženského
123 III,40 | a nijakými námahami, kým beh svetových udalostí nebude
124 III,39(59)| AAS XXXIV (1942), s. 17; Benedikt XV., napomenutie vládam
125 I,16 | dôstojnosti občanov, ktorí berú na seba zodpovednosť za
126 II,22 | predpisovať veci, ktoré sú nielen bezchybné z formálnej stránky, ale
127 I,19 | zaobchádzali ako s nejakou bezduchou vecou alebo čírym nástrojom,
128 V,56 | na svojej novej ceste k bezhraničným perspektívam.~
129 IV,49 | intermediárne organizácie sa môžu bezpečnejšie venovať svojmu poslaniu,
130 V,59 | mať pokoj: pokoj pravý, bezpečný a naozaj usporiadaný. Na
131 V,60 | Božieho kráľovstva, na to je bezpodmienečne potrebná Božia pomoc.~Preto
132 IV,50 | práva ľudskej osoby, ktoré bezprostredne súvisia s ľudskou dôstojnosťou,
133 I,8 | neohrozujú jeho mravnú bezúhonnosť, ani nie sú na ujmu riadneho
134 V,60 | prvopočiatok všetkej nesvornosti, biedy a nerovnosti - a svojou
135 III,36 | nijako nemožno oddeliť od blaha celej ľudskej rodiny.~To
136 IV,44 | záujmy a svoj vývoj, pretože blahobyt a pokrok jedného štátu je
137 V,60 | národov, aby popri primeranom blahobyte zabezpečili svojim občanom
138 IV,44 | zložkou a zároveň strojcom blahobytu a pokroku všetkých ostatných.~
139 III,43 | môže mať pre nich vskutku blahodarné následky.~
140 II,23 | ani dosiahnuť dokonalú blaženosť. A preto spoločné dobro
141 V,60 | ďaleko, a pokoj tým, čo boli blízko".71~To isté posolstvo zaznieva
142 I,16 | hovorte pravdu každý so svojim blížnym, veď sme si navzájom údmi." 25
143 V,57 | prirodzenú schopnosť zanechať blud a hľadať cestu k pravde.
144 V,57 | robiť rozdiel medzi bludom a blúdiacim, a to aj vtedy, keď ide
145 III,39 | sociálnym pustošením, so svojimi bludmi a mravným zmätkom po tretíkrát
146 V,57 | vždy robiť rozdiel medzi bludom a blúdiacim, a to aj vtedy,
147 V,57 | človek, ktorý upadol do bludu, neprestáva byť človekom
148 IV,50 | Vieme, že proti niektorým bodom tejto deklarácie podaktorí
149 III,37 | inde zas medzi prírodným bohatstvom zeme a disponovateľnými
150 III,42 | et Magistra" sme vyzvali bohatšie štáty, aby prispeli všestrannou
151 III,43 | nápravu utrpených krívd.~Bohužiaľ, pozorujeme, že národy ešte
152 III,37 | svoj rodný kraj a s nemalou bolesťou v srdci sa presídliť, prispôsobovať
153 I,6 | Táto pravá sloboda, hodna Božích dietok, ktorá chráni tým
154 I,18 | večného zákona, totožného s Božím rozumom..." Je teda zrejmé,
155 I,3 | a Božia milosť ich robí Božími dietkami a priateľmi, ako
156 I,3 | dôstojnosť ľudskej osoby v Božom svetle, vtedy si ju musíme
157 II,20 | je v súlade s autoritou Božou a má na nej účasť. 32~
158 V,60 | O tento pokoj prosíme božského Vykupiteľa svojimi naliehavými
159 II,20 | Potreba autority a jej božský pôvod~20. Ľudská spoločnosť
160 III,32 | neochvejnom a nepremennom brale mravného zákona, ktorý sám
161 Uvod,2 | navzájom obviňujú alebo i bránia".5 Veď inak to ani nemôže
162 Uvod | ÚVOD~ CTIHODNÝM BRATOM A MILOVANÝM SYNOM~POZDRAV
163 III,39 | štátov sa uvaľujú ťažké bremená, zatiaľ čo iným krajinám
164 V,59 | tým, čo je dole. A vtedy budeš mať pokoj: pokoj pravý,
165 III,38 | nádej zabezpečiť si lepšiu budúcnosť pre seba a pre svoju rodinu.
166 III,42 | ozvenu a dúfame, že sa tak v budúcnosti stane v ešte väčšej miere,
167 V,59 | svetlými iskrami, akoby bunkami lásky, akoby kvasom všetkej
168 I,7 | pokladať za prvú a prirodzenú bunku ľudskej spoločnosti. Práve
169 III,32 | nechcú vystaviť divokým búrkam a stroskotaniu všetky práce
