Odzbrojenie
39. Naproti tomu s veľkým žiaľom pozorujeme, ako hospodársky
vyspelejšie štáty majú k dispozícii a stále
vyrábajú strašné zbrane, ktoré si vyžadujú
obrovské úsilie a sú veľmi nákladné,
takže na občanov spomenutých štátov sa uvaľujú
ťažké bremená, zatiaľ čo iným krajinám
chýbajú potrebné prostriedky na ich hospodársky a
sociálny rozvoj.
Toto zbrojenie sa obyčajne odôvodňuje tvrdením, že
za terajších okolností mier možno zabezpečiť
jedine rovnováhou ozbrojených síl. A tak, ak niekde vzrastá
zbrojný potenciál, ostatné krajiny sa opreteky usilujú
zintenzívniť zbrojenie. A keď jeden štát disponuje
atómovými zbraňami, to dáva iným štátom
pohnútku, aby si zadovážili podobné zbrane s tým
istým stupňom ničivosti.
Z tej príčiny národy žijú v ustavičnom
strachu pred hrozivým uragánom, ktorý sa môže
hocikedy rozpútať s desivou silou. A nie bez dôvodu. Veď zbrane naozaj nechýbajú. I
keď je takmer neuveriteľné, že by sa mohol
nájsť niekto, čo by vzal na seba zodpovednosť za strašné
krviprelievanie a pustošenie, ktoré by vojna vyvolala, predsa
nemožno poprieť, že vojnový požiar by mohol
vzniknúť aj z nepredvídanej a neočakávanej
príčiny. A hoci monštruózna moderná
výzbroj odstrašuje ľudstvo od novej vojny, predsa sú
oprávnené obavy, že ak sa neprestane s nukleárnymi
pokusmi, vykonávanými na vojenské účely,
môže to mať nebezpečné následky pre
život na zemi.
Preto je naliehavou požiadavkou spravodlivosti, zdravého rozumu a
ľudskej cti, aby sa prestalo s pretekami v zbrojení; aby jednotlivé
štáty obojstranne a súčasne zredukovali výzbroj,
ktorou disponujú; aby sa zakázali nukleárne zbrane; a aby
konečne došlo k primeranému odzbrojeniu na základe spoločnej
dohody, zaručenej obojstrannou účinnou kontrolou. "Je
neprípustné - vyhlásil náš predchodca blahej
pamäti Pius XII. - aby pohroma svetovej vojny so svojim
hospodárskym a sociálnym pustošením, so svojimi
bludmi a mravným zmätkom po tretíkrát postihla
ľudstvo. 59
|