104-konec | konkr-omnoh | omyl-rozni | rozpr-viac- | viaza-zivym
bold = Main text
Chapter, Paragraph grey = Comment text
1502 IV,46 | a pole jej pôsobnosti sa rozprestiera na celý svet, z toho vyplýva,
1503 III,39 | ktorý sa môže hocikedy rozpútať s desivou silou. A nie bez
1504 II,27 | hospodárskej oblasti je rozsiahla a prenikavá, predsa nemá
1505 IV,49 | problémy natoľko vážne, rozsiahle a naliehavé, že verejné
1506 I,12 | povinnosťou čoraz prenikavejšie a rozsiahlejšie poznať pravdu.~
1507 III,42 | konštatovať, že táto výzva mala rozsiahlu priaznivú ozvenu a dúfame,
1508 II,29 | vypracovaný veľmi múdro, rozumne a predvídavo, predsa sa
1509 III,35 | vlastného národa. Je však rozumné, aby títo občania uznali
1510 I,16 | za svoje činy, keďže majú rozumnú prirodzenosť.~
1511 V,53 | cieľom je naša spása. Slovom, rozumný postup vyžaduje od všetkých,
1512 II,20 | rozkazovať podľa správnych rozumných zásad. Práve preto nevyhnutne
1513 V,57 | aj s nekresťanmi, avšak rozumnými a prirodzene počestnými. "
1514 II,26 | vzrastom produktívnosti sa rozvíjali aj základné verejné služby,
1515 III,42 | duchovné blaho".62~Hospodársky rozvinuté štáty, rozmanitým spôsobom
1516 I,13 | podobajú sa ľuďom, ktorí rúcajú jednou rukou to, čo druhou
1517 V,58 | Násilie je schopné iba rúcať, nie stavať; rozdúchavať
1518 Uvod,1 | vládcu nad dielami tvojich rúk".4~
1519 I,13 | ľuďom, ktorí rúcajú jednou rukou to, čo druhou postavili.~
1520 I,19 | živote. Deje sa to vari rýchlejšie v kresťanských národoch,
1521 II,29 | stránky. V takých prípadoch sama povaha veci si vyžaduje,
1522 I,9 | encyklike Mater et Magistra my sami sme nástojili, že je nevyhnutne
1523 III,38 | ak celkom nepotlačujú, samo právo na slobodu. Tým sa
1524 III,35 | národa chcú si utvoriť svoj samostatný štát. To sa však pre rozličné
1525 I,17 | iným to najlepšie zo seba samých a čoraz dokonalejšie si
1526 III,32 | tomuto poriadku; ináč by tým samým prestala jestvovať, stratiac
1527 V,55 | to podľa všetkého aspoň sčasti zavinené nedostatočnou náboženskou
1528 IV,45 | druhému rovnoprávni, nie sú schopní tieto problémy uspokojivo
1529 V,59 | Chce sa tvoja duša stať schopnou premôcť zmyselné žiadosti?
1530 Uvod,1 | veľkosť človeka, ktorý je schopný odhaliť tento poriadok a
1531 IV,50 | deklarácia ľudských práv, schválená na valnom zhromaždení dňa
1532 V,51 | prirodzeného i nadprirodzeného sebazdokonaľovania.~
1533 I,15 | vybudovaná na násilí nemá v sebe nič ľudského: obmedzuje
1534 III,35 | zaobchádzať s menšinami~35. Sem zvlášť patrí politická tendencia,
1535 V,59(69) | Augustiniana...; S. Augustini Sermones post Maurinos reperti, Roma
1536 I,9(20) | 200; Pius XII., encyklika Sertum laetitiae: AAS, XXXI (1939),
1537 II,21 | Bohu, znamená kraľovať - servire Deo regnare est. 33~Keďže
1538 V,60 | kňazom, rehoľníkom, rehoľným sestrám i všetkým veriacim, osobitne
1539 III,35 | s občanmi inej kultúrnej sféry zaiste nemálo prispieva
1540 III,43 | ale rokovaním.~Uznávame síce, že toto presvedčenie vzniklo
1541 II,26 | verejné služby, teda cestná sieť, doprava, komunikačné prostriedky,
1542 III,32 | spasiteľné a predvídavé signály sú povinní poslúchať a sledovať
1543 III,35 | sa podlomila ich životná sila a rast, je ťažkým priestupkom
1544 Uvod,1 | že u živých tvorov i v silách prírody vládne podivuhodný
1545 III,36 | nestačia svojimi vlastnými silami dosiahnuť želaný cieľ. V
1546 III,40 | ľuďmi, nemožno budovať na sile zbraní, ale podľa zdravého
1547 I,6 | dôstojnosť ľudskej osoby, je silnejšia než akékoľvek násilie a
1548 V,58 | a strany do takej ťažkej situácie, že im nezostáva nič iné,
1549 IV,46 | prostriedkami, ktoré vyhovujú danej situácii.~Keďže však všeobecné spoločné
1550 II,28 | berúc zreteľ na súčasnú situáciu občianstva. Takisto je potrebné,
1551 II,21(34) | Sk 5,29.~
1552 III,43 | zbraní a zo strachu pred skazou a strašným pustošením, ktoré
1553 IV,45 | v každej dobe, keďže sa skladá z ľudí, ktorí sú medzi sebou
1554 IV,50 | medzinárodné ustanovizne, skladajúce sa zo splnomocnených reprezentantov
1555 V,57 | príležitosťou nájsť pravdu a skloniť sa pred ňou.~Ďalej treba
1556 III,36 | dištancoval od druhého, je už skoro celkom odstránený. Netreba
1557 IV,50 | národov (v medzinárodnej skrate ONU, v slovenskej OSN),
1558 II,20 | lebo len on skúma a súdi skryté úmysly srdca.~Občianske
1559 II,20 | jedine Boh, lebo len on skúma a súdi skryté úmysly srdca.~
1560 III,40 | spoločných poradách dôkladne skúmajú, ako dať vzájomným medzinárodným
1561 IV,46 | verejnej moci~46. Pri pozornom skúmaní jednak podstaty spoločného
1562 II,27 | určitých jednotlivcov alebo skupín, aby sa tak vyhlo vzniku
1563 III,36 | aby to, čo osoží určitej skupine štátov, nebolo iným viac
1564 III,40 | ľudskou dôstojnosťou.~Nech skúsení a vplyvní činitelia na spoločných
