32. Pri uctievaní Panny Márie sa vzhľadom
na cirkevnú povahu tohto kultu odzrkadľujú starosti samej
Cirkvi. Medzi nimi má v našich časoch popredné miesto
starosť o obnovenie jednoty kresťanov. Takým spôsobom sa
úcta k Matke Pána stáva vnímavou voči
úzkostiam a podujatiam ekumenického hnutia, čiže sama
nadobúda ekumenický ráz, a to pre mnohoraké
príčiny.
Predovšetkým preto, že katolícki veriaci sa pridružujú
k bratom pravoslávnych cirkví, medzi ktorými má
pobožnosť k Panne Márii prejavy plné
vynikajúceho poetického nadchnutia a hlbokých
myšlienok, zvlášť keď prejavuje s osobitnou
láskou úctu k slávnej Bohorodičke a keď ju
nazýva Nádejou kresťanov; 137
pridávajú sa k anglikánom, ktorých
najvynikajúcejší teológovia už dávno
vysvetlili nepochybný poklad, ktorý má uctievanie Matky
nášho Pána vo Svätom písme; a ich súčasní
teológovia vo zvýšenej miere vyzdvihujú Máriin
význam v kresťanskom živote; pripájajú sa i k
bratom reformovaných cirkví, medzi ktorými prekvitá
láska k Svätému písmu, keď oslavujú
Pána slovami Panny Márie. 138 Okrem toho
nábožná úcta k Matke Kristovej a Matke kresťanov
poskytuje katolíkom samozrejmú a častú
príležitosť prosiť ju, aby orodovala u Syna za
zjednotenie všetkých pokrstených v jediný ľud
Boží. 139 Popritom katolícka Cirkev si
želá, aby sa osobitná povaha tejto úcty neoslabila,
140 ale aby sa priam tak veľmi bedlivo vyhlo akémukoľvek
zveličovaniu, ktoré by mohlo uviesť do omylu ostatných
bratov, čo sa týka skutočného učenia
Cirkvi141 a aby sa odstránili akékoľvek prejavy
tejto úcty, čo sú v rozpore s katolíckou praxou.
Napokon opravdivá úcta k blahoslavenej Panne Márii
spôsobuje, "že keď sa preukazuje úcta Matke, patrične
sa poznáva, miluje a slávi aj Syn",142 a preto
táto úcta sa stáva cestou, ktorá vedie ku Kristovi,
prameňu a stredobodu cirkevného spoločenstva; v ňom
všetci, čo otvorene vyznávajú, že on je Boh a
Pán, Spasiteľ a jediný Prostredník, 143
sú povolaní byť jedno medzi sebou, s ním a s Otcom v
jednote Ducha Svätého. 144
137 Porov. "Officium magni canonis paracletici, Magnum
Orologion", Atény 1963, str. 558; často v liturgických
kánonoch a troparoch: porov. Sofrón Eustradiadou, "Theotokarion", ChenneviŹres-sur-Marne
1931, str. 9,19.
Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License