1-500 | 501-803
Chapter, Paragraph
1 Uvod,1 | úlohu posilňovať bratov1 a pokladáme ju za každodennú
2 Uvod,1 | za zmysel nášho života a činnosti a za najdôležitejšiu
3 Uvod,1 | nášho života a činnosti a za najdôležitejšiu vec nášho
4 Uvod,1 | najdôležitejšiu vec nášho pontifikátu. A zdá sa nám, že táto úloha
5 Uvod,1 | úloha nadobúda väčší zmysel a dolieha na nás vtedy, keď
6 Uvod,1 | s väčšou láskou, snahou a radosťou.~
7 Uvod,2 | príležitosti troch udalostí~2. A toto máme teraz na mysli
8 Uvod,2 | všetkým ľuďom evanjelium3 a na nič iné nehľadela, ako
9 Uvod,2 | zvesti, ktorú priniesol a šíril Ježiš Kristus podľa
10 Uvod,2 | oblečte si nového človeka4 a Zmierte sa s Bohom5.~Vedie
11 Uvod,2 | bolo ohlasovanie evanjelia. A to tým skôr, že to od nás
12 Uvod,2 | žiadali synodálni Otcovia. A naozaj, keď sa skončila
13 Uvod,2 | významná synoda, s dôverou a prostotou sami sa rozhodli
14 Uvod,2 | preniknutej nesmrteľnou silou a mocou Turíc6.~
15 Uvod,3 | všetkých nútia prijať metódy a všetkými silami hľadať cesty
16 Uvod,3 | všetkými silami hľadať cesty a spôsoby, ako prinášať ľuďom
17 Uvod,3 | odpovede na svoje otázky a čerpať silu na plnenie medziľudských
18 Uvod,3 | medziľudských povinností"7. A ešte sme dodali toto: "Aby
19 Uvod,3 | odovzdať dnešným ľudom celé a neporušené, ale aby sme
20 Uvod,3 | nakoľko je to možné, aj jasne a presvedčivo predkladali.~
21 Uvod,4 | posolstvu, ktorému slúžime, a voči ľuďom, ktorým ho máme
22 Uvod,4 | ktorým ho máme odovzdať celé a živé. Z toho vyplývajú tri
23 Uvod,4 | svedomie človeka?~- Nakoľko a ako je schopná sila evanjelia
24 Uvod,4 | tohto sveta?~- Aké cesty a spôsoby treba používať pri
25 Uvod,4 | ktoré si dnes Cirkev dáva a ktorú možno vyjadriť takto:
26 Uvod,4 | vyjadriť takto: Po koncile a pod vplyvom koncilu, ktorý
27 Uvod,4 | schopnejšia ohlasovať evanjelium a rozsievať ho do ľudských
28 Uvod,4 | uvedomele, s duchovnou slobodou a účinnosťou?~
29 Uvod,5 | otázku úprimne, pokorne a s oduševnením a podľa nej
30 Uvod,5 | pokorne a s oduševnením a podľa nej vytvoriť normy
31 Uvod,5 | chceme pomôcť svojim bratom a synom, aby mohli na túto
32 Uvod,5 | aby o tom začal uvažovať, a vo všetkých nech prebudia
33 Uvod,5 | namáhajú v slove i náuke9 a aby každý zachádzal správne
34 Uvod,5 | správne so slovom pravdy10 a bol ohlasovateľom evanjelia,
35 Uvod,5 | Cirkvi, ale je jej poslaním a povinnosťou, ktorú jej uložil
36 Uvod,5 | aby ľudia mohli uveriť a spasiť sa. A tak ohlasovanie
37 Uvod,5 | mohli uveriť a spasiť sa. A tak ohlasovanie evanjelia
38 Uvod,5 | evanjelia je potrebné, je jediné a nič iného ho nemôže nahradiť.
39 Uvod,5 | neho závisí celá spása ľudí a ono obsahuje najväčšie krásy
40 Uvod,5 | Nehľadá ľudskú múdrosť a samo osebe je schopné vzbudiť
41 I | pravdy jej venoval všetok čas a všetky sily a, ak by bolo
42 I | všetok čas a všetky sily a, ak by bolo potrebné, aj
43 I,6 | Svedectvo a poslanie Ježiša Krista~6.
44 I,6 | Kristus vydal sám o sebe a ktoré sv. Lukáš prináša
45 I,6 | výroku zhrňuje celú úlohu a poslanie Ježiša Krista: "
46 I,6 | dvanástich apoštolov, kríž a vzkriesenie, večná prítomnosť
47 I,7 | sám bol Evanjeliom Božím15 a prvým, najväčším hlásateľom
48 I,7 | najväčším hlásateľom evanjelia. A tým bol až do konca, dokonale,
49 I,7 | evanjelium? Nie je ľahké súhrnne a presne vysvetliť, čo je
50 I,7 | ako ho Kristus rozumel a ako ho on uskutočnil, aké
51 I,7 | obsahuje, akým spôsobom a akými cestami sa má uskutočňovať.
52 I,8 | pokladať za niečo absolútneho a všetko ostatné sa musí naň
53 I,8 | maličkých21, bedlivosť a vernosť, ktorá sa očakáva
54 I,9 | Kristus ohlasoval ako vrchol a stred svojej blahozvesti
55 I,9 | hlavne oslobodenie od hriechu a od zlého, spojené s radosťou,
56 I,9 | človek, keď spozná Boha a Boh človeka, keď ho vidí
57 I,9 | Boh človeka, keď ho vidí a v ňom s dôverou spočíva.
58 I,9 | začalo počas Kristovho života a získava sa natrvalo jeho
59 I,9 | sa natrvalo jeho smrťou a vzkriesením, no treba ho
60 I,10 | kráľovstva~10. Toto kráľovstvo a spásu - tieto slová sú kľúčom
61 I,10 | hociktorý človek ako milosť a milosrdenstvo. Každý ich
62 I,10 | ho zmocňujú24 - námahou a bolesťou, životom podľa
63 I,10 | evanjelia, sebazaprením a krížom, duchom evanjeliových
64 I,10 | človeka, keď sa jeho myseľ a srdce úplne zmenia25.~
