Činná
solidárnosť
36. Vzájomné medzištátne vzťahy majú
byť vybudované na pravde a spravodlivosti a majú sa utužovať
činnou spoluprácou a solidárnosťou, prejavujúcou
sa v rozmanitých spoločných podujatiach - ako sa to v našej
dobe nie bez pozitívnych výsledkov už deje - na poli hospodárskom,
sociálnom, politickom, kultúrnom, zdravotníckom i športovom.
A tu netreba strácať zo zreteľa, že verejná moc vo
svojej podstate nebola ustanovená na to, aby držala ľudí
podrobených v rámci svojho politického spoločenstva,
ale aby sa v prvom rade starala o spoločné dobro štátu,
ktoré však nijako nemožno oddeliť od blaha celej ľudskej
rodiny.
To znamená, že politické spoločenstvá pri
sledovaní svojich záujmov nielenže nemajú škodiť
iným, ale sa aj majú medzi sebou dohodnúť a
spolupracovať, keď jednotlivé štáty nestačia
svojimi vlastnými silami dosiahnuť želaný cieľ. V
takom prípade však treba dávať veľký pozor,
aby to, čo osoží určitej skupine štátov,
nebolo iným viac na škodu ako na úžitok.
Všeobecné spoločné dobro si okrem toho vyžaduje,
aby sa v rámci každého národa napomáhal všestranný
styk medzi občanmi a intermediárnymi organizáciami. A keďže
v mnohých častiach sveta jestvujú viac-menej od seba odlišné
etnické skupiny, treba sa postarať o to, aby sa neprekážal
styk medzi príslušníkmi rozličného národnostného
pôvodu; veď by to očividne protirečilo duchu našej
doby, keď odstup, ktorým sa jeden národ dištancoval od
druhého, je už skoro celkom odstránený. Netreba
napokon zabúdať, že ľudia majú popri svojich svojráznych
národných zvláštnostiach aj veľmi dôležité
spoločné vlastnosti, najmä v duchovnej oblasti, vďaka
ktorým môžu neprestajne napredovať a zdokonaľovať
sa. A teda všetci majú právo a povinnosť žiť
v spoločenstve s ostatnými.
|