170 I,10 | právo na pobyt a na zmenu bydliska v rámci svojho štátu. Ba
171 I,19 | nerozumnými a neslobodnými bytosťami, ponechanými na svojvôľu
172 II,20 | ako od prírody spoločenské bytosti. A keďže nijaká spoločnosť
173 II,26 | prostriedky, pitná voda, byty, lekárska starostlivosť,
174 I,19 | pracujúci celého sveta v tomto čase dôrazne žiadajú, aby s nimi
175 V,57 | svojej autority aj do oblasti časného poriadku, ak treba zaujať
176 II,28 | situácií, ktoré podliehajú časovým a miestnym zmenám. Nazdávame
177 IV,44 | stávajú akoby integračnými časťami jediného celosvetového hospodárstva.
178 II,30 | totiž takto dostávajú do častého styku a rozhovoru s občanmi,
179 IV,44 | jednotlivých štátov stali sa častejšími. Zároveň aj v hospodárskych
180 I,7(13) | Porov. Pius XII., encyklika Casti connubii; AAS, XXII (1930),
181 III,36 | organizáciami. A keďže v mnohých častiach sveta jestvujú viac-menej
182 V,57 | uplatnenie nachádzajú v častých stykoch a mnohotvárnej spolupráci
183 III,40 | rodiny, národy, napokon celá ľudská rodina spoločne.
184 II,23 | preto si nemôže zachovať celistvosť svojej najvnútornejšej podstaty
185 III,42 | pre narušovanie slobody, celistvosti a bezpečnosti iných národov
186 III,32 | nútený, keď sa dostane na čelo štátu, zriecť sa svojej
187 I,10 | občanom onej všeľudskej a celosvetovaj spoločnosti a vospolnosti.~
188 IV,49 | znamená, že úlohou tejto celosvetovej autority je skúmať a riešiť
189 IV,46 | pôsobnosti sa rozprestiera na celý svet, z toho vyplýva, že
190 II,20 | Práve preto nevyhnutne čerpá svoju záväznosť z mravného
191 I,18 | z ktorého jediného môže čerpať život dobre usporiadaná,
192 II,26 | základné verejné služby, teda cestná sieť, doprava, komunikačné
193 V,53 | zásad mravnosti, a teda aby chápali svoju činnosť ako uplatňovanie
194 III,42 | mocenských zámerov. Takto chápaná pomoc "bude aj vzácnym prínosom
195 II,23 | dobro nevyhnutne závisí od charakteristických vlastností každého národa, 38
196 II,31 | vyžaduje, aby sa vypracovala charta, v ktorej by boli jasne
197 V,59 | svätý Augustín prihovára: "Chce sa tvoja duša stať schopnou
198 III,32 | Nositelia práv i povinností~32. Chceme teraz svojou autoritou potvrdiť
199 I,11 | Pius XII.: "Podľa Bohom chceného právneho poriadku človek
200 II,28 | Zloženie a chod verejnej moci~28. Nemožno
201 III,41 | svoju zodpovednosť, aby sa chopili nových užitočných iniciatív
202 I,4 | právo na pomoc v prípade choroby, invalidity, ovdovenia,
203 II,24 | vzájomnom súlade, aby boli chránené a napomáhané a jednak aby
204 I,11 | vymedzenú právnu oblasť, chránenú od akýchkoľvek svojvoľných
205 I,6 | hodna Božích dietok, ktorá chráni tým najvznešenejším spôsobom
206 II,27 | vrchnosti jednak určili a chránili občianske práva, jednak
207 Uvod,1 | múdrosti a dobroty. Preto ho chváli žalmista týmito slovami: "
208 V,60(72) | Resp. Ranné chvály v piatok veľkonočnej oktávy.~
209 V,60 | napriek svojim najlepším a chvályhodným úmyslom: aby ľudská spoločnosť
210 V,57 | stanú. Rozpoznať však, či tá chvíľa už nadišla, alebo nie, ako
211 IV,45 | ale preto, že ich autorite chýba dostatočná právomoc.~A tak,
212 III,39 | zatiaľ čo iným krajinám chýbajú potrebné prostriedky na
213 V,54 | kresťanov, a vskutku aspoň čiastočne žijú podľa evanjelia. Nuž
214 V,57 | názormi o podstate, vzniku a cieli vesmíru a človeka a hospodársko-
215 II,20 | a jednotne k spoločnému cieľu, preto je pre občianske
216 III,36 | Činná solidárnosť~36. Vzájomné
217 III,36 | spravodlivosti a majú sa utužovať činnou spoluprácou a solidárnosťou,