65 I,11 | ktorému nikde nenájdeme páru a rovnosti: "Čo je to? Nové
66 I,11 | I prisviedčali mu všetci a divili sa milým slovám,
67 I,11 | Božie tajomstvá, jeho úmysly a prisľúbenia, a preto sú
68 I,11 | jeho úmysly a prisľúbenia, a preto sú schopné premeniť
69 I,11 | schopné premeniť srdce človeka a jeho osud.~
70 I,12 | vzbudzujú obdiv zástupov a súčasne ich strhávajú túžbou
71 I,12 | túžbou vidieť ho, počuť a obrátiť sa s jeho pomocou.
72 I,12 | význam, t.j., že prostým a chudobným sa ohlasuje evanjelium,
73 I,12 | jeho mene sa zhromažďujú a vytvárajú veľké spoločenstvo
74 I,12 | istý Ježiš, ktorý prišiel a zomrel, "aby zhromaždil
75 I,12 | sa teda zjavuje Kristus a toto zjavenie o sebe potvrdzuje
76 I,12 | zjavenie o sebe potvrdzuje a doplňuje svojimi slovami
77 I,12 | doplňuje svojimi slovami a skutkami, znameniami a zázrakmi,
78 I,12 | slovami a skutkami, znameniami a zázrakmi, najmä však svojou
79 I,12 | najmä však svojou smrťou a vzkriesením a zoslaním Ducha
80 I,12 | svojou smrťou a vzkriesením a zoslaním Ducha Pravdy31.~
81 I,13 | vplyvom prijatej zvesti a sprostredkovanej viery zhromažďujú
82 I,13 | spoločne hľadali, budovali a do života uvádzali Kráľovstvo.
83 I,13 | Takto zakladajú spoločenstvo a ono samo sa tiež stáva ohlasovateľom
84 I,13 | dvanástim apoštolom: "Choďte a hlásajte evanjelium" platí
85 I,13 | Kráľovstve, ktoré prišlo a už sa začalo, patrí všetkým
86 I,13 | všetkým ľuďom všetkých čias. A tí, čo túto zvesť prijali
87 I,13 | tí, čo túto zvesť prijali a jeho silou sa zhromažďujú
88 I,13 | spoločenstve spásy, môžu a majú ho odovzdať a rozširovať.~
89 I,13 | môžu a majú ho odovzdať a rozširovať.~
90 I,14 | Právom ich na seba vzťahuje a so sv. Pavlom dodáva: "Veď
91 I,14 | chváliť, to je moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium
92 I,14 | týka, s veľkou radosťou a potechou sme po skončení
93 I,14 | všetkým ľuďom je prvotnou a prirodzenou povinnosťou
94 I,14 | Cirkvi"36. Tento príkaz a poslanie si žiada veľké
95 I,14 | poslanie si žiada veľké a vážne zmeny dnešnej spoločnosti.
96 I,14 | ohlasovať evanjelium je milosť a vlastné povolanie Cirkvi
97 I,14 | vlastné povolanie Cirkvi a vyjadruje jej pravú povahu.
98 I,14 | evanjelia, t.j. aby zvestovala a učila slovo Božie, aby k
99 I,14 | hriešnici zmierili s Bohom a aby neustále obnovovala
100 I,14 | je pamiatkou jeho smrti a slávneho vzkriesenia.~
101 I,15 | Vzťah medzi Cirkvou a hlásaním evanjelia~15. Kto
102 I,15 | pozorne všimne začiatky Cirkvi a jej rozvoj v jednotlivých
103 I,15 | jednotlivých časoch, spôsob života a činnosti, nemôže nezbadať,
104 I,15 | ohlasovania evanjelia Ježiša a dvanástich apoštolov. Sama
105 I,15 | zo všetkých najbližším a najvýraznejším: "Choďte
106 I,15 | najvýraznejším: "Choďte teda a učte všetky národy"37. A
107 I,15 | a učte všetky národy"37. A skutočne, "oni prijali jeho
108 I,15 | oni prijali jeho učenie a dali sa pokrstiť, i pripojilo
109 I,15 | Otcovi. Ostáva zastretým a súčasne jasným znakom novej
110 I,15 | prítomnosti Ježiša, jeho odchodu a zotrvávania s nami. Ona
111 I,15 | s nami. Ona ho predlžuje a on v nej pokračuje. Ale
112 I,15 | uskutočňovala jeho poslanie a dielo hlásania evanjelia39.
113 I,15 | modliť sa, počúvanie slova a náuky apoštolov, uskutočňovanie
114 I,15 | uskutočňovanie bratskej lásky a lámanie chleba40 iba vtedy
115 I,15 | dosiahne svoju plnú moc a silu, keď prejde do svedectva,
116 I,15 | svedectva, vzbudí obdiv a obrátenie duší a premení
117 I,15 | vzbudí obdiv a obrátenie duší a premení sa na kázanie a
118 I,15 | a premení sa na kázanie a zvestovanie evanjelia. Tak
119 I,15 | poslanie ohlasovať evanjelium a práca každého jedného veľmi
120 I,15 | ako spoločenstvo veriacich a tiež ako spoločenstvo nádeje,
121 I,15 | sa má prejavovať životom a odovzdávať aj druhým, ako
122 I,15 | Boží ľud, zapojený do sveta a často pokúšaný modlami,
123 I,15 | aby ju Pán znova volal a dovedna zhromažďoval. Skrátka,
124 I,15 | vatikánsky koncil pripomenul42 a synoda biskupov roku 1974
125 I,15 | nepretržitou konverziou a obnovou sama sebe ohlasuje
126 I,15 | života, pramene milosti a Božej dobroty, cesta spásy.
127 I,15 | uchováva v ohlasovaní ako živý a vzácny poklad, nie aby ich
128 I,15 | Cirkev dostala poslanie a prijala zvesť evanjelia,