1565 V,58 | stránky; a napokon po trpkých skúsenostiach privádza ľudí a strany do
1566 I,5 | schopnostiam a nadobudnutým skúsenostiam. 9~
1567 III,32 | ten, čo bude skúmať vaše skutky a prezerať vaše úmysly".53~
1568 V,57 | možné spolupracovať v záujme skutočného dobra na poli hospodársko-sociálnom,
1569 II,27 | práv neboli na prekážku ich skutočnému uplatňovaniu. "Lebo zostáva
1570 I,19 | Ďalej je všeobecne známa skutočnosť, že ženy už majú účasť na
1571 V,58 | veľkodušní ľudia, čo pri styku so skutočnosťami, ktoré sú značne alebo úplne
1572 III,42 | väčšej miere, aby hospodársky slabšie krajiny čím skôr povýšili
1573 III,42 | spoločenstiev s menšími a slabšími národmi, predsa nemožno
1574 Uvod,1 | niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil a ustanovil
1575 I,3 | priateľmi, ako aj dedičmi večnej slávy.~Práva ľudskej osoby~
1576 III,36 | politické spoločenstvá pri sledovaní svojich záujmov nielenže
1577 II,20 | odmien, nemôže účinne viesť k sledovaniu spoločného dobra všetkých.
1578 II,22 | stránky, ale aj bezvýhradne sledujú morálne dobro, alebo aspoň
1579 II,20 | človeka - rozumieme človeka slobodného, ktorý má svoje záväzné
1580 Uvod,1 | ho chváli žalmista týmito slovami: "Pane, náš Vládca, aké
1581 IV,50 | medzinárodnej skrate ONU, v slovenskej OSN), postupne obohatená
1582 II,30 | ľuďom nové, ďalekosiahle a sľubné možnosti. Zodpovední verejní
1583 II,20 | pred trestami, prípadne na sľubovaní odmien, nemôže účinne viesť
1584 II,26 | potrebné prostriedky na slušné živobytie, keď sú postihnutí
1585 I,4 | Právo na život a na slušnú životnú úroveň~4. Keďže
1586 III,42 | možnosti a svoju moc, neudávali smer pri utváraní hospodárskych
1587 V,57 | sociálneho učenia Cirkvi a smernicami cirkevných vrchností. Všetci
1588 II,23 | nemôžu vyhovieť v tomto smrteľnom živote všetkým svojim potrebám,
1589 V,60 | svojím prehorkým utrpením a smrťou premohol hriech - prvopočiatok
1590 III,38 | radi oceňujeme všetky tie snaženia, ktoré na základe bratskej
1591 I,17 | každého druhu, kde sa vytrvalo snažia dať iným to najlepšie zo
1592 I,16 | občania budú okrem toho snažiť vážiť si podľa spravodlivosti
1593 I,19 | spločenstvo podstúpilo hlboké sociálnopolitické premeny. Keďže si totiž
1594 I,17 | týka vedy, hospodárstva, sociálnych ustanovizní, vývoja štátneho
1595 III,39 | so svojim hospodárskym a sociálnym pustošením, so svojimi bludmi
1596 V,57 | a človeka a hospodársko- sociálnymi, kultúrnymi a politickými
1597 III,36 | Činná solidárnosť~36. Vzájomné medzištátne
1598 III,36 | utužovať činnou spoluprácou a solidárnosťou, prejavujúcou sa v rozmanitých
1599 V,55 | Nevyhnutnosť solídnej kresťanskej formácie~55.
1600 V,60 | porozumieť a odpustiť tým, čo spáchali bezprávie. A tak pod Kristovým
1601 V,57 | zatiaľ čo spomenuté hnutia sú späté so stále sa vyvíjajúcimi
1602 III,43 | prirodzenosti, ktoré ich navzájom spájajú, a zároveň pochopia, že
1603 II,23 | nielen neprekážalo večnej spáse ľudí, ale skôr aby sa jej
1604 III,40 | námestník Ježiša Krista, spasiteľa sveta a pôvodcu pokoja,
1605 III,32 | Jeho napomenutia, ako aj spasiteľné a predvídavé signály sú
1606 V,59 | obnovovanou horlivosťou vo svojom spasiteľnom podujatí. A zároveň nás
1607 II,21 | vôli, takéto zákony alebo splnomocnenia nemôžu viazať občanov vo
1608 IV,50 | ustanovizne, skladajúce sa zo splnomocnených reprezentantov rozličných
1609 I,19 | časoch pozorovať, že ľudské spločenstvo podstúpilo hlboké sociálnopolitické
1610 V,59 | užšie bude jeho duchovné spojenie s Bohom.~Veru nebude pokoja
1611 I,8 | odboroch, je prvkom stálosti a spokojnosti pre rodinu a pokojného i
1612 I,9 | sa, ako aj dať založeným spolkom formu, ktorá sa pokladá
1613 V,56 | spravodlivosti v každodennom spoločenskom živote sa teda nedá riešiť
1614 I,9 | združovanie~9. Z prirodzenej spoločenskosti ľudských bytostí vyplýva
1615 III,33 | preto ani medzi štátnymi spoločenstvami niet rozdielov čo do ich
1616 III,40 | napokon celá ľudská rodina spoločne. V súvise s tým ešte stále
1617 Uvod,2 | a štátov s celosvetovou spoločnosťou, ktorej utvorenie je naliehavou
1618 II,20 | pôvodcom i cieľom ľudskej spoločnsoti - zahŕňa aj štát ako potrebnú
1619 I,17 | hodnotách, kde nachádzajú spoločnú oprávnenú záľubu vo všetkom
1620 III,33 | aby sa väčšmi pričinili o spoločný rozvoj v medzinárodnom rámci.~
1621 Uvod,2 | vzájomné vzťahy v ľudskom spolunažívaní; ďalej ako upraviť vzťahy
1622 V,56 | súčasnom štádiu ľudského spolunažívania.~Určiť správnu mieru a správny
1623 II,26 | intermediárne zväzy, ktoré uľahčujú spolunažívanie a robia ho užitočnejším;
1624 III,38 | ktoré na základe bratskej spolupatričnosti alebo kresťanskej lásky
1625 IV,50 | vzájomnej úcty a mnohorakej spolupráce vo všetkých odboroch ľudskej
1626 III,36 | majú sa utužovať činnou spoluprácou a solidárnosťou, prejavujúcou