218 V,60 | spravodlivosti, oživovanom činorodou láskou a napokon uskutočňovanom
219 I,16 | seba zodpovednosť za svoje činy, keďže majú rozumnú prirodzenosť.~
220 V,57 | učenia Cirkvi a smernicami cirkevných vrchností. Všetci totiž
221 V,57 | práva i sociálneho učenia Cirkvi a smernicami cirkevných
222 I,19 | nejakou bezduchou vecou alebo čírym nástrojom, ale sa dožadujú,
223 II,26 | výrobných podnikoch mali možnosť cítiť sa spoluzodpovednými za
224 III,38 | Politickí utečenci~38. City otcovskej lásky, ktoré z
225 I,19 | inými tradíciami a inou civilizáciou. Ženy si totiž deň čo deň
226 III,34(56)| De civitate Dei, lib. IV, c. 4; PL 41,
227 V,59 | v srdci každého z nich, čiže ak každý nebude zachovávať
228 IV,50 | uvedomujú, že sú živými článkami celej ľudskej rodiny.~
229 I,19 | a stávajú sa uvedomelými členmi tejto spoločnosti. A nielen
230 I,10 | určitého štátu, aby bol členom ľudskej rodiny a občanom
231 V,57 | do bludu, neprestáva byť človekom a nestráca svoju ľudskú
232 III,35 | treba jasne povedať, že čokoľvek sa proti týmto národnostným
233 I,7(13) | Pius XII., encyklika Casti connubii; AAS, XXII (1930), s. 539-
234 I,17 | chápať predovšetkým ako čosi duchovného, kde si ľudia
235 I,19 | hodlajú nárokovať slobodu, čoskoro nebude ani vládnucich ani
236 III,39 | zdravého rozumu a ľudskej cti, aby sa prestalo s pretekami
237 Uvod | ÚVOD~ CTIHODNÝM BRATOM A MILOVANÝM SYNOM~
238 Uvod,1 | menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil a ustanovil
239 I,19 | vospolnosť nechce byť viac pod cudzou zvrchovanosťou. V našich
240 III,32 | Preto Boh sám napomína: "Čujte teda, králi, a vezmite si
241 III,32 | vzájomných stykoch.~To sa dá ľahko pochopiť, keď sa nezabúda,
242 II,23 | spravodlivosť a nestrannosť môžu dakedy vyžadovať, aby verejní činitelia
243 II,20 | preto nikomu nie je dovolené dakoho vnútorne donucovať: to môže
244 III,32 | zástupy národov! Veď Pán vám dal moc a vládu Najvyšší. On
245 V,60 | zvestoval pokoj vám, čo ste boli ďaleko, a pokoj tým, čo boli blízko".71~
246 II,30 | otvárajú sa ľuďom nové, ďalekosiahle a sľubné možnosti. Zodpovední
247 IV,50 | ľudskej činnosti.~Zjavne ďalekosiahlym činom Organizácie Spojených
248 V,53 | počúvali hlas svojho svedomia a dali do súladu vedecko-technické
249 V,60 | blaho a všetko najlepšie.~Dané v Ríme, pri svätom Petre,
250 IV,46 | prostriedkami, ktoré vyhovujú danej situácii.~Keďže však všeobecné
251 V,60 | svojim občanom aj vznešený dar pokoja. A napokon nech roznieti
252 II,27 | v štáte; a zároveň nech dávajú pozor, aby nevhodnými opatreniami
253 II,22 | jeho podstatné podmienky, dávajúc ich do súladu s konkrétnymi
254 V,60 | zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako
255 III,35 | týka ich jazyka, kultúry, dávnych obyčají i hospodárskych
256 V,57 | takýchto stykoch katolíci nech dbajú najmä na to, aby boli vždy
257 II,27 | jednak aby ich zveľaďovali, dbajúc pritom o dokonalú rovnováhu,
258 V,57 | zasahovať u svojich synov a dcér mocou svojej autority aj
259 III,34(56)| De civitate Dei, lib. IV, c.
260 II,22(37) | rozhlasové posolstvo z 24. decmebra 1942; AAS, XXXV (1943),
261 I,3 | dietkami a priateľmi, ako aj dedičmi večnej slávy.~Práva ľudskej
262 V,57 | filozofické zásady raz presne definujú, zostávajú nemeniteľné,
263 IV,50 | Spojených národov je Všeobecná deklarácia ľudských práv, schválená
264 IV,50 | tomu sa domnievame, že túto deklaráciu treba pokladať za krok vpred
265 V,57(67) | 698; Pius XII., prejav k delegátkam Medzinárodnej jednoty združení