129 I,15 | príkaz, ktorý sama dostala a neposiela ich kázať seba
130 I,16 | spojenie medzi Kristom, Cirkvou a ohlasovaním evanjelia. V
131 I,16 | poslanie ohlasovať evanjelium. A toto poslanie nie je dovolené
132 I,16 | dovolené vykonávať bez nej a tým menej proti nej.~Bude
133 I,16 | Kristus si zamiloval Cirkev a seba samého vydal za ňu?" 45~
134 II,17 | činnosti Cirkvi sú určité prvky a zložky, ktoré treba zachovať.
135 II,17 | katechéza, udeľovanie krstu a iných sviatostí.~Nijaká
136 II,17 | sviatostí.~Nijaká čiastočná a neúplná definícia však nemôže
137 II,17 | vystihnúť takú bohatú, zložitú a dynamickú skutočnosť, akou
138 II,17 | gentium - pozn. KVAS), Radosť a nádej (Gaudium et spes -
139 II,17 | Gaudium et spes - pozn. KVAS) a v dekréte Ad gentes.~
140 II,18 | ľudí vnútorne pretvárať a vytvárať z nich nové ľudstvo: "
141 II,18 | totiž nových skrze krst47 a život podľa evanjelia48.
142 II,18 | dosiahnuť túto vnútornú premenu, a ak treba, nejako ju vyjadriť
143 II,18 | ľudské svedomie jedine silou a božskou mocou posolstva,
144 II,18 | posolstva, ktoré hlása49, a ak sa usiluje premeniť aj
145 II,18 | vykonávajú, spolu s ich životom a prostredím, v ktorom žijú.~
146 II,19 | a spoločenských vrstiev~19.
147 II,19 | o spoločenských vrstvách a triedach, ktoré sa majú
148 II,19 | ktorých čerpajú podnety a vzory ľudského života, ktoré
149 II,19 | v rozpore s Božím slovom a plánom spásy.~
150 II,20 | treba evanjelizovať do hĺbky a takým spôsobom, aby evanjelizácia
151 II,20 | ktoré ľudia vytvorili, a to v takom plnom rozsahu
152 II,20 | to v takom plnom rozsahu a zmysle, ako to čítame v
153 II,20 | čítame v konštitúcii Radosť a nádej50. Pritom treba stále
154 II,20 | vychádzať od jednotlivca a vždy sa vracať k vzájomným
155 II,20 | k vzájomným vzťahom ľudí a k ich vzťahu k Bohu.~Evanjelium,
156 II,20 | vzťahu k Bohu.~Evanjelium, a teda aj evanjelizácia, sa
157 II,20 | kultúr. Hoci evanjelium a evanjelizácia sú nezávislé
158 II,21 | zaujímajú sa o ich život a osudy a usilujú sa spolu
159 II,21 | zaujímajú sa o ich život a osudy a usilujú sa spolu s nimi
160 II,21 | všetko, čo je šľachetné a dobré. Okrem toho má z nich
161 II,21 | z nich vyžarovať prostým a nevtieravým spôsobom ich
162 II,21 | presahujú ostatné bežné hodnoty, a nádej v niečo, čo sa nevidí
163 II,21 | nádej v niečo, čo sa nevidí a čo si ľudia neodvažujú predstaviť.
164 II,21 | ale predsa veľmi silným a účinným hlásaním radostnej
165 II,21 | budú nasledovať ešte hlbšie a naliehavejšie otázky, ktoré
166 II,21 | prítomnosť, spoločenstvo života a solidaritu. Takéto svedectvo
167 II,21 | svedectvo je nevyhnutné a vo všeobecnosti je to prvá
168 II,21 | vydávať takéto svedectvo a z tohto hľadiska sa môžu
169 II,21(51) | Minucii Felicis, Octavius, 9 a 31; CSL P. Augustae Taurinorum
170 II,22 | nedostatočné, ak nebude osvietené a ozrejmené. Svätý Peter to
171 II,22 | ktorá je vo vás"52 jasným a nepochybným hlásaním Pána
172 II,22 | nehlása aj meno, učenie, život a prisľúbenie, kráľovstvo
173 II,22 | prisľúbenie, kráľovstvo a tajomstvo Ježiša Nazaretského,
174 II,22 | dáva sa strhávať snahou a túžbou po ohlasovaní evanjelia,
175 II,22 | pociťuje jedinú starosť a úlohu: Koho poslať hlásať
176 II,22 | dosiahnuť, aby všade preniklo a aby ho počuli všetci, ktorým
177 II,23 | dosahuje svoj plný účinok a má význam len vtedy, keď
178 II,23 | prijíma, dá sa ním preniknúť a vo svojom srdci s ním úplne
179 II,23 | ktoré zjavil milosrdný Pán, a ešte viac, keď prijme zameranie
180 II,23 | vecí, pre nový spôsob bytia a života, a to života s Bohom,
181 II,23 | nový spôsob bytia a života, a to života s Bohom, ktorý
182 II,23 | samo osebe znamením zmeny a novosti života: totiž Cirkvi,
183 II,23 | znameniami: tie predlžujú a rozvíjajú ono znamenie,
184 II,23 | t.j. oddanosťou k Cirkvi a prijímaním sviatostí, ktoré
185 II,23 | sviatostí, ktoré odkrývajú a podopierajú túto príslušnosť
186 II,24 | niekto prijal Božie slovo a uveril v Božie kráľovstvo
187 II,24 | uveril v Božie kráľovstvo a nestal by sa jeho svedkom
188 II,24 | nestal by sa jeho svedkom a hlásateľom.~Na záver týchto
189 II,24 | spoločenstva, prijímanie sviatostí a apoštolská činnosť. Tieto
190 II,24 | sa môžu zdať protikladné a navzájom sa vylučujúce.
191 II,24 | skutočnosti sa však doplňujú a navzájom obohacujú. Treba