1627 II,26 | podnikoch mali možnosť cítiť sa spoluzodpovednými za vykonanú prácu; aby sa
1628 V,59 | pridajú mnohí iní, najmä spomedzi veriacich kresťanov, vedomí
1629 I,16 | svoje povinnosti voči iným. Spomenutá ľudská vospolnosť sa uskutoční
1630 III,34 | a objektívnym uvážením spornej záležitosti a nestrannou
1631 III,42 | neutrality v medzištátnych sporoch, ktorú im priznáva prirodzené
1632 III,35 | usilovať mať účasť na ich spôsobe života a ich ustanovizniach,
1633 III,43 | pustošením, ktoré by tieto zbrane spôsobili. Preto v tomto našom atómovom
1634 IV,45 | prípadne dohodami; teda spôsobmi a prostriedkami určenými
1635 IV,47 | rovnoprávnosť a na prednosti svojho spôsobu života. Preto sa štáty nie
1636 V,51 | aby mali živú účasť na správe verejných záležitostí a
1637 II,20 | poriadok nemôže mať podľa správneho úsudku a najmä podľa kresťanskej
1638 V,56 | spolunažívania.~Určiť správnu mieru a správny spôsob je zvlášť ťažké v
1639 I,8 | že pracujúci má právo na spravodlivú mzdu, teda na mzdu, ktorá -
1640 II,20 | potrebná autorita, ktorá by ju spravovala. A táto autorita, takisto
1641 II,21 | vzájomné vzťahy medzi ľuďmi spravovali poriadkom, ktorého je on
1642 IV,49 | intermediárnymi organizáciami majú sa spravovať a usmerňovať podľa princípu
1643 V,57 | ľudských cností, ktorými sa spravuje osobný i spoločenský život
1644 III,32 | počúvajte pozorne vy, čo spravujete ľud, čo ste pyšní na zástupy
1645 Uvod,2 | tieto zákony, ktorými sa spravujú spomenuté vzťahy, sú inej
1646 III,32 | dôstojnosť, a teda nesmú sa spreneveriť prirodzenému zákonu, ktorý
1647 II,24 | práva človeka, nielenže sa spreneverujú svojmu poslaniu, ale aj
1648 III,38 | súčasnej dobe priam nesčíselné, sprevádzajú veru veľmi mnohé, až neuveriteľné
1649 I,5 | vzdelenie, a preto sa mu musí sprístupniť tak základné vzdelanie,
1650 III,40 | nepričinia o to, aby sa srdcia zbavili vojnovej psychózy.
1651 Uvod,2 | zákona vpísané vo svojich srdciach, čo im dosvedčuje zároveň
1652 III,32 | teda, králi, a vezmite si k srdcu, učte sa, panovníci končín
1653 V,60 | skôr účastné vám zverené stáda, najmä pre dobro tých najskromnejších,
1654 II,20 | všetkých. A keby sa tak azda aj stalo, nebolo by to dôstojné ľudí,
1655 I,8 | všetkých odboroch, je prvkom stálosti a spokojnosti pre rodinu
1656 V,59 | nastolenie pokoja podľa Bohom stanoveného poriadku.~Isteže, nie je
1657 II,31 | toho sa žiada, aby podľa stanovených právnych noriem každý štát
1658 II,31 | vrchnosťami; a nech sa jasne stanoví, že hlavnou úlohou verejných
1659 V,57 | poriadku, ak treba zaujať stanovisko vo veci uplatnenia týchto
1660 III,36 | ale aby sa v prvom rade starala o spoločné dobro štátu,
1661 I,4 | invalidity, ovdovenia, staroby, nezamestnanosti a vôbec
1662 V,54 | a životom~54. Národy so starobylou kresťanskou kultúrou v súčasnej
1663 II,21 | prejavujú svoju úctu Bohu, starostlivému stvoriteľovi všetkého, ktorý
1664 II,26 | pitná voda, byty, lekárska starostlivosť, priaznivé podmienky pre
1665 I,7 | voliť si slobodne životný stav, a teda má právo založiť
1666 V,58 | je schopné iba rúcať, nie stavať; rozdúchavať vášne, nie
1667 I,19 | má veľmi veľký význam pre stmeľovanie ľudského spoločenstva podľa
1668 V,60 | svojím svetlom mysle tých, čo stoja na čele národov, aby popri
1669 V,60 | zmŕtvychvstaní náš Pán Ježiš Kristus stojac uprostred svojich učeníkov,
1670 V,57 | oddelenými od Apoštolského stolca alebo aj s nekresťanmi,
1671 III,35 | ktorá sa od devätnásteho storočia rozšírila a rozmohla sa
1672 II,26 | občanmi. A tým ľudské práva strácajú svoju účinnosť, a takisto
1673 III,36 | športovom. A tu netreba strácať zo zreteľa, že verejná moc
1674 III,43 | ľuďmi a národmi neprevládal strach, ale láska; áno, predovšetkým
1675 III,40 | predchodcu Pia XII.: "Nič nie je stratené mierom; všetko môže byť
1676 III,32 | samým prestala jestvovať, stratiac svoj základ. Preto Boh sám
1677 III,38 | politický utečenci nemôžu stratiť len preto, že ich pozbavili
1678 I,4 | vôbec v prípade nezavinenej straty prostriedkov potrebných
1679 III,43 | zo strachu pred skazou a strašným pustošením, ktoré by tieto
1680 IV,45 | diplomatickou cestou alebo stretnutiami a rozhovormi na vysokej
1681 III,42 | musia byť jeho prvoradými strojcami.~O tom náš predchodca blahej
1682 IV,44 | štátu je zložkou a zároveň strojcom blahobytu a pokroku všetkých
1683 III,32 | vystaviť divokým búrkam a stroskotaniu všetky práce a námahy podujaté
1684 II,30 | spôsob tejto účasti závisí od stupňa vývoja štátu, ktorého je
1685 II,23 | vhodnou cestou a v príslušných stupňoch, teda tak, že zachovajú
1686 I,17 | ostatných vonkajších zložiek, čo stvárňujú ľudskú vospolnosť a podmieňujú
1687 Uvod,2 | jasnejším, čím dokonalejšie sú stvorenia. 6~Mnohí upadajú neraz do
1688 I,11 | naopak, treba ho mať za jeho subjekt, základ a cieľ".23~Ľudskej
