Zloženie a chod verejnej moci
28. Nemožno raz navždy určiť, ktorá
štátna forma je vhodnejšia alebo aký je
najprimeranejší spôsob organizácie verejnej
administratívy, podľa ktorého má prebiehať
zákonodarná, výkonná a súdna moc.
Určenie štátnej formy a organizácie verejnej administratívy
závisí totiž predovšetkým od historických
situácií každého národa, podmienených
súčasnými okolnosťami, situácií, ktoré
podliehajú časovým a miestnym zmenám.
Nazdávame sa však, že požiadavkám ľudskej
prirodzenosti zodpovedá také občianske zriadenie, v ktorom
je právomoc rozdelená na tri oblasti súhlasne s trojakou
základnou úlohou verejnej moci, pretože v takom
štátnom zriadení je právne vymedzená nielen
kompetencia úradov, ale aj vzájomné vzťahy medzi
občanmi a verejnými činiteľmi. A to poskytuje
občanom určitú záruku v uplatňovaní svojich
práv i pri plnení povinností.
Aby však toto právno-politické štátne zriadenie
prinieslo želané ovocie, je žiadúce, aby úrady
vyvíjali svoju činnosť a prekonávali
ťažkosti, ktoré sú povolané riešiť,
primeraným spôsobom a vhodnými prostriedkami podľa
svojho poľa pôsobnosti, berúc zreteľ na
súčasnú situáciu občianstva. Takisto je
potrebné, aby zákonodarci vo svojej činnosti - i napriek
neprestajne sa vyvíjajúcim pomerom - nikdy nezanedbávali
mravné zásady, štátne zákony a záujmy
všeobecného dobra. Nech výkonné orgány
postupujú vo všetkom podľa práva, v plnej znalosti
zákonov a po zrelom uvážení všetkých
okolností; takisto sudcovia nech merajú každému
rovnako, čo mu patrí, s ľudskou bezúhonnosťou a
úplnou nestrannosťou. Poriadok si vyžaduje aj to, aby
jednotliví občania i intermediárne organizácie mali
príslušné právne zabezpečenie v
užívaní svojich práv i v plnení svojich povinností
tak vo svojich vzájomných vzťahoch, ako aj v stykoch s
úradmi. 49
|