192 II,24 | tieto zložky do súladu, a nie stavať ich proti sebe,
193 II,24 | že rozoberieme jeho obsah a prostriedky a presnejšie
194 II,24 | jeho obsah a prostriedky a presnejšie vyjadríme, na
195 II,24 | sa evanjelizácia vzťahuje a na koho padá táto úloha.~
196 III,25 | Základný obsah a vedľajšie prvky~25. V posolstve,
197 III,25 | niektoré vedľajšie prvky a tie v mnohom závisia od
198 III,26 | predovšetkým: vydávať prostým a priamym spôsobom svedectvo
199 III,26 | všetkému vlastný pôvod bytia a ľudí povolal do večného
200 III,26 | pre človeka len neznámou a vzdialenou mocou, ale Otcom.
201 III,26 | ale Otcom. Nazývame sa a sme Božími synmi56, a preto
202 III,26 | sa a sme Božími synmi56, a preto medzi sebou sme bratmi
203 III,27 | Kristovi~27. Základom, stredom a zároveň aj vrcholom evanjelizácie
204 III,27 | aj vrcholom evanjelizácie a všetkého jej dynamického
205 III,27 | sa stal človekom, zomrel a vstal z mŕtvych. V ňom sa
206 III,27 | spásy, ako dar Božej milosti a dobrotivosti57. A nejde
207 III,27 | milosti a dobrotivosti57. A nejde tu len o tzv. imanentnú
208 III,27 | podľa veľkosti hmotných a takisto i duchovných potrieb,
209 III,27 | nášho pozemského života a úplne sa stotožňujú s našimi
210 III,27 | želaniami, nádejami, starosťami a zápasmi, ale ide zároveň
211 III,27 | presahuje tieto hranice a spĺňa sa v spoločenstve
212 III,27 | Je to teda transcendentná a eschatologická spása, ktorá
213 III,27(57)| Porov. Ef 2,8; Rim 1,16 a Posv. kongregácia pre učenie
214 III,27(57)| Incarnationis et SS. Trinitatis a quibusdam recentibus erroribus (
215 III,28 | života, t.j. najvyššieho a večného povolania ľudí.
216 III,28 | Nadprirodzený život je mimo času a mimo dejín, mimo skutočnosti
217 III,28 | tohto pominuteľného sveta a mimo vecí v ňom, v tomto
218 III,28 | ohlasovanie Božej lásky k nám a našej lásky k Bohu, ohlasovanie
219 III,28 | dávať, odpúšťať, premáhať sa a pomáhať bratom, pretože
220 III,28 | aj hlásať tajomstvo zla a aktívne hľadanie dobra.
221 III,28 | dobra. Taktiež hlásať - a to bude vždy naliehavé -,
222 III,28 | hlavne v modlitbe, klaňaní a vzdávaní vďaky a v spojení
223 III,28 | klaňaní a vzdávaní vďaky a v spojení s tým vznešeným
224 III,28 | znamenia Kristovej živej a činnej prítomnosti v Cirkvi,
225 III,28 | sviatostný život, t.j. chápanie a slávenie sviatostí v ich
226 III,28(58)| 2; Rim 8,29; Flp 3,20-21 a Lumen gentium, 48-51: AAS
227 III,29 | tesný vzťah medzi evanjeliom a konkrétnym osobným a spoločenským
228 III,29 | evanjeliom a konkrétnym osobným a spoločenským životom človeka.
229 III,29 | požiadavkám doby, o právach a o povinnostiach ľudskej
230 III,29 | povinnostiach ľudskej osobnosti a o rodinnom živote, bez ktorého
231 III,29 | osobnosť, o spoločenskom a medzinárodnom živote, o
232 III,29 | o mieri, spravodlivosti a rozvoji a konečne obsahuje
233 III,29 | spravodlivosti a rozvoji a konečne obsahuje aj posolstvo
234 III,30 | negramotnosť, dedičná núdza a bieda, nespravodlivosť v
235 III,30 | obchodných zmluvách, hospodársky a kultúrny neokolonializmus,
236 III,30 | prispievať k tomuto oslobodeniu a urýchľovať ho, vydávať o
237 III,30 | vydávať o ňom svedectvo a snažiť sa, aby to bolo všestranné
238 III,31 | povznesenie človeka, jeho rozvoj a oslobodenie sú skutočne
239 III,31 | je závislý od sociálnych a hospodárskych okolností.
240 III,31 | v Božom pláne stvorenie a vykúpenie človeka. Dokonca
241 III,31 | bojovať proti nespravodlivosti a usilovať sa o opätovné nastolenie
242 III,31 | hlásať nové prikázanie, a neusilovať sa pritom o skutočný
243 III,31 | človeka v spravodlivosti a mieri? Zdôraznili sme tento
244 III,31 | ktorých sa dnes toľko hovorí a ktoré sa týkajú spravodlivosti,
245 III,31 | spravodlivosti, oslobodenia, rozvoja a mieru vo svete. Ak by sa
246 III,31 | evanjelia o láske k trpiacemu a biednemu blížnemu61.~Ale
247 III,31 | toľkou horlivosťou, dôvtipom a neohrozenosťou pustili na
248 III,31 | umožňujú pochopiť dosah a hlboký zmysel takého oslobodenia,
249 III,31 | oslobodenia, aké hlásal a uskutočňoval Ježiš Nazaretský
250 III,31 | uskutočňoval Ježiš Nazaretský a aké hlása aj Cirkev.~
251 III,32 | kresťanov skutočne šľachetných a citlivých na dramatické
252 III,32 | otázka oslobodenia človeka, a ktorí by chceli, aby Cirkev