1689 IV,45 | činitelia jednotlivých národov, súc jeden voči druhému rovnoprávni,
1690 V,52 | pracovať.~Keďže sa však súčasná civilizácia zvlášť vyznačuje
1691 III,39 | jednotlivé štáty obojstranne a súčasne zredukovali výzbroj, ktorou
1692 V,56 | zásady a smernice uplatniť v súčasnom štádiu ľudského spolunažívania.~
1693 IV,45 | medzinárodným právom.~V súčasnosti podstúpili však mezdinárdné
1694 II,28 | pôsobnosti, berúc zreteľ na súčasnú situáciu občianstva. Takisto
1695 III,40 | na ktorých je vybudovaný súčasný mier; totiž že pravý pokoj
1696 II,24 | ľudskej osoby~24. Keďže podľa súčasných názorov spoločné dobro spočíva
1697 II,28 | všetkých okolností; takisto sudcovia nech merajú každému rovnako,
1698 II,20 | Boh, lebo len on skúma a súdi skryté úmysly srdca.~Občianske
1699 II,28 | prebiehať zákonodarná, výkonná a súdna moc.~Určenie štátnej formy
1700 III,40 | svetových udalostí nebude v súhlase s ľudským rozumom a ľudskou
1701 II,28 | rozdelená na tri oblasti súhlasne s trojakou základnou úlohou
1702 II,23 | vyhlasujeme, že "spoločné dobro je súhrn spoločenských podmienok,
1703 I,6 | svojho svedomia, ako aj súkromne i verejne vyznávať svoje
1704 III,34 | Ako totiž ľudia vo svojich súkromných záležitostiach nesmú vyhľadávať
1705 II,25 | Súladné usporiadanie a účinná ochrana
1706 V,58 | Nie v revolúcii, ale v súladnej evolúcii spočíva spása a
1707 III,43 | vynakladajú na zbrojenie obrovské sumy. Pritom tvrdia, že to nerobia
1708 V,58 | pustošiť, a nie zbratať súperiace stránky; a napokon po trpkých
1709 V,56 | kultúrnych ustanovizní, právnej sústavy, politického režimu, zdravotníctva,
1710 I,19 | politickým nárokom a nakoniec sa sústredili na nadobudnutie primeraných
1711 IV,50 | dôstojný človeka a iné s tým súvisiace práva.~Preto si veľmi želáme,
1712 I,18 | primeraná spoločnosť. 26 V súvislosti s tým píše svätý Tomáš Akvinský: "
1713 III,38 | lásky sa usilujú zmierniť súženia tých, čo boli nútení opustiť
1714 III,34 | výstižne vzťahuje výrok svätého Augustína: "Ak sa zanechá
1715 V,60 | najlepšie.~Dané v Ríme, pri svätom Petre, dňa 11. apríla 1963,
1716 III,38 | neuveriteľné utrpenia.~Tento zjav svedčí o tom, že vlády určitých
1717 V,60 | on nech urobí všetkých svedkami pravdy, spravodlivosti a
1718 Uvod,1 | upevniť len vtedy, ak sa svedomite zachováva Bohom stanovený
1719 III,32 | spoločného dobra patrí uznanie a svedomité zachovávanie mravného poriadku. "
1720 III,40 | úprimnosti v rokovaniach, na svedomitom zachovávaní dohôd. Lenže
1721 V,59 | ľudskej spoločnosti akoby svetlými iskrami, akoby bunkami lásky,
1722 III,39 | Pius XII. - aby pohroma svetovej vojny so svojim hospodárskym
1723 III,40 | nijakými námahami, kým beh svetových udalostí nebude v súhlase
1724 V,53 | aby vo svojej činnosti svetskej povahy zachovávali zákony,
1725 V,57 | priateľské styky katolíkov vo svetských záležitostiach s tými, čo
1726 V,54 | vynikajúcimi vedecko-technickými svetskými ustanovizňami, ktoré disponujú
1727 III,35 | neprimerane vyzdvihovať svojráz svojej národnosti do tej
1728 III,36 | ľudia majú popri svojich svojráznych národných zvláštnostiach
1729 I,11 | chránenú od akýchkoľvek svojvoľných útokov." 24~Povinnosti ľudskej
1730 I,19 | bytosťami, ponechanými na svojvôľu iných, ale ako s ľuďmi vo
1731 III,40 | myslí, t.j. ak sa všetci svorne a úprimne nepričinia o to,
1732 Uvod | CTIHODNÝM BRATOM A MILOVANÝM SYNOM~POZDRAV A APOŠTOLSKÉ POŽEHNANIE!~ ~
1733 IV,46 | požaduje, aby bola ustanovená takáto všeobecná autorita.~
1734 I,11 | Pius XII., "človeka, ako takého v žiadnom prípade nemožno
1735 V,58 | privádza ľudí a strany do takej ťažkej situácie, že im nezostáva
1736 II,21 | a teda proti Božej vôli, takéto zákony alebo splnomocnenia
1737 III,33 | úsilím dosiahnuť dokonalosť.~Taktiež sa môže stať, že niektoré
1738 V,60 | uskutočňovanom v slobode.~Ide o takú veľkolepú a vznešenú úlohu,
1739 V,57 | prirodzene počestnými. "V takýchto stykoch katolíci nech dbajú
1740 III,39 | úsilie a sú veľmi nákladné, takže na občanov spomenutých štátov
1741 V,58 | privádza ľudí a strany do takej ťažkej situácie, že im nezostáva
1742 V,56 | upozorniť na to, ako je ťažko správne rozpoznať požiadavky
1743 III,35 | životná sila a rast, je ťažkým priestupkom proti spravodlivosti,
1744 Uvod,1 | prospech.~No vedecký pokrok a technické vynálezy dokazujú predovšetkým
1745 V,52 | má vedeckú spôsobilosť, technickú schopnosť a odbornú pripravenosť.~
1746 Uvod,1 | poriadok.~Z vedeckého pokroku a technických vynálezov jasne vidno, že
1747 V,55 | vedomosťami a neprestajným technickým pokrokom. Popritom mládež
1748 III,33 | podujatiach, umožnených modernými technickými vynálezmi, zachovávala nezaujatá
1749 II,23 | však ľudia pozostávajú z tela a nesmrteľnej duše, nemôžu
1750 I,4 | človek má právo na život, na telesnú integritu, ako aj na primerané
