20. Mária je napokon Panna, ktorá
prináša obetu. To sa prejavuje v obetovaní Ježiša
v chráme. 77 Cirkev pod vedením Ducha Svätého
spozorovala v tejto udalosti okrem splnenia a zavŕšenia
zákonov o obetovaní prvorodeného78 a očisťovaní
matky79 spásonosné tajomstvo, patriace do dejín
spásy: Cirkev spozorovala, že toto prvotné obetovanie Slova,
ktoré sa stalo telom, Bohu, pri vchode na svet, 80 pokračuje;
spozorovala, že sa tu zvestuje spása všetkých ľudí,
keďže Simeon nazval malého Ježiška svetlom na
osvietenie pohanov a slávou Izraela, 81 spoznal v ňom
Mesiáša, Spasiteľa všetkých; konečne prorocky
pochopil aj vzťah tohto tajomstva ku Kristovmu utrpeniu. Simeonove
slová totiž spájajú v jedinom proroctve Syna -
"znamenie, ktorému budú odporovať"82 - a
Matku, ktorej dušu prenikne meč83 - tieto Simeonove
slová sa splnili na Kalvárii. Teda toto tajomstvo spásy vo
svojich rozličných aspektoch vedie svojou vlastnou povahou od
obetovania Kristovho v chráme k spasiteľnému tajomstvu
kríža. Konečne sama Cirkev - zvlášť od čias
stredoveku - spozorovala v Panne Márii, nesúcej Syna do
Jeruzalema, aby ho predstavila Pánovi, 84 obetnú vôľu,
čo prevyšuje obvyklý zmysel tohto obradu. O tom máme
svedectvo v ľúbeznom zvolaní svätého Bernarda:
"Obetuj Syna, svätá Panna, prines Pánovi
požehnaný plod svojho života. Obetuj na zmierenie nás
všetkých svätú, bohumilú obetu".85
Toto spojenie Matky so Synom na diele vykúpenia86 vyvrchoľuje
na Kalvárii, kde Kristus "obetoval seba samého bez
úhony Bohu"87 a kde Mária stála pri
kríži, 88 "kde veľmi trpela spolu so
svojím Jednorodeným, s materinským srdcom sa
pridružila k jeho obete a s láskou súhlasila s
obetovaním žertvy, ktorú ona porodila"89 a
obetovala ju aj ona večnému Otcovi. 90 Božský
Spasiteľ ustanovil eucharistickú obetu, pamiatku svojej smrti a
svojho vzkriesenia, aby ňou neprestajne pokračoval v priebehu vekov v
obete kríža, a zveril ju Cirkvi, svojej Neveste; 91 Cirkev
zvoláva veriacich zvlášť v nedeľu, aby
slávili Pánovo vzkriesenie, kým sa znova nevráti.
92 Cirkev tak robí v spoločenstve so svätými v nebi,
najmä s preblahoslavenou Pannou Máriou, 93 ktorej
vrelú lásku a neochvejnú vieru nasleduje.
90 Porov. Pius XII., encyklika "Mystici Corporis": AAS 35
(1943), str. 247.
91 Porov. konšt. II. vat. konc. "Svätý
koncil" oposvätnej liturgii, č. 47: AAS 56 (1964), str. 113.
92 Porov. tamže, č. 102 a 106: AAS 56 (1964) str. 125 a
126.
93 "...láskavo sa rozpomeň na všetkých
tých, čo ti boli milí už v tomto živote, na
svätých otcov, patriarchov, prorokov, apoštolov... a na
svätú a slávnu Bohorodičku Máriu a na
všetkých svätých... nech sa oni rozpomenú na
našu biedu a na našu chudobu a nech ti obetujú spolu s nami
túto úžasnú a nekrvavú obetu": Anafora
Jakuba Pánovho, v sýrskom obrade Eucharistická modlitba,
vyd. A. Hänggi - I. Pahl, Fribourg, Éditions Universitaires 1968,
str. 274.
Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License