253 III,32 | činnosť na akcie politickej a sociálnej povahy, pričom
254 III,32 | prípustné prehliadať duchovné a náboženské ciele. Ak by
255 III,32 | hlása, už by nebolo pôvodné, a ľahko by sa jej mohli zmocniť
256 III,32 | by sa jej mohli zmocniť a usmerňovať ju ideologické
257 III,32 | usmerňovať ju ideologické systémy a politické strany. Cirkev
258 III,32 | svojom príhovore zdôrazniť a potvrdiť, že evanjelizácia
259 III,33 | ktoré evanjelizácia hlása a snaží sa uskutočňovať, treba
260 III,33 | sa obmedziť len na číru a čiastočnú hospodársku, politickú
261 III,33 | čiastočnú hospodársku, politickú a sociálnu alebo kultúrnu
262 III,33 | vrátane jeho schopnosti chápať a orientovať sa k absolútnu,
263 III,33 | orientovať sa k absolútnu, a to aj k Bohu ako absolútnej
264 III,33 | v určitom poňatí človeka a toto poňatie sa nikdy nesmie
265 III,34 | hlása oslobodenie človeka a spája sa so všetkými, ktorí
266 III,34 | ktorí na tento cieľ pracujú a preň trpia. Cirkev nehodlá
267 III,34 | svojho duchovného povolania a odmieta nahradzovať hlásanie
268 III,35 | z historickej skúsenosti a z viery, že všetky názory
269 III,35 | človeka nutne nesúvisia a nezhodujú sa s evanjeliovým
270 III,35 | pohľadom na človeka, veci a udalosti. Vie dobre, že
271 III,35 | že oslobodenie, blahobyt a rozvoj nestačia na príchod
272 III,35 | teologických požiadavkách a vo svojich zásadách a činnosti
273 III,35 | požiadavkách a vo svojich zásadách a činnosti odvoláva na údaje
274 III,35 | činnosti odvoláva na údaje a závery teológov a aj keď
275 III,35 | údaje a závery teológov a aj keď sa chce vydávať za
276 III,35 | zárodok vlastného popretia, a preto nezostane verné ideálom,
277 III,35 | skutočný duchovný rozmer a jeho konečným cieľom nie
278 III,35 | konečným cieľom nie je spása a blaženosť v Bohu.~
279 III,36 | sporu pokladá za dôležité a naliehavé vybudovať ľudskejšie
280 III,36 | naliehavé vybudovať ľudskejšie a spravodlivejšie štruktúry,
281 III,36 | rešpektovali práva človeka a menej by ho utláčali a donucovali.
282 III,36 | človeka a menej by ho utláčali a donucovali. Je si však vedomá
283 III,36 | tie najlepšie štruktúry a najlepšie myslené systémy
284 III,36 | náklonnosti v ľudskom srdci a ak sa neobrátia v srdci
285 III,36 | ak sa neobrátia v srdci a mysli tí, čo v tých štruktúrach
286 III,37 | 37. Cirkev nemôže prijať a uznať násilie, najmä ozbrojené
287 III,37 | násilie vyvoláva vždy násilie a nutne plodí nové formy ešte
288 III,37 | formy ešte horšieho útlaku a otroctva, ako boli tie,
289 III,37 | odporuje kresťanskému duchu a namiesto toho, aby prospel
290 III,37 | zabrzdí ho63. Opäť vyhlasujeme a potvrdzujeme, že násilie
291 III,37 | kresťanstvu, ani evanjeliu a že prudké a násilné zmeny
292 III,37 | ani evanjeliu a že prudké a násilné zmeny štruktúr by
293 III,37 | by boli chybné, neúčinné a určite by odporovali dôstojnosti
294 III,38 | činnosti bratskou láskou a sociálne učenie, ktorému
295 III,38 | základom jeho vedomostí a skúseností, aby ich tak
296 III,38 | uplatňovať vo svojej činnosti a úsilí. Týmito črtami sa
297 III,38 | každého angažovaného kresťana a tieto zásady sa nesmú zamieňať
298 III,38 | Oslobodenie, ktoré hlása a pripravuje evanjelizácia,
299 III,38 | ktoré hlásal sám Kristus a ktoré ľudstvu umožnil svojou
300 III,39 | o časovosti tejto otázky a zdôraznili sme "koľko kresťanov
301 III,39 | Dráma vernosti Kristovi a dráma náboženskej slobody
302 IV,40 | zmenšovať význam jej metód a prostriedkov.~Otázka: Ako
303 IV,40 | menia podľa miesta, času a ľudských kultúr, a provokujú
304 IV,40 | času a ľudských kultúr, a provokujú teda do určitej
305 IV,40 | schopnosti, aby hľadali a prispôsobovali sa.~Najmä
306 IV,40 | vyžaduje, aby sme nebojácne a múdro hľadali najvhodnejšie
307 IV,40 | múdro hľadali najvhodnejšie a najúčinnejšie spôsoby, ako
308 IV,40 | posolstvo ľuďom našich čias, a aby sme pritom vždy zostali
309 IV,41 | sa človek úplne oddá Bohu a pritom s neobmedzenou horlivosťou
310 IV,41 | radšej svedkov než učiteľov, a tých počúva len vtedy, ak
311 IV,41 | vo svojom popise čistého a bezúhonného života, ktorý
312 IV,41 | predovšetkým svojím správaním sa a životom, t.j. životom vo
313 IV,41 | vernosti Kristovi, v chudobe a zdržanlivosti, v slobodnom