1751 II,23 | celého človeka, teda tak jeho telesných, ako aj duchovných potrieb.
1752 V,59 | Boh rozkazuje duši, duša telu. Neexistuje nič usporiadanejšie". 69~
1753 III,35 | Sem zvlášť patrí politická tendencia, ktorá sa od devätnásteho
1754 V,56 | a akým spôsobom sa majú teoretické zásady a smernice uplatniť
1755 III,39 | odôvodňuje tvrdením, že za terajších okolností mier možno zabezpečiť
1756 II,31 | základné ľudské práva a ktorej text by bol potom prijatý do
1757 V,58 | rozdúchavať vášne, nie ich tíšiť; hromadiť nenávisť a pustošiť,
1758 III,40 | sveta a pôvodcu pokoja, tlmočiac vrúcne túžby celej ľudskej
1759 I,12 | človeku, ktorému náležia, s toľkými istými povinnosťami. Tieto
1760 I,18 | má to z večného zákona, totožného s Božím rozumom..." Je teda
1761 III,38 | medzinárodné ustanovizne, ktoré s tou najväčšou starostlivosťou
1762 I,19 | spoločnosti. A nielen to. Touto cestou ľudia totiž prichádzajú
1763 I,19 | rozmeroch v národoch s inými tradíciami a inou civilizáciou. Ženy
1764 III,42 | každého národa a miestne tradície. Takisto sa majú vystríhať
1765 I,19 | prirodzenosť presahujúceho (transcendentného) Boha. A preto pokladajú
1766 I,18 | ľudskú prírodu presahujúcom (transcendentnom) Bohu. Boh je prvá pravda
1767 II,20 | hrozbách a strachu pred trestami, prípadne na sľubovaní odmien,
1768 I,15 | zodpovednosti, a nie pod hrozbou trestov alebo zvlášť na vonkajší
1769 III,39 | bludmi a mravným zmätkom po tretíkrát postihla ľudstvo. 59~
1770 I,19 | hospodársko-sociálny vzostup pracujúcich tried. Na začiatku si totiž pracujúci
1771 II,28 | na tri oblasti súhlasne s trojakou základnou úlohou verejnej
1772 V,58 | námahou budovať znovu na troskách nakopených nesvornosťou." 68~
1773 V,58 | súperiace stránky; a napokon po trpkých skúsenostiach privádza ľudí
1774 III,40 | možno uzavrieť priateľské, trváce a skutočne užitočné dohody.~
1775 III,32 | úmysly".53~Napokon treba trvať na tom, že aj čo sa týka
1776 V,60 | riešení nás viedla úprimná túžba, ktorá je vecou srdca všetkých
1777 V,57 | zdravého rozumu a oprávneným túžbam človeka, sa môže nájsť aj
1778 V,58 | spravodlivosti, natoľko sa rozhorlia túžbou po radikálnej obnove všetkého,
1779 V,60 | vo všetkých ľuďoch účinnú túžbu po prekonaní hrádz, ktoré
1780 Uvod,1 | zemi, po ktorom tak veľmi túžili ľudia všetkých čias, možno
1781 V,59 | Augustín prihovára: "Chce sa tvoja duša stať schopnou premôcť
1782 Uvod,1 | ho za vládcu nad dielami tvojich rúk".4~
1783 I,6 | preto, aby sme Bohu, nášmu tvorcovi, príslušne a záväzne slúžili,
1784 V | V.~KATOLÍCI ZA TVORENIE POKOJA VO SVETE~
1785 Uvod,1 | jasne vidno, že u živých tvorov i v silách prírody vládne
1786 I,14 | prirodzenosti spoločenské tvory, a preto majú nažívať spolu
1787 I,13 | rozličnými osobami~13. Z tohto tvrdenia vyplýva, že v ľudskom spoločenstve
1788 III,39 | zbrojenie sa obyčajne odôvodňuje tvrdením, že za terajších okolností
1789 II,20 | ale o samej ustanovizni. Tvrdím však, že je dielom Božej
1790 V,57 | svetských záležitostiach s tými, čo neveria v Krista alebo
1791 V,57(67) | 128; Pius XI., encyklika Ubi arcano; AAS, XIV (1922),
1792 I,16 | svoje vlastné, urobia ich účastnými svojich vlastných dobier
1793 III,39 | vykonávanými na vojenské účely, môže to mať nebezpečné
1794 V,57 | prirodzeného práva i sociálneho učenia Cirkvi a smernicami cirkevných
1795 V,60 | aleluja. I zaradovali sa učeníci, keď uvideli Pána".72 Kristus
1796 II,21 | rozsah výkonnej moci. Preto učenie, ktoré sme práve vyložili,
1797 V,60 | stojac uprostred svojich učeníkov, povedal im: Pax vobis,
1798 V,60 | veriacim, osobitne však tým, čo učenlivo prijmú tieto naše povzbudenia.
1799 Uvod,2 | nepochybne predovšetkým učia ľudí, ako majú usporiadať
1800 III,32 | naši predchodcovia opätovne učili, totiž že národy majú vzájomné
1801 IV,46 | sa verejná moc prejavuje, účinkuje a plní svoje poslanie -
1802 IV,46 | tak usporiadané a natoľko účinné, aby naozaj viedli k spoločnému
1803 II,23 | podstaty a plnosť svojej účinnosti, iba ak neprestajne bude
1804 I,8 | inom mieste povedali, "je účinným obranným prostriedkom dôstojnosti
1805 III,32 | králi, a vezmite si k srdcu, učte sa, panovníci končín zemských,
1806 I,19 | tieto práva a mať ich v úcte.~A keď sú občianske vzťahy
1807 IV,50 | zásadách rovnosti, vzájomnej úcty a mnohorakej spolupráce
1808 III,40 | námahami, kým beh svetových udalostí nebude v súhlase s ľudským
1809 I,5 | informovaný o verejných udalostiach.~Človek má zároveň prirodzené
1810 V,60 | pomoc a ochranu, zo srdca udeľujeme v Pánu apoštolské požehnania
1811 I,16 | blížnym, veď sme si navzájom údmi." 25 To sa stane, ak každý
1812 II,20 | právoplatnej autority, ktorá by udržiavala spoločenské zriadenie a
1813 I,12 | život súvisí s povinnosťou udržovať si život; právo na dôstojnú
