58. Uznali sme za vhodné, ctihodní Bratia, podať obšírny výklad o úcte, ktorá sa má vzdávať Matke Božej, lebo ona je neoddeliteľnou časťou kresťanského kultu. Vyžadovala to dôležitosť tohto námetu, ktorý bol v týchto posledných rokoch predmetom štúdia, výskumu a niekedy aj kontroverzií vedeckých pracovníkov. Potešuje Nás vedomie, že práca, ktorú podľa koncilových smerníc vykonala táto Apoštolská stolica spolu s Nami - osobitne liturgická obnova - je predpokladom čoraz živšieho a nábožnejšieho uctievania Boha, Otca, Syna a Ducha Svätého, a rozvoja náboženského života veriacich. Vzbudzuje v Nás dôveru zistenie, že obnovená rímska liturgia podáva, aj vo svojom celku, žiarivé svedectvo nábožnej úcty Cirkvi k Panne Márii. Máme nádej, že smernice, ktoré majú za cieľ urobiť túto úctu čoraz rýdzejšou a prekvitajúcejšou, budú sa úprimne uplatňovať. Napokon sme radi, že Nám Pán poskytol príležitosť podať niektoré myšlienky, ako obnoviť a prehĺbiť úctu k modlitbe svätého ruženca. Útecha, dôvera, nádej a radosť, ktoré pociťujeme, si žiadame premeniť na vrúcnu chválu a vďaku Pánovi, pridajúc svoj hlas k hlasu Panny Márie, ako o tom vrelo prosí rímska liturgia. ²²² Keď si želáme, predrahí Bratia, aby vďaka Vašej veľkodušnej príčinlivosti vzrastala spasiteľná mariánska nábožnosť medzi duchovenstvom a ľudom zvereným Vašej starostlivosti, na nepochybný úžitok Cirkvi a ľudskej spoločnosti, udeľujeme z celého srdca Vám a všetkým veriacim, medzi ktorými sa rozvíja Vaša dušpastierska horlivosť, osobitné apoštolské požehnanie.
Dané v Ríme, pri svätom Petre, 2. februára, na sviatok Obetovania Pána, roku 1974, v jedenástom roku Nášho pontifikátu.

PÁPEŽ PAVOL VI.