314 IV,42 | o ktorom ešte nepočuli? A ako počujú bez kazateľa?...
315 IV,42 | teda závisí od hlásania a hlásanie je zasa z poverenia
316 IV,42 | ustanovil kedysi svätý Pavol, a aj dnes ostáva v plnej platnosti
317 IV,42 | ostáva v plnej platnosti a účinnosti.~Stále totiž je
318 IV,42 | názory rozličných psychológov a sociológov. Títo tvrdia,
319 IV,42 | slova, pre neho je zbytočná a neúčinná, lebo teraz žije
320 IV,42 | podnikli úspešné pokusy. A môžeme ich len schvaľovať
321 IV,42 | môžeme ich len schvaľovať a povzbudzovať, aby sa ešte
322 IV,43 | môže používať mnohé formy a naša horlivosť nám ich pomôže
323 IV,43 | k nespočetným udalostiam a situáciám, ktoré poskytujú
324 IV,43 | v homílii nevidel účinný a vhodný prostriedok evanjelizácie.
325 IV,43 | evanjelizácie. Treba však poznať a vedieť uplatniť požiadavky
326 IV,43 | vedieť uplatniť požiadavky a možnosti homílie, aby tak
327 IV,43 | pôsobivosti sami presvedčení a aby sme sa jej s láskou
328 IV,43 | ktorej čerpá osobitnú silu a presvedčivosť, má iste špeciálnu
329 IV,43 | špeciálnu úlohu v evanjelizácii, a to do tej miery, v akej
330 IV,43 | vyjadruje hlbokú vieru kazateľa a je preniknuté srdečnou láskou.
331 IV,43 | kázania pri svätej omši a majú z neho úžitok, ak je
332 IV,43 | je prosté, jasné, priame a primerané a ak má hlboké
333 IV,43 | jasné, priame a primerané a ak má hlboké korene v evanjeliovom
334 IV,43 | korene v evanjeliovom učení a verne podáva to, čo hovorí
335 IV,43 | svojou vlastnou povahou, a ak je presiaknuté nádejou.
336 IV,43 | je živnou pôdou pre vieru a rodí sa z nej pokoj a jednota.
337 IV,43 | vieru a rodí sa z nej pokoj a jednota. Mnoho farností
338 IV,43 | jednota. Mnoho farností a iných komunít žije a vzrastá
339 IV,43 | farností a iných komunít žije a vzrastá práve zásluhou nedeľných
340 IV,43 | kázanie. Možno ho zaradiť a nemalo by sa zanedbávať
341 IV,43 | pri vysluhovaní sviatostí a pri pobožnostiach, na ktorých
342 IV,44 | Ľudský rozum, najmä detí a dospievajúcej mládeže, má
343 IV,44 | osvojiť základné poznatky a obsah pravdy, ktorú nám
344 IV,44 | pravdy, ktorú nám Boh zjavil a ktorú sa Cirkev v priebehu
345 IV,44 | navykli na kresťanský život, a že nemá byť iba rozumového
346 IV,44 | v kresťanských rodinách a vôbec všade, kde je to len
347 IV,44 | vhodné učebnice, rozvážne a odborne upravené pod vedením
348 IV,44 | primerané veku, vzdelaniu a schopnostiam tých, ktorým
349 IV,44 | ktorým sa látka predkladá, a stále sa má dbať na to,
350 IV,44 | vznešenom, nepostrádateľnom a náročnom odbore, akým je
351 IV,44 | postupne objavuje Krista a cíti potrebu úplne sa mu
352 IV,45 | evanjelia, tak aj katechéza a ďalšie prehlbovanie viery
353 IV,45 | môžu počúvať Božie slovo, a umožniť, že radostná zvesť
354 IV,45 | sa vlastne stali modernou a pôsobivou kazateľnicou,
355 IV,45 | tomto jednotlivcovi osobitné a osobné, ako keby bol jediný,
356 IV,46 | evanjelia ostáva v platnosti a zachováva si svoju dôležitosť
357 IV,46 | Samaritánkou, farizejom Šimonom a inými. A to isté platí aj
358 IV,46 | farizejom Šimonom a inými. A to isté platí aj o apoštoloch.
359 IV,46 | Nemôžeme dostatočne oceniť a pochváliť tých kňazov, ktorí
360 IV,46 | evanjelia sviatosťou pokánia a osobnými pastoračnými rozhovormi.
361 IV,46 | pozdvihujú ich opätovne po páde a sú im vždy pripravení vhodne
362 IV,47 | evanjelizácia sa nekončí kázňou a vyučovaním kresťanskej náuky.
363 IV,47 | patrí priamo do života, a to do života prirodzeného,
364 IV,47 | ktoré mu otvára evanjelium. A musí zasahovať aj do života
365 IV,47 | prirodzeného, ale jeho očistením a povznesením. Živým výrazom
366 IV,47 | sviatostí, ako aj milosť a svätosť, ktorá z nich obdivuhodne
367 IV,47 | vzťah medzi Božím slovom a sviatosťou. V určitom zmysle
368 IV,47 | proti sebe evanjelizáciu a vysluhovanie sviatostí,
369 IV,48 | vyjadruje existencia Boha a viery. Dlho sa tieto výrazy
370 IV,48 | pokladali za menej rýdze a niekdy sa nimi pohŕdalo,
371 IV,48 | nezvyčajnou pastoračnou múdrosťou a horlivosťou.~Bezpochyby
372 IV,48 | mnohé náboženské úchylky a dokonca aj povery. Neraz
373 IV,48 | prejavov, ktoré nevyvolávajú a nevyjadrujú skutočnú vieru.
374 IV,48 | viesť aj k vytváraniu siekt a ohrozovať pravé cirkevné
375 IV,48 | ktorý môžu cítiť len prostí a duchom chudobní ľudia. Vzbudzuje