1814 II,31 | žiada, aby sa pod zorným uhlom práv a povinností vymedzili
1815 I,19 | tomu sa veľmi rozšírila a ujala mienka, že všetci ľudia
1816 I,8 | bezúhonnosť, ani nie sú na ujmu riadneho vývoja mládeže.
1817 III,32 | svetlom svojich príkazov ukazovať správnu cestu ako jednotlivcom,
1818 Uvod,2 | presne zachovávať: "Tým ukazujú, že majú požiadavky zákona
1819 II,26 | intermediárne zväzy, ktoré uľahčujú spolunažívanie a robia ho
1820 IV,50 | Zverené sú im dôležité úlohy celosvetových rozmerov hospodárskeho,
1821 I,5 | na vykonávanie akejkoľvek umeleckej činnosti, pokiaľ sa tým
1822 III,33 | propagačných podujatiach, umožnených modernými technickými vynálezmi,
1823 II,26 | ktoré by jednotlivým občanom umožnili a uľahčili ochranu svojich
1824 I,8 | čo sa týka žien, treba im umožniť také pracovné podmienky,
1825 II,23 | spoločenských podmienok, ktoré umožňujú a napomáhajú dokonalý rozvoj
1826 V,60 | najlepším a chvályhodným úmyslom: aby ľudská spoločnosť bola
1827 III,43 | že to nerobia z útočných úmyslov, ale aby odstrašili iných
1828 Uvod,2 | dokonalejšie sú stvorenia. 6~Mnohí upadajú neraz do omylu, keď sa nazdávajú,
1829 II,30 | činiteľov nielenže znemožňuje úpadok autority, ale ju aj obnovuje,
1830 V,57 | obsahu. Lebo človek, ktorý upadol do bludu, neprestáva byť
1831 V,60 | venovať všetky svoje sily na upevnenie tohto všeobecného spoločného
1832 V,60 | od druhých, a nech v nich upevní zväzky vzájomnej lásky,
1833 I,7 | ohľade, tak aby sa rodina upevnila a napomáhala v plnení svojho
1834 III,40 | zachoval, ale aj čoraz viac upevňoval mier?~Konečne ide o vec
1835 IV,50 | hlavnú úlohu udržiavať a upevňovať pokoj medzi národmi, ako
1836 V,57 | zaujať stanovisko vo veci uplatnenia týchto zásad v konkrétnych
1837 V,57 | prirodzeného práva. Svoje praktické uplatnenie nachádzajú v častých stykoch
1838 II,27 | prekážku ich skutočnému uplatňovaniu. "Lebo zostáva vždy v platnosti
1839 I,18 | totiž založený na pravde, uplatňuje sa podľa zásad spravodlivosti,
1840 V,55 | aby výchova mládeže bola úplná a nepretržitá; a má byť
1841 II,25 | vrchnosti sa majú postarať o ich úplné obnovenie. 47~
1842 I,18 | duchu, a konečne v ovzduší úplnej slobody má deň čo deň smerovať
1843 II,28 | ľudskou bezúhonnosťou a úplnou nestrannosťou. Poriadok
1844 Uvod,2 | spolunažívaní; ďalej ako upraviť vzťahy občanov s verejnými
1845 II,23 | na úžitok všetkých, bez uprednostňovania niektorých občanov alebo
1846 III,42 | rámci všeobecných záujmov uprieť právo na ich vnútropolitickú
1847 V,60 | Pri ich riešení nás viedla úprimná túžba, ktorá je vecou srdca
1848 III,43 | láska má priviesť ľudí k úprimnému porozumeniu a mnohostrannej
1849 III,33 | vynálezmi, zachovávala nezaujatá úprimnosť, napomáhajúca vzájomné poznanie
1850 III,40 | na vzájomnej dôvere, na úprimnosti v rokovaniach, na svedomitom
1851 V,60 | Pán Ježiš Kristus stojac uprostred svojich učeníkov, povedal
1852 II,21 | svojou poslušnosťou voči úradom sa vlastne nepodriaďujú
1853 II,28 | vymedzená nielen kompetencia úradov, ale aj vzájomné vzťahy
1854 III,39 | ustavičnom strachu pred hrozivým uragánom, ktorý sa môže hocikedy
1855 III,33 | pravdy a spravodlivosti uráža dobré meno toho-ktorého
1856 II,31 | vyhotovil ústavu, v ktorej je určené, ako sa zriaďujú orgány
1857 II,28 | zákonodarná, výkonná a súdna moc.~Určenie štátnej formy a organizácie
1858 IV,45 | spôsobmi a prostriedkami určenými prirodzeným, ľudským alebo
1859 III,42 | blahej pamäti Pius XII. určil tieto múdre smernice: "V
1860 IV,50 | Organizácia Spojených národov si určila za hlavnú úlohu udržiavať
1861 II,27 | verejné vrchnosti jednak určili a chránili občianske práva,
1862 III,36 | pozor, aby to, čo osoží určitej skupine štátov, nebolo iným
1863 II,28 | A to poskytuje občanom určitú záruku v uplatňovaní svojich
1864 II,20 | svoju vážnosť, nakoľko sú určitým spôsobom účastné na autorite
1865 V,60 | mohlo ohroziť mier; on nech urobí všetkých svedkami pravdy,
1866 I,16 | iných ako svoje vlastné, urobia ich účastnými svojich vlastných
1867 III,41 | napredovali na všetkých úsekoch.~
1868 I,10 | do iných štátov a tam sa usídliť. 22 A nijako mu nemožno
1869 III,39 | ktoré si vyžadujú obrovské úsilie a sú veľmi nákladné, takže
1870 III,34 | ktoré potrebujú na jeho uskutočnenie, a tiež aby boli ony samy
1871 III,40 | vyzbrojení. Veríme, že je to uskutočniteľné. Veď ide o vec, ktorú diktuje
1872 II,22 | Uskutočňovanie spoločného dobra - zmysel
1873 II,20 | potrebnou starostlivosťou uskutočňovaniu spoločného dobra. Každá
1874 V,60 | činorodou láskou a napokon uskutočňovanom v slobode.~Ide o takú veľkolepú
1875 I,18 | preniknutý vzájomnou láskou a uskutočňovaný v jej duchu, a konečne v
1876 II,23 | preto spoločné dobro sa má uskutočňovať takým spôsobom, aby sa nielen
1877 III,34 | boli ony samy jeho hlavnými uskutočňovateľmi; okrem toho majú právo chrániť
