Cesta do Ríma a smrť
Preto Cyril a Metod odišli do Ríma, aby svoje dielo obhájili a zaistili mu ďalší rast. Hadrián II. ich privítal s takou dobrotivosťou, že to, čo od neho prijali, prevyšovalo ich očakávania. Je nepopierateľné, že cieľom ich cesty do Ríma bolo oboznámiť pápeža s vykonanou prácou, postarať sa o bezpečný rozvoj započatého apoštolského diela a dostať schválenie, že ďalej môžu používať v bohoslužbách sloviensku reč, ktorú boli zaviedli. Žiadali aj o to, aby Metod a niekoľkí mužovia zo sprievodu boli vysvätení za kňazov a aby sa vhodne upravili hranice cirkevnej oblasti, v ktorej konajú svoju činnosť.
Konštantín, sotva štyridsaťdvaročný, obohatený čnosťami a zrelý pre nebo, postihnutý smrteľnou chorobou zomrel v Ríme a za plaču celého mesta bol slávnostne pochovaný v bazilike sv. Klementa. Pred smrťou sa prejavila jeho veľkodušnosť v najvyššej miere: obliekol si mníšske rúcho a prijal meno Cyril. Metod, ustanovený Hadriánom II. za arcibiskupa Panónie a Veľkej Moravy, vrátil sa domov, súčasne i vo vysokej hodnosti pápežského legáta a neúnavne pokračoval v pokresťančovaní slovanských národov.
Ó, aké krásne, v nebezpečenstvách neochvejné, v prekonávaní ciest rezké boli nohy tých, čo ohlasovali dobro, čo ohlasovali Božie kráľovstvo! Títo svätí vierozvestovia, ktorých toľké prekvitajúce národy s odôvodnenou hrdosťou vyhlasujú za svojich apoštolov, sú a musia sa navždy považovať za sladké a trvalé puto kresťanskej lásky a bratského spoločenstva, ktorým sa oné národy cítia byť spojené. Lebo oni okrem Moravanov, Slovákov a Slovincov urobili účastnými dôstojnosti kresťanského mena i Čechov, Poliakov, Chorvátov, Macedoncov a Bulharov a ich prostredníctvom tiež Ukrajincov, Rusov a Bielorusov.