376 IV,48 | Vzbudzuje v nich veľkodušnosť a obetavosť, ktorá hraničí
377 IV,48 | naším prozreteľným Otcom a že jeho láska sa medzi nami
378 IV,48 | vecí, život pre druhých a ochotnú poslušnosť. Preto
379 IV,48 | vychytiť jej vnútorné bohatstvo a nepopierateľné hodnoty,
380 V,49 | majú všeobecnú platnosť a nepoznajú nijaké obmedzenie.
381 V,49 | Marka: "Iďte do celého sveta a kážte evanjelium všetkému
382 V,49 | všetkému stvoreniu"73.~Apoštoli a prvá kresťanská generácia
383 V,49 | poučenie plynie z týchto a iných podobných textov a
384 V,49 | a iných podobných textov a urobili z nich program svojej
385 V,49 | rozšíreniu Božieho slova a spôsobilo, že Cirkev stále
386 V,49 | svätý Pavol stal apoštolom a prejavil osobitný dar hlásať
387 V,50 | misionárskeho pôsobenia a na druhej strane bol to
388 V,50 | prenasledujú ich, utláčajú a ničia jedine preto, že kážu
389 V,50 | jedine preto, že kážu Krista a jeho evanjelium. Máme však
390 V,51 | že hlásala Ježiša Krista a jeho evanjelium tým, čo
391 V,51 | vtedajší čas bol jedinečný a priamo najvhodnejší. Mocou
392 V,51 | sa začínalo mnohostrannou a rozličnou činnosťou, ktorá
393 V,51 | dokonalosti je v začiatkoch a ešte neúplná. No na dosiahnutie
394 V,51 | vedách, filozofické skúmanie a oprávnené pôsobenie na city
395 V,52 | predstavoval v detskom veku, a vzťahuje sa aj na mnohých
396 V,53 | náboženstvá. Cirkev má v úcte a vysoko si váži také nekresťanské
397 V,53 | nedokonale, ale často úprimne a statočne. Tieto náboženstvá
398 V,53 | generácie ľudí modliť sa a v nich možno spoznať akoby
399 V,53 | veľkú múdrosť. Tieto vážne a ťažké otázky musia najprv
400 V,53 | hľadiska kresťanskej tradície a Učiteľského úradu Cirkvi,
401 V,53 | náboženstvami.~Lež ani úcta a vysoké ocenenie týchto náboženstiev,
402 V,53 | nájsť najplnším spôsobom a bez nijakého nebezpečenstva
403 V,53 | všetko to, čo sama požaduje a čo sa pýta o Bohu, o človekovi
404 V,53 | pýta o Bohu, o človekovi a jeho budúcom osude, o živote
405 V,53 | budúcom osude, o živote a smrti a o pravde.~Preto
406 V,53 | osude, o živote a smrti a o pravde.~Preto tiež, ak
407 V,53 | jeho živou prítomnosťou a účinnosťou, a spôsobiť,
408 V,53 | prítomnosťou a účinnosťou, a spôsobiť, aby šiel v ústrety
409 V,53 | nadviazať s Bohom pravý a živý styk, čo iné náboženstvá
410 V,53 | Bohu.~Preto Cirkev živí a pestuje svoje misijné nadšenie
411 V,53 | pestuje svoje misijné nadšenie a snaží sa obohacovať aj náš
412 V,53 | zaviazaná voči všetkým národom a neodpočinie si, dokiaľ neurobí
413 V,53 | Spasiteľovi. Pripravuje a vysiela vždy nové generácie
414 V,53 | nechýbajú ľudia, čo si myslia a tiež hovoria, že apoštolské
415 V,53 | že apoštolské nadšenie a horlivosť už zanikli a že
416 V,53 | nadšenie a horlivosť už zanikli a že misijné časy už prestali.
417 V,53 | činnosť nestratila na váhe a že Cirkev sa bude stále
418 V,54 | tých, čo už vieru prijali a často sú už po celé pokolenia
419 V,54 | pokolenia v styku s evanjeliom. A tak aby ustavične dozrievala
420 V,54 | zdokonaľovať, prehlbovať a oživovať, aby sa stali ešte
421 V,54 | vystavovaná preto skúškam a vyhrážkam. Obliehajú ju
422 V,54 | vyhrážkam. Obliehajú ju a otvorene proti nej bojujú.
423 V,54 | ak sa nebude stále živiť a podporovať. Evanjelizovať
424 V,54 | kresťanov nevyhnutnú podporu a potravu, najmä pomocou katechézy,
425 V,54 | rečou prispôsobenou dobe a ľuďom.~Katolícka Cirkev
426 V,55 | všeobecným pojmom, koľko hodnôt, a protihodnôt, koľko skrytých
427 V,55 | protihodnôt, koľko skrytých túžob a zárodkov skazy, koľko starých
428 V,55 | najprekvapujúcejším znakom a ktorý nazývame sekularizmom.
429 V,55 | ktorá je sama osebe správnou a oprávnenou snahou a viere
430 V,55 | správnou a oprávnenou snahou a viere a náboženstvu nie
431 V,55 | oprávnenou snahou a viere a náboženstvu nie je cudzou.
432 V,55 | stvorení, v každej veci a v celom vesmírnom svete
433 V,55 | oprávnenú autonómiu kultúry a najmä vedy78. Pod sekularizmom
434 V,55 | ktoré sa tak stáva zbytočným a akosi prekáža. Pretože takýto
435 V,55 | sekularizmus zdôrazňuje moc a veľkosť človeka, končí vždy
436 V,55 | pragmatického, programového a bojovného, vyrastajú práve
437 V,55 | najvyššie dobro, túžba po moci a vláde, a toto vyvoláva rozličné
438 V,55 | túžba po moci a vláde, a toto vyvoláva rozličné napätia.
