Chapter, Paragraph
1 Uvod,1| nášho pontifikátu. A zdá sa nám, že táto úloha nadobúda
2 Uvod,2| roku, v priebehu ktorého sa Cirkev usilovala ohlasovať
3 Uvod,2| nového človeka4 a Zmierte sa s Bohom5.~Vedie nás k tomu
4 Uvod,2| vatikánskeho koncilu. Jeho uzávery sa dajú nakrátko zhrnúť v tomto
5 Uvod,2| tomto jedinom bode: usilovať sa, aby Cirkev XX. storočia
6 Uvod,2| Cirkev XX. storočia stala sa ešte schopnejšou ohlasovať
7 Uvod,2| synodálni Otcovia. A naozaj, keď sa skončila významná synoda,
8 Uvod,2| dôverou a prostotou sami sa rozhodli vložiť ovocie svojej
9 Uvod,4| pálčivé otázky, na ktoré sa synodálni Otcovia zamerali:~-
10 Uvod,4| ohlasovaní evanjelia, aby sa jeho sila premenila na skutky?~
11 Uvod,4| histórie ako Božiu hodinu, cíti sa Cirkev schopnejšia ohlasovať
12 Uvod,5| snahu, najmä u tých, ktorí sa namáhajú v slove i náuke9
13 Uvod,5| poslanie.~Toto povzbudenie sa nám videlo preto také dôležité,
14 Uvod,5| ľudia mohli uveriť a spasiť sa. A tak ohlasovanie evanjelia
15 Uvod,5| Vieru, hovoríme, ktorá sa opiera o moc Božiu11.~
16 I,6 | ho, aby bolo zjavné, že sa splnili prisľúbenia Zmluvy,
17 I,7 | spôsobom a akými cestami sa má uskutočňovať. Pokusy
18 I,8 | len to "ostatné", ktoré sa pridáva16. Kráľovstvo Božie
19 I,8 | absolútneho a všetko ostatné sa musí naň zameriavať. Kristus
20 I,8 | bedlivosť a vernosť, ktorá sa očakáva od každého, kto
21 I,9 | dôverou spočíva. Toto všetko sa začalo počas Kristovho života
22 I,9 | Kristovho života a získava sa natrvalo jeho smrťou a vzkriesením,
23 I,9 | premenách dejín, dokiaľ sa všetko nezavŕši v deň posledného
24 I,10 | Iba silní sa zmocňujú kráľovstva~10.
25 I,10 | ako hovorí Pán: násilní sa ho zmocňujú24 - námahou
26 I,10 | duchovnou obnovou, ktorá sa v evanjeliu nazýva metanoia,
27 I,10 | úplným obrátením človeka, keď sa jeho myseľ a srdce úplne
28 I,11 | prisviedčali mu všetci a divili sa milým slovám, čo vychádzali
29 I,12 | vidieť ho, počuť a obrátiť sa s jeho pomocou. Sem patria
30 I,12 | mŕtvych. Z týchto znakov sa vynára znamenie, ktorému
31 I,12 | že prostým a chudobným sa ohlasuje evanjelium, stávajú
32 I,12 | ohlasuje evanjelium, stávajú sa jeho učeníkmi, v jeho mene
33 I,12 | jeho učeníkmi, v jeho mene sa zhromažďujú a vytvárajú
34 I,12 | deti"30. Takýmto spôsobom sa teda zjavuje Kristus a toto
35 I,13 | sprostredkovanej viery zhromažďujú sa v Ježišovom mene, aby spoločne
36 I,13 | spoločenstvo a ono samo sa tiež stáva ohlasovateľom
37 I,13 | Kráľovstve, ktoré prišlo a už sa začalo, patrí všetkým ľuďom
38 I,13 | zvesť prijali a jeho silou sa zhromažďujú v spoločenstve
39 I,14 | hlásam evanjelium,nemám sa čím chváliť, to je moja
40 I,14 | evanjelium nehlásal!" 35. Čo sa však nás týka, s veľkou
41 I,14 | prišiel dar milosti, aby sa hriešnici zmierili s Bohom
42 I,15 | prijali jeho učenie a dali sa pokrstiť, i pripojilo sa
43 I,15 | sa pokrstiť, i pripojilo sa ich v ten deň asi tritisíc
44 I,15 | na svete, kým Pán slávy sa vracia k Otcovi. Ostáva
45 I,15 | Spoločenstvo kresťanov sa nikdy neuzatvára do seba.
46 I,15 | život, t.j. snaha modliť sa, počúvanie slova a náuky
47 I,15 | obrátenie duší a premení sa na kázanie a zvestovanie
48 I,15 | spoločenstvo nádeje, ktorá sa má prejavovať životom a