1878 II,25 | príslušné usporiadanie a usmerňovanie vzájomných spoločenských
1879 V,57 | bezvýhradne vecou múdrosti, tejto usmerňovateľky všetkých ľudských cností,
1880 I,17 | duchovné hodnoty oživujú a usmerňujú všetko, čo sa týka vedy,
1881 V,56 | spoločného dobra sa nikdy nesmú uspokojiť s dosiahnutými výsledkami
1882 IV,45 | sú schopní tieto problémy uspokojivo vyriešiť, napriek tomu,
1883 IV,45 | vyriešiť, napriek tomu, že usporadujú mnohé spoločné porady a
1884 I,8 | pre rodinu a pokojného i usporiadaného rozvoja celej spoločnosti".18~
1885 V,59 | duša telu. Neexistuje nič usporiadanejšie". 69~
1886 V,59 | pravý, bezpečný a naozaj usporiadaný. Na akom poriadku je založený
1887 II,23 | alebo niekoľkých, keďže sú ustanovené na spoločné dobro všetkých".40
1888 V,54 | vedecko-technickými svetskými ustanovizňami, ktoré disponujú všetkými
1889 II,20 | nadriadených, ale o samej ustanovizni. Tvrdím však, že je dielom
1890 II,31 | bol ústavne určený spôsob ustanovovania verejných vrchností a bolo
1891 II,31 | boli zabezpečené v štátnej ústave. A nielen to. Dnešní ľudia
1892 III,39 | tej príčiny národy žijú v ustavičnom strachu pred hrozivým uragánom,
1893 II,31 | okrem toho dožadujú, aby bol ústavne určený spôsob ustanovovania
1894 II,31 | každý štát si vyhotovil ústavu, v ktorej je určené, ako
1895 III,38 | dôvodov. Zástupy politických utečencov, ktoré sú v súčasnej dobe
1896 III,38 | pripomenúť, že politický utečenec je osoba so všetkými ľudskými
1897 III,42 | môžeme s nemalou duševnou útechou konštatovať, že táto výzva
1898 V,59 | podujatí. A zároveň nás utešuje nádej, že sa k nim pridajú
1899 III,34 | svoj vzrast poškodzujúc a utláčajúc iné národy; tým by sa dopustili
1900 III,41 | nijakým činom nespravodlivo utláčať iné národy, ani sa neoprávnene
1901 III,43 | tvrdia, že to nerobia z útočných úmyslov, ale aby odstrašili
1902 I,11 | akýchkoľvek svojvoľných útokov." 24~Povinnosti ľudskej
1903 III,38 | veľmi mnohé, až neuveriteľné utrpenia.~Tento zjav svedčí o tom,
1904 V,60 | ktorý svojím prehorkým utrpením a smrťou premohol hriech -
1905 III,43 | vhodný prostriedok na nápravu utrpených krívd.~Bohužiaľ, pozorujeme,
1906 III,36 | spravodlivosti a majú sa utužovať činnou spoluprácou a solidárnosťou,
1907 III,42 | moc, neudávali smer pri utváraní hospodárskych spoločenstiev
1908 I,14 | prispel svojim podielom k utváraniu takých prostredí, v ktorých
1909 Uvod,2 | celosvetovou spoločnosťou, ktorej utvorenie je naliehavou požiadavkou
1910 III,39 | občanov spomenutých štátov sa uvaľujú ťažké bremená, zatiaľ čo
1911 II,28 | znalosti zákonov a po zrelom uvážení všetkých okolností; takisto
1912 III,34 | rešpektovaním, zrelým, a objektívnym uvážením spornej záležitosti a nestrannou
1913 III,40 | otázku treba všestranne uvážiť, kým sa nenájde základňa,
1914 II,31 | verejných vrchností. 52~No uvedené úsilia sú nepochybným dôkazom
1915 I,19 | láska a sloboda a stávajú sa uvedomelými členmi tejto spoločnosti.
1916 III,43 | stykoch a rokovaniach lepšie uvedomia zväzky svojej spoločnej
1917 I,19 | práv, je potrebné, aby si uvedomil aj svoje povinnosti. A tak
1918 III,41 | aby si aj iní čoraz viac uvedomovali svoju zodpovednosť, aby
1919 III,42 | Treba si však neprestajne uvedomovať, že táto pomoc sa má diať
1920 V,60 | zaradovali sa učeníci, keď uvideli Pána".72 Kristus nám teda
1921 Uvod | ÚVOD~ CTIHODNÝM BRATOM A MILOVANÝM
1922 IV,50 | dňa 10. decembra 1948. V úvode tejto deklarácie sa tvrdí,
1923 II,21 | pôvod v Bohu, vôbec nemožno uzatvárať, že ľudia nemajú možnosť
1924 I,7 | má svoj základ v slobodne uzavretom, jednom a nerozlučiteľnom
1925 III,40 | základňa, na ktorej možno uzavrieť priateľské, trváce a skutočne
1926 III,35 | národnostné menšiny na štátnom území iného národa. Z toho však
1927 III,37 | Rovnováha medzi obyvateľstvom, územím a kapitálom~37. Je všeobecne
1928 III,42 | národov bez ohľadu na ich územnú veľkosť alebo obranyschopnosť.
1929 I,16 | každý príslušným spôsobom uzná nielen svoje práva, ale
1930 III,35 | rozumné, aby títo občania uznali aj výhody, ktoré im plynú
1931 V,57 | nájsť aj niečo dobré a hodné uznania.~A tak sa môže stať, že
1932 III,32 | príkazy spoločného dobra patrí uznanie a svedomité zachovávanie
1933 III,43 | silou zbraní, ale rokovaním.~Uznávame síce, že toto presvedčenie
1934 IV,48 | práva ľudskej osoby boli uznávané, rešpektované, svedomito
1935 II,31 | úlohou verejných vrchností je uznávať, rešpektovať, dávať do vzájomného
1936 III,40 | stále zaznieva v našich ušiach výstražný hlas nášho predchodcu
1937 III,43 | presvedčenie vzniklo najmä pre úžasnú ničivú silu moderných zbraní
1938 I,14 | usporiadaná, ale aj naozaj užitočná. A to vyžaduje, aby všetci
1939 I,14 | boli čoraz dokonalejšie a užitočnejšie zaručené.~Nestačí napríklad
