28. Ďalej je potrebné, aby pobožnosti,
ktorými si veriaci uctievajú Matku Pána, stavali do
jasného a zreteľného svetla miesto, ktoré má
ona v Cirkvi: "najvyššie a pritom nám
najbližšie po Kristovi".127 Je to miesto význačné,
ktoré sa výrazne, vnímateľne znázorňuje v
chrámoch byzantského obradu samým architektonickým
uspôsobením budovy a rozmiestnením svätých
obrazov: v strede na dverách ikonostázy je vyobrazené
Zvestovanie Panne Márii a v apside je maľba samej slávnej
Bohorodičky - takže z toho jasne vidno, ako zo súhlasu
Pánovej Služobnice ľudstvo nastupuje na cestu návratu k
Bohu a v sláve presvätej Bohorodičky vidí konečný
cieľ svojho putovania. Toto symbolické znázornenie miesta
Márie v tajomstve Cirkvi v kostoloch je veľavýznamné
a akoby vyzývalo, aby rozličné prejavy uctievania
preblahoslavenej Panny Márie mali všade cirkevné značenie
a konali sa v perspektíve Cirkvi.
Druhý vatikánsky koncil pripomenul a predložil
základné pojmy, že Cirkev je svojou povahou Božia
rodina, Boží ľud, Božie kráľovstvo,
tajomné Telo Kristovo. 128 To istotne umožní
veriacim ľahšie a rýchlejšie pochopiť, akú
službu a aké poslanie má Mária v tajomstve Cirkvi,
jej vynikajúce miesto v spoločenstve svätých. To bude
mať za následok, že si živšie uvedomia
bratský zväzok, ktorý spája všetkých
veriacich, pretože sú synmi a dcérami Panny Márie,
"na ktorých zrode a výchove Mária spolupracuje s
materinskou láskou"129 - a zároveň sú
synmi a dcérami Cirkvi, pretože "z nej sa rodíme, jej
mliekom sa živíme a jej Duch nás oživuje",130
takže Panna Mária i Cirkev spolupracujú na zrode
tajomného Tela Kristovho: "jedna i druhá je matkou
Kristovou, ale jedna bez druhej nerodí celé (telo)".
131 Napokon veriaci tak lepšie pochopia, že činnosť
Cirkvi vo svete je akoby pokračovaním starostlivosti a bedlivosti
Márie. Totiž činorodá láska Panny Márie
doma v Nazarete, u Alžbety, v Káne Galilejskej, na Kalvárii
- spásonosné udalosti ďalekosiahleho cirkevného
významu - pokračujú a prejavujú sa v materinskej
starostlivosti a v bedlivej snahe Cirkvi, aby všetci ľudia poznali
pravdu, 132 v jej starosti o maličkých, o
chudobných, slabých, v jej neprestajnom úsilí o
pokoj a upevnenie spoločenskej svornosti, v jej vytrvalej príčinlivosti
a horlivosti, aby všetci ľudia mali účasť na spáse,
ktorú im získal Kristus svojou smrťou. Takým
spôsobom láska k Cirkvi sa prenesie na lásku k Márii
a láska k Márii na lásku k Cirkvi, pretože jedna
nemôže byť bez druhej, ako to ostrovtipne poznamenáva
Chromancius Aquilejský: "Cirkev sa zhromaždila hore (vo večeradle)
s Máriou, Matkou Ježišovou, a s jeho bratmi. Nemožno teda
nazývať Cirkvou, kde nie je Mária, Matka Pána, s jeho
bratmi".133 Na záver opakujeme, že je potrebné,
aby úcta prejavovaná blahoslavenej Panne Márii
dávala najavo svoju írečitú cirkevnú povahu.
To nech má za následok, aby sa zámerne a účinne
prikročilo k zdravej obnove prejavov i textov.
127 Vierouč. konšt. II. vat. konc. "Svetlo
národov", o Cirkvi, č. 54: AAS 57 (1965). str. 59. Porov.
Pavol VI., Príhovor ku koncilovým Otcom pri zakľúčení
druhého zasadnutia Druhého vatikánskeho
všeobecného cirkevného snemu, dňa 4. decembra 1963: AAS
56 (1964), str. 37.
128 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. "Svetlo
národov", o Cirkvi, č. 6,7-8,9-17: AAS 57 (1965), str. 8-9,
9-12, 12-21.
Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License