Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library

Ioannes PP. XXIII Pacem in Terris IntraText CT - Text

II. VZTAHY MEDZI OBCANMI A VEREJNÝMI VRCHNOSTAMI 23 Previous - Next

Click here to hide the links to concordance

Základné črty všeobecného dobra 23. Všeobecné dobro nevyhnutne závisí od charakteristických vlastností každého národa, 38 lenže tieto v žiadnom prípade netvoria jeho výlučný obsah. Všeobecné dobro totiž veľmi úzko súvisí s ľudskou prirodzenosťou, a preto si nemôže zachovať celistvosť svojej najvnútornejšej podstaty a plnosť svojej účinnosti, iba ak neprestajne bude brať zreteľ na ľudskú osobu. 39 Okrem toho patrí do samej podstaty všeobecného dobra, že majú mať na ňom účasť všetci občania štátu, i keď v rozličnej miere, podľa povinností, zásluh a postavenia každého z nich. Preto sa zodpovední štátni činitelia musia usilovať o to, aby ho zabezpečili na úžitok všetkých, bez uprednostňovania niektorých občanov alebo určitých spoločenských vrstiev, ako to zdôrazňuje náš predchodca, blahej pamäti Lev XIII.: "Nijako nemožno pripustiť, aby verejné vrchnosti slúžili záujmom jedného alebo niekoľkých, keďže sú ustanovené na spoločné dobro všetkých".40 No spravodlivosť a nestrannosť môžu dakedy vyžadovať, aby verejní činitelia venovali zvýšenú pozornosť nezámožnejším občanom, lebo títo nemajú dosť možností vymáhať si svoje práva a oprávnené nároky. 41 Na tomto mieste pokladáme si však za povinnosť upozorniť našich synov na to, že všeobecné dobro sa týka celého človeka, teda tak jeho telesných, ako aj duchovných potrieb. Práve preto verejné vrchnosti majú dbať o to, aby hľadali toto dobro vhodnou cestou a v príslušných stupňoch, teda tak, že zachovajú správne odstupňovanie hodnôt a postarajú sa rovnako o telesné, ako aj o duchovné blaho občanov. 42 Tieto zásady zreteľným spôsobom zhrňuje naša encyklika Mater et Magistra, v ktorej vyhlasujeme, že "spoločné dobro je súhrn spoločenských podmienok, ktoré umožňujú a napomáhajú dokonalý rozvoj ľudskej osobnosti všetkých".43 Keďže však ľudia pozostávajú z tela a nesmrteľnej duše, nemôžu vyhovieť v tomto smrteľnom živote všetkým svojim potrebám, ani dosiahnuť dokonalú blaženosť. A preto spoločné dobro sa má uskutočňovať takým spôsobom, aby sa nielen neprekážalo večnej spáse ľudí, ale skôr aby sa jej išlo v ústrety. 44

38 Porov. Pius XII., encyklika Summi Pontificatus; AAS XXXI (1939), s. 412-453. 39 Porov. Pius XI., encyklika Mit brennender Sorge; AAS, XXIX (1937), s. 195; encyklika Divini Redemptoris; AAS, XXIX (1937), s. 65-106. 40 Encyklika Immortale Dei; Acta Leonis XIII, V (1885), s. 121. 41 Porov. Lev XIII., encyklika Rerum novarum; Acta Leonis XIII, XI (1891), s. 133-144. 42 Porov. Pius XII., encyklika Summi Pontificatus; AAS, XXXI (1939), s. 433. 43 AAS, LIII (1961), s. 417. 44 Porov. Pius XI., encyklika Qadragesimo anno; AAS, XXIII (1931), s. 215.

Previous - Next Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library

Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License