49 II,17 | Niektoré sú také dôležité, že sa niekedy snažíme ich stotožniť
50 II,17 | samotnou evanjelizáciou. Preto sa mohla evanjelizácia definovať
51 II,17 | evanjelizácia, bez toho, žeby sa nevystavovala nebezpečenstvu,
52 II,17 | spomenutá biskupská synoda, sa pod jej vplyvom stále viac
53 II,17 | S radosťou zisťujeme, že sa v zásade zhodujú s tými,
54 II,18 | vyjadriť slovom. Správnejšie by sa to dalo povedať, že Cirkev
55 II,18 | Cirkev evanjelizuje vtedy, ak sa snaží obrátiť osobné i kolektívne
56 II,18 | posolstva, ktoré hlása49, a ak sa usiluje premeniť aj všetku
57 II,19 | vrstvách a triedach, ktoré sa majú pretvárať. Cirkvi nejde
58 II,20 | kultúru~20. Toto všetko sa dá vyjadriť takto: Nemá
59 II,20 | dá vyjadriť takto: Nemá sa evanjelizovať len nejakým
60 II,20 | vychádzať od jednotlivca a vždy sa vracať k vzájomným vzťahom
61 II,20 | a teda aj evanjelizácia, sa celkom určite nestotožňujú
62 II,20 | Budovanie Božieho kráľovstva sa teda nemôže obísť bez zásadných
63 II,20 | preniknúť všetky kultúry, pričom sa ani na jednu neviažu.~Rozchod
64 II,20 | presnejšie, kultúr vôbec. Majú sa obrodzovať práve stykom
65 II,20 | styk však nenastane, ak sa radostná zvesť neohlasuje.~
66 II,21 | života~21. Radostná zvesť sa má hlásať predovšetkým svedectvom
67 II,21 | alebo skupina kresťanov sa snaží chápať druhých ľudí,
68 II,21 | nimi zachádzajú, zaujímajú sa o ich život a osudy a usilujú
69 II,21 | život a osudy a usilujú sa spolu s nimi o všetko, čo
70 II,21 | hodnoty, a nádej v niečo, čo sa nevidí a čo si ľudia neodvažujú
71 II,21 | ich na to podnecuje? Prečo sa o nás zaujímajú? Také svedectvo
72 II,21 | svedectvo a z tohto hľadiska sa môžu stať skutočnými hlásateľmi
73 II,22 | to najkrajšie svedectvo sa ukáže nedostatočné, ak nebude
74 II,22 | skutočnej evanjelizácii, ak sa pri nej nehlása aj meno,
75 II,22 | dejín Cirkev neustále dáva sa strhávať snahou a túžbou
76 II,22 | také dôležité miesto, že sa často stáva priamo jej synonymom.
77 II,23 | správne aj chápe, prijíma, dá sa ním preniknúť a vo svojom
78 II,23 | už pretvoreného, ktorý sa tu predkladá. Stručne povedané,
79 II,23 | povedané, platí to vtedy, keď sa niekto rozhodne pre Božie
80 II,23 | abstraktné. Naopak, prejavuje sa konkrétnym viditeľným vstupom
81 II,23 | veriacich. Týmto spôsobom sa tí, ktorých život sa zmenil,
82 II,23 | spôsobom sa tí, ktorých život sa zmenil, stávajú členmi spoločenstva,
83 II,23 | cirkevného spoločenstva sa však prejavuje aj inými
84 II,24 | Stať sa sám ohlasovateľom~24. Kto
85 II,24 | prijal evanjelium, stáva sa nakoniec aj sám jeho ohlasovateľom.
86 II,24 | Božie kráľovstvo a nestal by sa jeho svedkom a hlásateľom.~
87 II,24 | apoštolská činnosť. Tieto zložky sa môžu zdať protikladné a
88 II,24 | zdať protikladné a navzájom sa vylučujúce. V skutočnosti
89 II,24 | vylučujúce. V skutočnosti sa však doplňujú a navzájom
90 II,24 | že nás vyzýva, aby sme sa snažili dávať tieto zložky
91 II,24 | stavať ich proti sebe, aby sa úplne pochopila evanjelizačná
92 II,24 | presnejšie vyjadríme, na koho sa evanjelizácia vzťahuje a
93 III,25| ich predložíme. Veď tie sa menia, vrátane nás samých.
94 III,25| ňu mlčaním, lebo tým by sa poškodila samotná evanjelizácia.~
95 III,26| vnuknutím srdca hľadajú, keď sa presvedčili o prázdnote