266 II,21 | súladu s ktorýmkoľvek pravým demokratickým režimom. 36~
267 II,21 | znamená kraľovať - servire Deo regnare est. 33~Keďže autorita
268 III,39 | môže hocikedy rozpútať s desivou silou. A nie bez dôvodu.
269 I,7 | živiť a vychovávať svoje deti. 13~
270 I,8 | potreby svoje a svojich detí: tak dôrazne vyžaduje príroda
271 III,35 | politická tendencia, ktorá sa od devätnásteho storočia rozšírila a rozmohla
272 III,42 | uvedomovať, že táto pomoc sa má diať takým spôsobom, aby to nebolo
273 Uvod,1 | Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil".2
274 I,15 | s inými na nespočetných dielach, predovšetkým z vlastnej
275 Uvod,1 | ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk".4~
276 Uvod,2 | nemôže byť. Každé Božie dielo je totiž odleskom jeho nekonečnej
277 II,20 | ustanovizni. Tvrdím však, že je dielom Božej múdrosti fakt, že
278 I,3 | Božia milosť ich robí Božími dietkami a priateľmi, ako aj dedičmi
279 I,6 | pravá sloboda, hodna Božích dietok, ktorá chráni tým najvznešenejším
280 IV,45 | všeobecné dobro či už normánou diplomatickou cestou alebo stretnutiami
281 III,33 | predvšetkým akákoľvek rasová diskriminácia, a teda aby sa svedomito
282 I,19 | nemožno schvaľovať rasovú diskrimináciu. A to má veľmi veľký význam
283 III,37 | prírodným bohatstvom zeme a disponovateľnými prostriedkami na jeho využitie.
284 III,39 | vyspelejšie štáty majú k dispozícii a stále vyrábajú strašné
285 I,3 | neodcudziteľné. 7~A keď sa dívame na dôstojnosť ľudskej osoby
286 I,6(10) | Divinae Institutiones, lib. IV,
287 III,32 | ak len nechcú vystaviť divokým búrkam a stroskotaniu všetky
288 III,36 | odstup, ktorým sa jeden národ dištancoval od druhého, je už skoro
289 I,14 | podujatiach, nakoľko to dnešná civilizácia umožňuje, vnuká,
290 II,31 | štátnej ústave. A nielen to. Dnešní ľudia sa okrem toho dožadujú,
291 V,60 | aby sme v tieto posvätné dni vo svojich modlitbách vrúcne
292 V,60 | liturgii týchto posvätných dní: "Po svojom zmŕtvychvstaní
293 III,33 | akýmkoľvek spôsobom týka ich dobrého mena, a to právom.~Pravda
294 II,26 | a v príslušnom stupni na dobrodeniach kultúry.~
295 IV,46 | Súvis medzi spoločným dobrom a štruktúrou i výkonnosťou
296 Uvod,1 | hojnosť svojej múdrosti a dobroty. Preto ho chváli žalmista
297 IV,47 | prípadne ktorú neprijali dobrovoľne.~
298 I,19 | Znamenie čias~19. Našu dobu vystihujú tri významné črty.~
299 III,40 | na svedomitom zachovávaní dohôd. Lenže túto otázku treba
300 IV,45 | vysokej úrovni, prípadne dohodami; teda spôsobmi a prostriedkami
301 III,36 | ale sa aj majú medzi sebou dohodnúť a spolupracovať, keď jednotlivé
302 III,34 | záležitosti a nestrannou dohodou.~
303 II,31 | uvedené úsilia sú nepochybným dôkazom toho, že ľudia našej doby
304 Uvod,1 | pokrok a technické vynálezy dokazujú predovšetkým nekonečnú veľkosť
305 III,40 | činitelia na spoločných poradách dôkladne skúmajú, ako dať vzájomným
306 I,19 | ľudia totiž prichádzajú k dokonalejšiemu poznaniu osobného a ľudskú
307 III,33 | spoločným úsilím dosiahnuť dokonalosť.~Taktiež sa môže stať, že
308 II,23 | ktoré umožňujú a napomáhajú dokonalý rozvoj ľudskej osobnosti
309 III,38 | človeka. Spomenuté štáty dokonca ohrozujú, ak celkom nepotlačujú,
310 V,59 | a zvíťazí nad tým, čo je dole. A vtedy budeš mať pokoj:
311 III,38 | starostlivosťou pracujú v tomto veľmi dôležitom odbore.~
312 III,38 | dovoľuje ozajstné dobro domáceho obyvateľstva - ísť v ústrety
313 I,13 | povinnosť. Práve preto tí, čo sa domáhajú svojich práv, a pritom celkom
