ÚVOD
CTIHODNÍ BRATIA,
POZDRAV A APOŠTOLSKÉ POŽEHNANIE.

 Príležitosť k tejto exhortácii, jej cieľ a rozdelenie
Mariánsky kult bol hneď odvtedy, čo sme sa dostali na Petrovu katedru, predmetom našej stálej starostlivosti: pričiňovali sme sa o jeho rozvoj, a to nielen preto, aby sme v tom prejavovali cirkevné cítenie a sledovali svoj vlastný sklon, ale aj preto, že tento druh pobožnosti - ako je známe - je význačnou časťou posvätného kultu, v ktorom splýva najvyššia múdrosť s vrcholom náboženstva;¹ tento kult je práve preto prvoradou povinnosťou Božieho ľudu.
Túto povinnosť sme vždy mali na zreteli, a preto sme napomáhali a rozvíjali veľké dielo liturgickej obnovy, na ktorú sa podujal Druhý vatikánsky všeobecný cirkevný snem. A zaiste to nebolo bez osobitného riadenia Božej prozreteľnosti, že prvý koncilový dokument, ktorý sme so ctihodnými Otcami schválili a ktorý sme v Duchu Svätom podpísali, bola konštitúcia začínajúca sa slovami Svätý koncil - Sacrosanctum Concilium. Táto konštitúcia má za cieľ obnovu a rozvoj liturgie a účinnejšiu účasť veriacich na Božích tajomstvách. ²
Odvtedy veľa aktov Nášho pontifikátu malo za cieľ účelnejšie usporiadanie bohoslužieb, ako o tom svedčia početné príručky rímskeho obradu, upravené a uverejnené podľa zásad a smerníc tohto koncilu. Za to z tej duše ďakujeme Pánovi, Darcovi každého dobra, a sme zaviazaní vďakou Biskupským konferenciám i jednotlivým biskupom, čo s Nami rozličným spôsobom spolupracovali na príprave týchto kníh.
No kým radostným a vďačným srdcom uvažujeme nad už vykonaným dielom a nad prvými šťastnými výsledkami liturgickej obnovy, ktoré budú ešte vzrastať, keď sa dôkladnejšie pochopia najhlavnejšie dôvody tejto reformy a sa správne uplatnia, pokladáme si za povinnosť bedlivo a starostlivo napomáhať všetky podujatia sledujúce zdokonaľovanie kultu, ktorým sa Cirkev klania v duchu a pravde³ Otcovi, Synovi a Svätému Duchu, "uctieva si s osobitnou láskou blahoslavenú Bohorodičku Máriu"⁴ a nábožne slávieva pamiatku mučeníkov i ostatných svätých.
Rozvoj nábožného uctievania Panny Márie, ktorý si želáme, sa zapája do jediného kultu (ako sme už povedali, ktorý sa právom nazýva kresťanským, keďže má svoj pôvod a svoju účinnosť v Kristovi, v Kristovi má svoje úplné a dokonalé zvýraznenie a Kristovým prostredníctvom vedie v Duchu k Otcovi: týmto sa vyznačuje pravá cirkevná nábožnosť. V samých liturgických prejavoch tejto pobožnosti sa naozaj odzrkadľuje jej hlboký vnútorný vzťah k Božiemu plánu vykúpenia ľudského pokolenia, takže jedinečnému miestu, ktoré má v tomto Božom pláne Mária, primerane zodpovedajú prejavy osobitnej úcty k nej. ⁵ Priam tak každý opravdivý rozvoj kresťanského kultu má nevyhnutne za následok správny a osvedčený vzrast úcty k Bohorodičke. Konečne aj dejiny nábožnosti dokazujú, že "rozličné prejavy pobožnosti v medziach zdravého a pravoverného učenia"⁶ sa rozvíjajú v súladnej závislosti od kultu prinášaného Kristovi, v ňom majú svoje prirodzené a nevyhnutné stredisko. Tak je tomu aj v našich časoch. Uvažovanie súčasnej Cirkvi o Kristovom tajomstve a o jeho vlastnej povahe ju priviedlo objaviť ako prameň tohto tajomstva a ako výkvet jeho podstaty Ženu, Pannu Máriu, Kristovu matku a Matku Cirkvi. Toto prehĺbené poznanie poslania zvereného Márii sa premenilo na radostiplnú úctu k nej a na nábožné klaňanie sa Božej prozreteľnosti, ktorá chce mať vo svojej Rodine - to jest v Cirkvi - ako v každej domácnosti - Ženu, čo v skrytosti a v túžbe slúžiť bedlí nad ňou "a láskavo chráni jej kroky, kým nesvitne slávny deň Pánov".⁷
V našich časoch zmeny, ktoré sa uvádzajú do spoločenského spôsobu života, do zmýšľania národov, do literatúry a umeleckého spôsobu zvýrazňovania i do foriem spoločenských komunikácií, ovplyvnili aj prejavy náboženského cítenia. Niektoré zaužívané bohoslužobné prejavy, ktoré sa ešte nie tak dávno zdali vhodné na vyjadrenie náboženského cítenia jednotlivcov a kresťanských vospolností, pokladajú sa dnes za nedostatočné alebo menej vhodné, pretože sa viazali už na prekonané formy spoločenského a kultúrneho života. Zatiaľ viacerí hľadajú nové spôsoby na vyjadrenie nemeniteľného vzťahu stvorení k Stvoriteľovi, synov a dcér k Otcovi. To môže podaktorých uviesť na nejaký čas do zmätku. Ale kto sa zamyslí nad týmito skutočnosťami s dôverou v Boha, zistí, že mnohé snahy súčasnej nábožnosti - napríklad snaha prehĺbiť náboženské cítenie skôr ako vonkajšie prejavy - napomáhajú rozvoj kresťanskej nábožnosti vo všeobecnosti, a zvlášť mariánskej úcty. Tak aj naša doba, ktorá bedlivo počúva hlas tradície a pozorne sleduje pokrok teológie a iných vied, vzdáva chválu tej, ktorú podľa jej vlastných prorockých slov budú blaženou nazývať všetky pokolenia. ⁸
Preto pokladáme za zhodné s Našou apoštolskou službou zapodievať sa niektorými námetmi, ako v rozhovore s Vami, ctihodní bratia, týkajúcimi sa miesta, ktoré má blahoslavená Panna Mária v kulte Cirkvi. Týmito námetmi sa stručne zaoberal už II. vatikánsky koncil, ⁹ ale nie je od veci znova sa k nim vrátiť, aby sa tak rozptýlili niektoré pochybnosti, a najmä, aby sa napomáhal rozvoj nábožnosti voči blahoslavenej Panne Márii. Táto nábožnosť má svoj pôvod v slove Božom a uskutočňuje sa v Kristovom Duchu.
Preto budeme venovať pozornosť niektorým otázkam týkajúcich sa vzťahov medzi posvätnou liturgiou a uctievaním Bohorodičky (I); predložíme podaktoré myšlienky a smernice napomáhajúce oprávnený rozvoj tohto kultu (II); napokon poskytneme niektoré podnety, aby sme tak oživili horlivosť modliť sa svätý ruženec, a to zodpovednejším spôsobom; túto modlitbu Naši predchodcovia naliehavo odporúčali a ona sa medzi kresťanským ľudom veľmi rozšírila.