III.
MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY
Nositelia práv i povinností
32. Chceme teraz svojou autoritou potvrdiť to, čo naši
predchodcovia opätovne učili, totiž že národy majú
vzájomné práva a povinnosti, a preto ich vzťahy treba
usporiadať podľa pravdy, spravodlivosti, praktickej solidárnosti
a slobody. Lebo ten istý prirodzený zákon, ktorý
platí v živote jednotlivých občanov, má usmerňovať
aj štáty v ich vzájomných stykoch.
To sa dá ľahko pochopiť, keď sa nezabúda, že štátni
činitelia, kým konajú v mene a záujme svojich
vospolností, nesmú nikdy zanedbať svoju ľudskú dôstojnosť,
a teda nesmú sa spreneveriť prirodzenému zákonu, ktorý
ich zaväzuje ako základná mravná norma.
Napokon je celkom vylúčené, aby bol niekto nútený,
keď sa dostane na čelo štátu, zriecť sa svojej ľudskej
prirodzenosti. Práve naopak: štátnym činiteľom sa
dostáva tej vysokej pocty z toho dôvodu, že ich pokladajú
vďaka ich vynikajúcim duševným vlohám a vlastnostiam
za najlepších občanov.
Zo samého mravného poriadku vyplýva, že občianska
spoločnosť potrebuje autoritu, ktorá by ju viedla. Preto
neslobodno autoritu obrátiť proti tomuto poriadku; ináč
by tým samým prestala jestvovať, stratiac svoj základ.
Preto Boh sám napomína: "Čujte teda, králi, a
vezmite si k srdcu, učte sa, panovníci končín zemských,
počúvajte pozorne vy, čo spravujete ľud, čo ste pyšní
na zástupy národov! Veď Pán vám dal moc a vládu
Najvyšší. On je ten, čo bude skúmať vaše
skutky a prezerať vaše úmysly".53
Napokon treba trvať na tom, že aj čo sa týka vzájomných
medzinárodných vzťahov, autorita sa má uplatňovať
tak, aby napomáhala spoločné dobro všetkých,
protože predovšetkým s tým cieľom bola ustanovená.
Nuž medzi najdôležitejšie príkazy spoločného
dobra patrí uznanie a svedomité zachovávanie mravného
poriadku. "Správne ustanovený poriadok medzi štátmi
má byť postavený na neochvejnom a nepremennom brale mravného
zákona, ktorý sám Stvoriteľ sveta urobil zjavným
v prirodzenom poriadku a nezmazateľne ho vpísal do ľudských
sŕdc... Mravný zákon musí ako jasný maják
svetlom svojich príkazov ukazovať správnu cestu ako
jednotlivcom, tak aj národom. Jeho napomenutia, ako aj spasiteľné
a predvídavé signály sú povinní poslúchať
a sledovať všetci, ak len nechcú vystaviť divokým
búrkam a stroskotaniu všetky práce a námahy podujaté
na obnovenie spoločenského poriadku".54
|