314 IV,50 | výhrady. No napriek tomu sa domnievame, že túto deklaráciu treba
315 III,38 | boli nútení opustiť svoj domov a odsťahovať sa inam.~A
316 Uvod,1 | Stvoril svet z ničoho a vložil doň hojnosť svojej múdrosti
317 II,20 | dovolené dakoho vnútorne donucovať: to môže jedine Boh, lebo
318 V,56 | majú pokladať to, čo sa doposiaľ vykonalo, za nedostatočné
319 II,26 | služby, teda cestná sieť, doprava, komunikačné prostriedky,
320 III,34 | utláčajúc iné národy; tým by sa dopustili zločinu, na ktorý sa výstižne
321 V,55 | stáva, že vedecké vzdelanie dosahuje vysoký stupeň, zatiaľ čo
322 V,56 | nikdy nesmú uspokojiť s dosiahnutými výsledkami a prerušiť svoju
323 V,53 | Aby sa tento cieľ skutočne dosiahol, všetci sa musia najprv
324 III,38 | Verejné vrchnosti majú zas v dôsledku toho povinnosť prijať prisťahovalcov
325 V,54 | vo svojej činnosti konali dôsledne vo svetle viery pod vplyvom
326 V,57 | najmä na to, aby boli vždy dôslední vo svojich názoroch a nepripustili
327 IV,45 | preto, že ich autorite chýba dostatočná právomoc.~A tak, berúc do
328 IV,45 | činitelia mohli zrejme v dostatočnej miere zabezpečiť spoločné
329 III,32 | naopak: štátnym činiteľom sa dostáva tej vysokej pocty z toho
330 II,30 | činitelia sa totiž takto dostávajú do častého styku a rozhovoru
331 I,12 | životnú úroveň s povinnosťou dôstojne žiť; právo na slobodné hľadanie
332 Uvod,2 | svojich srdciach, čo im dosvedčuje zároveň aj ich svedomie,
333 III,40 | zabezpečiť jedine vzájomná dôvera, a nie rovnováha vo vyzbrojení.
334 III,40 | rovnováhu založenú na vzájomnej dôvere, na úprimnosti v rokovaniach,
335 III,43 | iných od agresie. A nemáme dôvod im neveriť.~Napriek všetkému
336 I,10 | Ba keď má na to oprávnené dôvody, treba mu dať možnosť vysťahovať
337 II,20 | rovní; preto nikomu nie je dovolené dakoho vnútorne donucovať:
338 III,38 | prisťahovalcov a - nakoľko to dovoľuje ozajstné dobro domáceho
339 I,8 | mzdu, ktorá - nakoľko to dovoľujú administratívne možnosti -
340 II,29 | mravnou bezúhonnosťou, ako aj dôvtipom a pevnou vôľou, aby bez
341 III,39 | nukleárne zbrane; a aby konečne došlo k primeranému odzbrojeniu
342 I,19 | určité práva, má aj povinnosť dožadovať sa svojich práv, keďže sú
343 I,6 | žiadala a je jej zvlášť drahá. Túto slobodu si neohrozene
344 III,36 | jeden národ dištancoval od druhého, je už skoro celkom odstránený.
345 IV,45 | bezpečnosti a mieru vo svete; z druhej strany však zodpovední činitelia
346 IV,45 | národov, súc jeden voči druhému rovnoprávni, nie sú schopní
347 I,13 | rúcajú jednou rukou to, čo druhou postavili.~
348 I,17 | všetkom šľachetnom každého druhu, kde sa vytrvalo snažia
349 V,55 | vzdelanie a formovanie svedomia držalo krok s vedeckými vedomosťami
350 II,22 | a príslušnú kompetenciu. Držitelia verejnej moci majú totiž
351 III,36 | spoločné vlastnosti, najmä v duchovnej oblasti, vďaka ktorým môžu
352 III,35 | prispieva k ich kultúrnemu a duchovnému zdokonaleniu, pretože im
353 III,42 | rozsiahlu priaznivú ozvenu a dúfame, že sa tak v budúcnosti
354 III,43 | Napriek všetkému však treba dúfať, že národy si pri vzájomných
355 II,23 | pozostávajú z tela a nesmrteľnej duše, nemôžu vyhovieť v tomto
356 III,42 | Nuž teraz môžeme s nemalou duševnou útechou konštatovať, že
357 III,32 | pokladajú vďaka ich vynikajúcim duševným vlohám a vlastnostiam za
358 V,59 | tento pokoj? Boh rozkazuje duši, duša telu. Neexistuje nič
359 V,60 | Veď on je náš pokoj! On z dvoch urobil jedno... Prišiel
