Ako zaobchádzať s menšinami
35. Sem zvlášť patrí politická tendencia, ktorá
sa od devätnásteho storočia rozšírila a rozmohla
sa po celom svete, totiž že ľudia toho istého národa
chcú si utvoriť svoj samostatný štát. To sa však
pre rozličné príčiny nedá vždy uskutočniť.
A tak sa neraz stáva, že jestvujú národnostné
menšiny na štátnom území iného národa.
Z toho však vznikajú veľmi vážne problémy.
V súvise s tým treba jasne povedať, že čokoľvek
sa proti týmto národnostným menšinám podniká,
aby sa podlomila ich životná sila a rast, je ťažkým
priestupkom proti spravodlivosti, a to tým viac, ak podobné úsilia
smerujú k zničeniu samej národnostnej menšiny.
A naopak, spravodlivosť od štátnych činiteľov zvlášť
vyžaduje, aby sa účinne pričinili o to, žeby občania
národnostných menšín mohli žiť v ľudských
podmienkach, najmä čo sa týka ich jazyka, kultúry, dávnych
obyčají i hospodárskych iniciatív. 57
Netreba však zabúdať, že členovia menšín,
či už z reakcie na svoje aktuálne položenie, ktoré
s nevôľou znášajú, alebo z historických dôvodov,
sú nezriedka náchylní neprimerane vyzdvihovať svojráz
svojej národnosti do tej miery, že ho vynášajú
nad všeobecné ľudské hodnoty, akoby blaho celej ľudskej
rodiny malo byť podriadené záujmom ich vlastného národa.
Je však rozumné, aby títo občania uznali aj výhody,
ktoré im plynú z týchto osobitných okolností;
každodenný styk s občanmi inej kultúrnej sféry
zaiste nemálo prispieva k ich kultúrnemu a duchovnému
zdokonaleniu, pretože im umožňuje postupne asimilovať dobré
vlastnosti iného národa. Ale to sa stane len vtedy, ak členovia
menšiny vytvoria s okolitými národmi určité
spoločenstvo a budú sa usilovať mať účasť
na ich spôsobe života a ich ustanovizniach, a teda ak nerozdúchavajú
spory, ktoré spôsobujú premnohé škody a sú
na prekážku spoločenského rozvoja národov.
|