|
Okolnosti a cieľ listu
Teraz sa blíži 1100. výročie dňa, v ktorom sv.
Cyril, tu v Ríme, odišiel z pozemského vyhnanstva po odmenu
do večného života. S radosťou využívame
takú príležitosť a posielame vám tento
Náš list, ktorým chceme postaviť svätých
dvoch bratov na vyvýšené miesto sťa horiace fakle a
poctou, ktorú im My vzdávame, máme v úmysle
povzbudiť k primeranej oslave tohto výročia aj vás,
bratia, a vašich spoluobčanov, zaiste ochotných k vám
sa pridružiť, ako aj ostatné slovanské národy,
nadchnuté vaším príkladom.
Myslíme, že načim hovoriť v prvom rade o sv. Cyrilovi, o
hlavných udalostiach jeho života, o jeho duchovných
vlastnostiach, o jeho príkladoch a radách, čo zanechal
dedičstvom a ktoré, podľa Našej mienky, sú aj pre
dnešok veľmi užitočné. Pravda, terajšie
výročie prináleží predovšetkým sv.
Cyrilovi; on, hoci bol mladší, rozhýbal misionárske
dielo, mal v ňom hlavný zástoj a niesol jeho ťarchu
spolu s Metodom, ktorý "svojmu mladšiemu bratovi
slúžil ako sluha a podroboval sa mu"6. Nakoľko
ich spojoval ten istý úmysel v práci a boli zajedno v
myšlienkach i slovách, je spravodlivé, aby za
spoločné zásluhy dostali aj spoločný hold
verejnej pocty. Hoci ich životné osudy sú všeobecne
známe, iste vám nebude na obtiaž, ak v krátkosti
pripomenieme ich šľachetné činy. A keď si tieto
patrične pripamätúvame, či už to samo nadmieru
nectí ich pôvodcov a nenabáda tých, čo sa
zhromaždili k oslave, aby oslavovaných aj nasledovali? Veď
niet dôstojnejšieho prejavu úcty!
|