360 II,27 | Rovnováha medzi dvoma formami zásahov verejnej
361 II,29 | rozmanitý, mnohotvárny a dynamický, že právny poriadok, i keď
362 V,56 | vyznačujúcej sa osobitným dynamizmom. Otázka aplikácie požiadaviek
363 III,42 | čím skôr povýšili svoju ekonomickú úroveň na taký stupeň, ktorý
364 V,55 | zostávajú vo všeobecnosti na elementárnej úrovni.~Je teda nevyhnutne
365 I,8(18) | Enc. Mater et Magistra; AAS,
366 II,20(29) | In Epist. ad Rom. c. 13, vv. 1-2,
367 II,21 | kraľovať - servire Deo regnare est. 33~Keďže autorita je požiadavkou
368 III,36 | viac-menej od seba odlišné etnické skupiny, treba sa postarať
369 V,54 | aspoň čiastočne žijú podľa evanjelia. Nuž príčinu tohto javu
370 V,58 | revolúcii, ale v súladnej evolúcii spočíva spása a spravodlivosť.
371 IV,45 | Jednota ľudského spoločenstva existovala v každej dobe, keďže sa
372 II,20 | vospolnosť, bez ktorej by nemohol existovať ani žiť... A keďže tento
373 II,20 | je dielom Božej múdrosti fakt, že jestvujú vrchnosti,
374 V,53 | vedecko-technických a profesijných faktorov s duchovnými hodnotami~53.
375 V,53 | vedecko-technické a profesijné faktory s duchovnými hodnotami.~
376 V,57 | svoj podnet. Keď sa totiž filozofické zásady raz presne definujú,
377 V,57 | Ďalej treba rozlišovať medzi filozofickými názormi o podstate, vzniku
378 II,28 | navždy určiť, ktorá štátna forma je vhodnejšia alebo aký
379 V,55 | Nevyhnutnosť solídnej kresťanskej formácie~55. Ak u veriacich pričasto
380 II,22 | ktoré sú nielen bezchybné z formálnej stránky, ale aj bezvýhradne
381 II,27 | Rovnováha medzi dvoma formami zásahov verejnej moci~27.
382 V,55 | aby náboženské vzdelanie a formovanie svedomia držalo krok s vedeckými
383 II,31 | by boli jasne a zreteľne formulované základné ľudské práva a
384 II,28 | súdna moc.~Určenie štátnej formy a organizácie verejnej administratívy
385 IV,46 | dobra, jednak štruktúry a fungovania verejnej moci, možno medzi
386 Uvod,1(3) | Porov. Gn 1,26.~
387 II,29 | istého štátu sú neraz také háklivé a riskantné, že ich nemožno
388 II,23 | vrchnosti majú dbať o to, aby hľadali toto dobro vhodnou cestou
389 I,6 | Právo uctievať Boha podľa hlasu svedomia~6. Medzi práva
390 V,60 | nádejou v srdci načrtli v hlavných obrysoch v tomto našom okružnom
391 III,34 | tiež aby boli ony samy jeho hlavnými uskutočňovateľmi; okrem
392 III,38 | všetkým ľuďom, spôsobujú nám hlboký zármutok pri myšlienke na
393 III,42 | obyvateľstvu spoločné dobro, ako aj hmotné a duchovné blaho".62~Hospodársky
394 I,4 | o právach človeka, majme hneď od začiatku na zreteli ,
395 V,57 | nemožno poprieť, že v týchto hnutiach, pokiaľ zodpovedajú požiadavkám
396 V,57 | kultúrnymi a politickými hnutiami, i keď tieto hnutia sa odvodzujú
397 III,39 | uragánom, ktorý sa môže hocikedy rozpútať s desivou silou.
398 I,19 | všetky národy nárokujú alebo hodlajú nárokovať slobodu, čoskoro
399 I,6 | vyhlásil: "Táto pravá sloboda, hodna Božích dietok, ktorá chráni
400 IV,47 | totiž národy medzi sebou hodne líšia stupňom svojho hospodárskeho
401 V,57 | môže nájsť aj niečo dobré a hodné uznania.~A tak sa môže stať,
402 II,23 | zachovajú správne odstupňovanie hodnôt a postarajú sa rovnako o
403 Uvod,1 | svet z ničoho a vložil doň hojnosť svojej múdrosti a dobroty.
404 II,20(29) | ad Rom. c. 13, vv. 1-2, homil XXIII; PG 60, 615.~
405 V,59 | Nech sa podrobí tomu, čo je hore, a zvíťazí nad tým, čo je
406 V,52 | nadprirodzeným svetlom viery a horliť za dobro, aby sme prenikli
