31. O úcte, ktorú vzdáva Cirkev Matke
Božej v posvätnej liturgii, sme už hovorili. Avšak teraz,
keď je reč o iných prejavoch uctievania a o
zásadách, ktorými sa majú dať viesť, musíme
pripomenúť tento predpis konštitúcie začínajúcej
sa slovami "Svätý koncil", v ktorom sa živo
odporúčajú nábožné cvičenia kresťanského
ľudu, ale zároveň sa pripomína: "Tieto
pobožnosti treba tak usporiadať, aby sa bral zreteľ na
liturgické obdobie, a teda aby boli v súlade s posvätnou
liturgiou, od nej sa nejakým spôsobom odvodzovali a k nej ľud
privádzali, keďže ona ich svojou podstatou značne
prevyšuje".136 Je to predpis múdry a jasný, ale
jeho uskutočňovanie sa nevidí ľahké, najmä keď
ide o uctievanie Panny Márie, ktoré je také
rozmanité vo svojich prejavoch. Vyžaduje to totiž od
predstavených miestnych pospolitostí pastorálnu horlivosť
a múdrosť, ako aj vytrvalosť a zo strany veriacich
chápavého a ochotného ducha, s akým majú
prijímať smernice a návrhy, vyplývajúce z
írečitej povahy kresťanského kultu, ktoré
niekedy vyžadujú zmenu zaužívaných obyčají,
ak ony nejakým spôsobom zatemnili rýdzosť povahy tohto
kultu.
V tejto veci nech je Nám dovolené zmieniť sa o dvoch
postojoch, ktoré by v pastorálnej praxi mohli priviesť
nazmar ustanovenie Druhého vatikánskeho koncilu: ide
predovšetkým o postoj niektorých duchovných
pastierov, čo "a priori" odmietajú pobožnosti, hoci
ich učiteľský úrad Cirkvi odporúča, ak sa
konajú náležite, zanechávajú ich, a tým
zaviňujú prázdnotu, ktorú nie sú
schopní zaplniť: zabúdajú, že koncil nariadil,
aby sa pobožnosti dali do súladu s liturgiou, a nie aby sa
zrušili.
Na druhom mieste načim spomenúť postoj tých, čo
nezachovávajú správne liturgické a
pastorálne stanovisko a spájajú vedno pobožnosti s
liturgickými úkonmi, takže z toho vzniká čosi
pomiešané, hybridné. Niekedy sa stáva, že do
samého slúženia eucharistickej obety sa vpletajú
niektoré časti z deväťdňových alebo
iných pobožností, a tak vzniká nebezpečenstvo,
že to, čo sa koná na pamiatku Pánovu ("Memoriale
Domini"), nepredstavuje viac vrcholné chvíle stretnutia kresťanskej
vospolnosti, ale sa stáva len akoby príležitosťou na
konanie dajakej povzbudivej ľudovej pobožnosti. Tým, čo
takto konajú, chceme pripomenúť, že koncil predpisuje
dať do súladu pobožnosti s liturgiou, a nie ich s ňou
miešať. Múdra pastorálna činnosť z jednej
strany rozlišuje vlastnú povahu liturgických úkonov a
vysvetľuje ju; z druhej strany schvaľuje a napomáha
pobožnosti, prispôsobuje ich potrebám jednotlivých
cirkevných spoločenstiev a robí ich výbornými
pomôckami posvätnej liturgie.
Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License