ŽIVOTNÉ OSUDY SV. CYRILA

Prvé roky
Cyril sa narodil v Solúne, najmladší zo siedmich detí vysokého dôstojníka Leva. Pri krste mu dali meno Konštantín a tak sa volal skoro až do smrti. V siedmom roku, ako vyvolený hlásateľ Kristovho kráľovstva, mal sen o vlastnej budúcnosti; v ňom si dobrovoľne vybral za snúbenicu Božiu Múdrosť⁷. Už od útleho veku sa výrazne prejavujú jeho prekrásne povahové črty: predčasná bystrosť umu, zrelý a vážny úsudok, obozretná odvážnosť, panická čistota v slovách a skutkoch, zápalistá snaha po múdrosti v myslení a konaní.
Štúdiá a začiatky apoštolátu
Keď sa venoval vyšším štúdiám, naučil sa od význačných učiteľov v Carihrade veľké a hlboké pravdy s takým úspechom, že ho čoskoro poctili prímením "filozof". Zriekol sa počestného manželského zväzku a stal sa patriarchálnym tajomníkom. Nezostal dlho v tom úrade. Hnaný túžbou po mníškom živote, potajomky sa utiahol do kláštora na brehoch Bosporu. Keď ho tam našli, vrátil sa k pôvodnej práci: menovali ho za profesora filozofie na cisárskej škole. Toto miesto opustil, len čo ho poverili hlásaním evanjelia: ako poradca v teologických otázkach sprevádzal posolstvo, ktoré byzantský cisár poslal k Arabom a v plnení tejto ťažkej úlohy získal si slávne meno bystrým umom a veľkou učenosťou. Po návrate do vlasti šiel za bratom Metodom do istého kláštora na hore Olympe v Bitýnii. Nezostal dlho v samote skrytého života, pretože ho poslali na nové misijné podujatie k Chazarom. Hlásateľ evanjelia, obdarený obdivuhodnými darmi milostí, značne sa pričinil, aby tento ľud prijal milú nadvládu Kristovu. Čoskoro uznali ho za súceho na väčšiu a vznešenejšiu úlohu.