407 V,59 | vytrvali so stále obnovovanou horlivosťou vo svojom spasiteľnom podujatí.
408 V,57 | cieli vesmíru a človeka a hospodársko- sociálnymi, kultúrnymi a
409 I,19 | vymáhali svoje práva, hlavne hospodársko-sociálneho rázu, potom prešli k politickým
410 I,19 | spoločenského života, teda v hospodársko-sociálnej, politickej i vedecko-osvetovej
411 I,19 | prvé miesta vďaka svojmu hospodársko-sociálnemu postaveniu alebo pohlaviu,
412 V,57 | skutočného dobra na poli hospodársko-sociálnom, kultúrnom a politickom,
413 I,8 | človek mohol vyvíjať svoju hospodársku činnosť v zhode s vedomím
414 I,4 | životnú úroveň~4. Keďže ideme hovoriť o právach človeka, majme
415 II,20 | komentuje takto: "Čože to hovoríš? Či vari každý nadriadený
416 I,16 | Pavol: "Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojim blížnym,
417 V,60 | účinnú túžbu po prekonaní hrádz, ktoré oddeľujú jedných
418 V,60 | utrpením a smrťou premohol hriech - prvopočiatok všetkej nesvornosti,
419 V,58 | rozdúchavať vášne, nie ich tíšiť; hromadiť nenávisť a pustošiť, a nie
420 II,20 | jedine alebo predovšetkým na hrozbách a strachu pred trestami,
421 I,15 | zodpovednosti, a nie pod hrozbou trestov alebo zvlášť na
422 III,39 | ustavičnom strachu pred hrozivým uragánom, ktorý sa môže
423 V,53 | a cieľom spravodlivosť, hybnou silou láska a pravidlom
424 I,4 | životnú úroveň~4. Keďže ideme hovoriť o právach človeka,
425 III | III.~MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY~
426 II,20(29) | In Epist. ad Rom. c. 13, vv.
427 Uvod,2 | obviňujú alebo i bránia".5 Veď inak to ani nemôže byť. Každé
428 III,38 | svoj domov a odsťahovať sa inam.~A nemôžeme nepredložiť
429 III,42 | miere rešpektovať výraznú individualitu každého národa a miestne
430 III,33 | však úplne odmietnuť spôsob informácií, ktorým sa na úkor pravdy
431 I,5 | konečne má právo byť pravdivo informovaný o verejných udalostiach.~
432 II,31(52) | apoštolský list Annum ingressi; Acta Leonis XIII, XXII (
433 I,8 | prácu, ale aj na slobodnú iniciatívu. 14~S týmito právami nepochybne
434 I,19 | národoch s inými tradíciami a inou civilizáciou. Ženy si totiž
435 I,6(10) | Divinae Institutiones, lib. IV, c. 28, 2; PL 6,
436 IV,44 | prepájajú, že sa stávajú akoby integračnými časťami jediného celosvetového
437 III,40 | odstárniť, ak sa nedospeje k integrálnemu odzbrojeniu myslí, t.j.
438 I,4 | právo na život, na telesnú integritu, ako aj na primerané prostriedky
439 I,9 | zakladali početné združenia a intrmediárne korporácie, schopné dosiahnuť
440 I,4 | pomoc v prípade choroby, invalidity, ovdovenia, staroby, nezamestnanosti
441 V,59 | spoločnosti akoby svetlými iskrami, akoby bunkami lásky, akoby
442 III,38 | domáceho obyvateľstva - ísť v ústrety tým, čo sa chcú
443 I,12 | právami a povinnosťami u tej istej osoby~12. Prirodzené práva,
444 IV,49 | takisto podliehajú tomu istému princípu správne vzťahy
445 I,12 | nerozlučne prepojené v tom istom človeku, ktorému náležia,
446 III,32 | solidárnosti a slobody. Lebo ten istý prirodzený zákon, ktorý
447 III,39 | zadovážili podobné zbrane s tým istým stupňom ničivosti.~Z tej
448 I,12 | ktorému náležia, s toľkými istými povinnosťami. Tieto práva
449 III,39(59)| z 1. augusta 1917; AAS, IX (1917), s. 418.~
450 V,60(70) | Porov. Iz 9,6.~
451 II,23 | ľudí, ale skôr aby sa jej išlo v ústrety. 44~
452 V,60 | svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva".73~
453 I,3(7) | Ján XXIII., prejav zo 4. januára 1963; AAS, LV (1963), s.
454 I,8 | hospodárskej oblasti! Je jasné, že človek má od prírody