1940 II,26 | spolunažívanie a robia ho užitočnejším; a konečne, aby všetci mali
1941 III,41 | zodpovednosť, aby sa chopili nových užitočných iniciatív a svojim vlastným
1942 II,28 | príslušné právne zabezpečenie v užívaní svojich práv i v plnení
1943 IV,49 | plniť si svoje povinnosti a užívať svoje práva. 64~
1944 V,59 | v tým väčšej miere, čím užšie bude jeho duchovné spojenie
1945 IV,50 | národa, prejavujú stále väčší záujem o medzinárodné záležitosti
1946 IV,50 | ľudských práv, schválená na valnom zhromaždení dňa 10. decembra
1947 V,58 | nie stavať; rozdúchavať vášne, nie ich tíšiť; hromadiť
1948 V,59 | ľuďom dobrej vôle prislúcha vážna úloha: obnoviť spoločenské
1949 III,38 | nepredložiť pozornosti a vďačnosti všetkých šľachetných ľudí
1950 V,60 | apríla 1963, na pamätný deň Večere Pánovej, v piatom roku nášho
1951 V,55 | výchovou. A tak sa stáva, že vedecké vzdelanie dosahuje vysoký
1952 Uvod,1 | Bohom stanovený poriadok.~Z vedeckého pokroku a technických vynálezov
1953 I,19 | hospodársko-sociálnej, politickej i vedecko-osvetovej oblasti.~Ďalej je všeobecne
1954 V,53 | svedomia a dali do súladu vedecko-technické a profesijné faktory s duchovnými
1955 IV,44 | seba odkázané~44. Moderný vedecko-technický pokrok veľmi ovplyvňuje
1956 V,53 | Súlad vedecko-technických a profesijných faktorov
1957 V,52 | verejných ustanovizní, kto má vedeckú spôsobilosť, technickú schopnosť
1958 Uvod,1 | síl vo svoj prospech.~No vedecký pokrok a technické vynálezy
1959 V,55 | formovanie svedomia držalo krok s vedeckými vedomosťami a neprestajným
1960 V,55 | metodickému postupu, aby vedela primerane plniť svoje povinnosti. 65~
1961 V,51 | svetle kresťanskej viery a vedení láskou sa majú tiež usilovať,
1962 I,15 | svojho presvedčenia, úsudku a vedomia vlastnej zodpovednosti,
1963 I,8 | hospodársku činnosť v zhode s vedomím svojej zodpovednosti. 16
1964 V,55 | držalo krok s vedeckými vedomosťami a neprestajným technickým
1965 IV,44 | združovaniu. Výmena vecí i vedomostí dnes naozaj značne vzrástla,
1966 IV,48 | také ovzdušie, v ktorom vedúci činitelia jednotlivých štátov
1967 III,39(59)| napomenutie vládam vojnu vedúcich národov z 1. augusta 1917;
1968 I,17 | usmerňujú všetko, čo sa týka vedy, hospodárstva, sociálnych
1969 V,55 | náboženského vzdelania. Veľa ráz a všelikde sa totiž
1970 III,34 | čože sú kráľovstvá, ak nie veľké lotrovstvá?". 56~Isteže
1971 II,29 | toho-ktorého štátu, nepochybne a vo veľkej miere prispieva k všeobecnému
1972 I,14 | povinnosti a zároveň aby každý veľkodušne prispel svojim podielom
1973 V,58 | Postupný vývoj~58. Nechýbajú veľkodušní ľudia, čo pri styku so skutočnosťami,
1974 V,60 | uskutočňovanom v slobode.~Ide o takú veľkolepú a vznešenú úlohu, že človek,
1975 V,60(72) | Resp. Ranné chvály v piatok veľkonočnej oktávy.~
1976 IV,50 | ďalej, tým viac zodpovedali veľkosti a vznešenosti jej poslania
1977 III,37 | kde je nerovnováha medzi veľkou plochou obrábateľnej pôdy
1978 I,19 | pomalšie, ale predsa vo veľkých rozmeroch v národoch s inými
1979 III,39 | Odzbrojenie~39. Naproti tomu s veľkým žiaľom pozorujeme, ako hospodársky
1980 II,20 | spoločenské zriadenie a venovala sa s potrebnou starostlivosťou
1981 II,23 | vyžadovať, aby verejní činitelia venovali zvýšenú pozornosť nezámožnejším
1982 I,8 | hospodárskej oblasti~8. A teraz venujme pozornosť hospodárskej oblasti!
1983 V,59 | je ešte dosť tých, čo sa venujú tejto naliehavej práci.
1984 I,6 | svedomia, ako aj súkromne i verejne vyznávať svoje náboženstvo.
1985 V,56 | profesijných organizácií, verejného poistenia, kultúrnych ustanovizní,
1986 IV,46 | mravný poriadok vyžaduje verejnú moc na zabezpečenie spoločného
1987 V,57 | v prvom rade zodpovedným verejným činiteľom v medziach ich
1988 V,60 | rehoľným sestrám i všetkým veriacim, osobitne však tým, čo učenlivo
1989 III,40 | rovnováha vo vyzbrojení. Veríme, že je to uskutočniteľné.
1990 V,60 | ľudská spoločnosť bola čím vernejším obrazu Božieho kráľovstva,
1991 Uvod,1 | veľkosť Boha, ktorý stvoril vesmír i samého človeka. Stvoril
1992 III,32 | napomína: "Čujte teda, králi, a vezmite si k srdcu, učte sa, panovníci
1993 I,15 | sloboda, namiesto toho, aby sa vhodne napomáhal nehatený rozvoj
1994 Uvod,1 | tento poriadok a zhotoviť vhodné nástroje na ovládanie prírodných
1995 II,28 | určiť, ktorá štátna forma je vhodnejšia alebo aký je najprimeranejší
1996 III,37 | súvise s tým pokladáme za vhodnejšie, aby sa - nakoľko je to
1997 II,23 | aby hľadali toto dobro vhodnou cestou a v príslušných stupňoch,
1998 II,30 | rozhovoru s občanmi, a tak majú vhodnú príležitosť zistiť, aké
1999 III,43 | nerozumné pokladať vojnu za vhodný prostriedok na nápravu utrpených
2000 II,29 | verejní činitelia poznali vhodným spôsobom pravú povahu svojho
2001 III,36 | častiach sveta jestvujú viac-menej od seba odlišné etnické
|