439 V,55 | je to zaiste obdivuhodné a proti mienke mnohých - nemožno
440 V,55 | pociťujú akúsi prázdnotu a unáša ich túžba po dobre.
441 V,56 | značne sa od neho vzdialili a nežijú podľa neho. Títo "
442 V,56 | akejsi prirodzenej slabosti a vnútornej nedôslednosti,
443 V,56 | nové charakteristické črty a často sa to vysvetľuje odtrhnutím
444 V,56 | ľudia sa akosi nivelizujú a strácajú osobnú vyhranenosť.
445 V,56 | tento svoj stav vysvetľovať a ospravedlňovať vnútorným
446 V,56 | presvedčením, osobnou autonómiou a opravdivosťou.~Teda ateisti
447 V,56 | opravdivosťou.~Teda ateisti a neveriaci na jednej strane
448 V,56 | neveriaci na jednej strane a matrikoví katolíci na druhej
449 V,56 | spôsobom vieru odmietajú a sú neschopní prijať nový
450 V,56 | neschopní prijať nový poriadok a nový zmysel sveta, života
451 V,56 | vyviera z akejsi apatie a zo záporného stanoviska
452 V,56 | všetko pozná, všetko skúsil a svoj život si vie sám najlepšie
453 V,56 | sám najlepšie zariadiť, a preto už takmer neveria.~
454 V,56 | Ateistický sekularizmus a tzv. matrikoví katolíci
455 V,56 | hľadať primerané prostriedky a cesty, ktorými by ich mohla
456 V,56 | oboznámiť s Božím zjavením a vierou v Ježiša Krista,
457 V,57 | ktorí potrebujú evanjelium a majú naň právo, pretože
458 V,57 | sa všetci ľudia spasili a došli k poznaniu pravdy79.~
459 V,57 | hlásať spásu všetkým ľuďom a vie, že evanjeliové posolstvo
460 V,57 | cíti úzkosť nad blúdiacimi a vyčerpanými zástupmi, ktoré
461 V,57 | podobajú ovciam bez pastiera, a tiež často opakuje jeho
462 V,57 | veriacich, ktoré ho potom môžu a majú sprostredkovať aj iným.~
463 V,58 | Aké sú to spoločenstvá a prečo sa hlása evanjelium
464 V,58 | hlása evanjelium najmä im a prečo súčasne aj samy hlásajú
465 V,58 | kvitnú tieto spoločenstvá a líšia sa od seba značne
466 V,58 | malých výnimiek - vznikajú a rozvíjajú sa v Cirkvi, a
467 V,58 | a rozvíjajú sa v Cirkvi, a majú účasť na jej živote,
468 V,58 | živote, živia sa jej náukou a poslúchajú jej pastierov.
469 V,58 | Cirkvi, alebo si želajú a hľadajú vhodnejšie spôsoby
470 V,58 | sa žije súčasne hromadne a akoby anonymne. Tieto spoločenstvá
471 V,58 | pokiaľ ide o náboženské a duchovné veci, ako je bohoslužba,
472 V,58 | láska k blížnym, modlitby a styk s pastiermi, môžu svojou
473 V,58 | zhromažďovať k počúvaniu Slova a rozjímaniu o ňom, k prijímaniu
474 V,58 | sviatostí, na hody lásky, a preto sa stretajú podľa
475 V,58 | úrady alebo pestujú umenie a pod., taktiež ľudia toho
476 V,58 | najmä v miestnych cirkvách a farnostiach.~Naproti tomu
477 V,58 | vlastnosťou je, že otvorene hania a odmietajú hierarchiu a znamenia,
478 V,58 | hania a odmietajú hierarchiu a znamenia, ktoré tvoria Cirkev,
479 V,58 | znamenia, ktoré tvoria Cirkev, a na celom fronte útočia proti
480 V,58 | stáva sa čoskoro ideológiou, a nezriedka ich pohltí nejaká
481 V,58 | odbojom odlučujú od Cirkvi a urážajú jej jednotu, zaiste
482 V,58 | je vlastne sociologický a nie je dovolené nazývať
483 V,58 | sa zhromažďujú v Cirkvi a s ňou spojené Cirkev zveľaďujú.~
484 V,58 | semeniskom evanjelizácie a budú slúžiť aj väčším spoločenstvám,
485 V,58 | jednotlivým miestnym cirkvám. A budú aj nádejou všeobecnej
486 V,58 | záver biskupskej synody, a to v tej miere:~- nakoľko
487 V,58 | svoj pokrm z Božieho slova a nezapletú sa do extrémnych
488 V,58 | pripravovali sťažnosti na Cirkev a poskytovali podporu jej
489 V,58 | haneniu pod zámienkou čistoty a pravdy,~- nakoľko budú pevne
490 V,58 | miestnej cirkevnej obce a súčasne oddané všeobecnej
491 V,58 | nedívali len sami na seba a nemysleli si, že len oni
492 V,58 | že Cirkev je omnoho viac a že je v nej veľa rozmanitostí
493 V,58 | v nej veľa rozmanitostí a že okrem nich sa Cirkev
494 V,58 | okrem nich sa Cirkev udržuje a prejavuje aj inými spôsobmi,~-
495 V,58 | povinností, v štúdiu náboženstva a v úsilí o misionársku horlivosť
496 V,58 | otvorené pre všetkých ľudí, a nikdy nebudú naklonené len
497 V,58 | osobitné poslanie: vypočujú a príjmu ohlasované evanjelium
498 V,58 | príjmu ohlasované evanjelium a bez meškania sa stanú jeho
499 VI,59 | Krista Spasiteľa, v jeho mene a s jeho milosťou. "Ako však
500 VI,59 | príkazu ísť do celého sveta a hlásať evanjelium všetkému
1-500 | 501-803 |