455 Uvod,2 | nekonečnej múdrosti, odleskom tým jasnejším, čím dokonalejšie sú stvorenia. 6~
456 V,57 | môže stať, že kto nemá dnes jasno vo veciach viery alebo sa
457 III,32 | Mravný zákon musí ako jasný maják svetlom svojich príkazov
458 V,54 | evanjelia. Nuž príčinu tohto javu vidíme v tom, že ich činnosť
459 III,35 | podmienkach, najmä čo sa týka ich jazyka, kultúry, dávnych obyčají
460 Uvod,2 | Poriadok u ľudí~2. S jedinečným poriadkom vesmíru krikľavo
461 III,42 | cieľa a sú povolaní utvoriť jedinú kresťanskú rodinu, v encyklike "
462 II,31 | spoločenstiev, je prvým a jediným zdrojom občianskych práv
463 IV,45 | mezdinárdné vzťahy hlboké zmeny. Z jednej strany totiž spoločné dobro
464 V,60 | pokoj! On z dvoch urobil jedno... Prišiel a zvestoval pokoj
465 I,7 | základ v slobodne uzavretom, jednom a nerozlučiteľnom manželstve,
466 IV,45 | zabezpečenie všeobecného dobra~45. Jednota ľudského spoločenstva existovala
467 I,9 | dosiahnuť výsledky, na ktoré jednotlivec účinne nestačí. Tieto združenia
468 II,28 | Poriadok si vyžaduje aj to, aby jednotliví občania i intermediárne
469 II,26 | vytvorili podmienky, ktoré by jednotlivým občanom umožnili a uľahčili
470 II,20 | nevedie jednotlivcov účinne a jednotne k spoločnému cieľu, preto
471 V,60 | prekonaní hrádz, ktoré oddeľujú jedných od druhých, a nech v nich
472 III,33 | každý z nich má právo na jestvovanie, na rozvoj a preň potrebné
473 III,32 | ináč by tým samým prestala jestvovať, stratiac svoj základ. Preto
474 V,55 | Ak u veriacich pričasto jestvuje nesúlad medzi ich vierou
475 II,29 | ak im záleží na zachovaní jestvujúceho právneho poriadku a jeho
476 III,40 | A preto my, námestník Ježiša Krista, spasiteľa sveta
477 V,60(73) | Jn 14,27.
478 III,37 | to možné - premiestňoval kapitál na miesta, kde sú pracovné
479 III,37 | obyvateľstvom, územím a kapitálom~37. Je všeobecne známe,
480 III,37 | ktorá by napomáhla obeh kapitálu, dobier a pracovných síl. 58~
481 IV,49(64) | XII., príhovor k mládeži Katolíckej akcie talianskych diecéz,
482 V,57(67) | Medzinárodnej jednoty združení katolíckych žien z 11. septembra 1947;
483 V,57 | Vzťahy medzi katolíkmi a nekatolíkmi na hospodárskom,
484 V,53 | samy osebe nestačia, aby sa každodenné vzťahy stali ľudskejšími,
485 V,56 | požiadaviek spravodlivosti v každodennom spoločenskom živote sa teda
486 III,35 | týchto osobitných okolností; každodenný styk s občanmi inej kultúrnej
487 Uvod,2 | dáva najavo ich svedomie a káže ho presne zachovávať: "Tým
488 V,60 | ctihodní bratia, ako aj kňazom, rehoľníkom, rehoľným sestrám
489 I,7 | alebo sledovať povolanie ku kňazstvu, prípadne rehoľnému životu. 12~
490 V,60 | Knieža pokoja~60. Otázky, ktorými
491 V,60 | svojom videní, že bude "Kniežaťom pokoja",70 pokladáme si
492 II,20 | výrok svätý Ján Zlatoústy komentuje takto: "Čože to hovoríš?
493 II,28 | právne vymedzená nielen kompetencia úradov, ale aj vzájomné
494 II,22 | zákonitý postup a príslušnú kompetenciu. Držitelia verejnej moci
495 V,57 | názoroch a nepripustili nijaké kompromisy, čo sa týka náboženstva
496 II,26 | teda cestná sieť, doprava, komunikačné prostriedky, pitná voda,
497 III,32 | že štátni činitelia, kým konajú v mene a záujme svojich
498 V,53 | silou láska a pravidlom konania sloboda.~Aby sa tento cieľ
499 III,32 | srdcu, učte sa, panovníci končín zemských, počúvajte pozorne
500 III,42 | kresťanského vykúpenia a konečného cieľa a sú povolaní utvoriť
501 V,60 | vládne vytúžený pokoj.~S konečným želaním, aby tohto pokoja
|