96 III,26| mocou, ale Otcom. Nazývame sa a sme Božími synmi56, a
97 III,27| Ježiš Kristus, Syn Boží sa stal človekom, zomrel a
98 III,27| a vstal z mŕtvych. V ňom sa každému človekovi poskytuje
99 III,27| duchovných potrieb, ktoré sa týkajú nášho pozemského
100 III,27| pozemského života a úplne sa stotožňujú s našimi pozemskými
101 III,27| presahuje tieto hranice a spĺňa sa v spoločenstve s jedinou
102 III,27| časnom živote, ale završuje sa vo večnosti.~
103 III,28| svete, ktorého skrytá tvár sa raz prejaví. Je aj mimo
104 III,28| človeka, ktorého pravý údel sa nevyčerpáva len v pozemskom
105 III,28| pozemskom živote, ale zjaví sa mu až v živote posmrtnom58.
106 III,28| dávať, odpúšťať, premáhať sa a pomáhať bratom, pretože
107 III,28| Krista. Toto spoločenstvo sa opäť zo svojej strany prejavuje
108 III,28| význame, neznamená, akoby sa niekto mohol domnievať,
109 III,29| rodinnom živote, bez ktorého sa človek len ťažko môže rozvíjať60
110 III,30| rozprávali! V ich slovách sa ozýval hlas miliónov synov
111 III,30| tieto národy, usilujúce sa o svoj rozvoj. My dobre
112 III,30| neokolonializmus, ktorý sa stáva niekedy rovnako krutý,
113 III,30| o ňom svedectvo a snažiť sa, aby to bolo všestranné
114 III,31| pretože človek, ktorému sa má ohlasovať evanjelium,
115 III,31| nespravodlivosti a usilovať sa o opätovné nastolenie spravodlivého
116 III,31| prikázanie, a neusilovať sa pritom o skutočný bratský
117 III,31| ktorej pre evanjelizáciu sa môže alebo dokonca má zanedbať
118 III,31| dôležitosť problémov, o ktorých sa dnes toľko hovorí a ktoré
119 III,31| dnes toľko hovorí a ktoré sa týkajú spravodlivosti, oslobodenia,
120 III,31| a mieru vo svete. Ak by sa to stalo, zabudli by sme
121 III,31| Ale tie isté hlasy, ktoré sa s toľkou horlivosťou, dôvtipom
122 III,32| ktorí by chceli, aby Cirkev sa o toto oslobodenie čo najúčinnejšie
123 III,32| náboženské ciele. Ak by sa však veci mali tak, Cirkev
124 III,32| nebolo pôvodné, a ľahko by sa jej mohli zmocniť a usmerňovať
125 III,32| svoje oprávnenie, ak by sa odchýlila od náboženského
126 III,33| evanjelizácia hlása a snaží sa uskutočňovať, treba povedať
127 III,33| povedať hlavne toto:~- Nemožno sa obmedziť len na číru a čiastočnú
128 III,33| schopnosti chápať a orientovať sa k absolútnu, a to aj k Bohu
129 III,33| poňatí človeka a toto poňatie sa nikdy nesmie obetovať požiadavkám
130 III,34| oslobodenie človeka a spája sa so všetkými, ktorí na tento
131 III,34| náboženskú oblasť bez toho, že by sa nezaujímala o pozemské problémy
132 III,35| nutne nesúvisia a nezhodujú sa s evanjeliovým pohľadom
133 III,35| politické oslobodenie, aj keď sa snaží dokazovať svoju oprávnenosť
134 III,35| alebo Nového zákona, aj keď sa vo svojich teologických
135 III,35| závery teológov a aj keď sa chce vydávať za teológiu
136 III,35| vytýčilo. Takéto oslobodenie sa už neusiluje o spravodlivosť
137 III,36| najlepšie myslené systémy sa rýchlo stanú neľudskými,
138 III,36| rýchlo stanú neľudskými, ak sa nevyliečia zlé náklonnosti
139 III,36| náklonnosti v ľudskom srdci a ak sa neobrátia v srdci a mysli
140 III,37| nemožno kontrolovať, len čo sa rozpúta. Ani vtedy ho nemôže
141 III,37| vtedy ho nemôže prijať, ak sa chce dospieť k slobode usmrtením
142 III,37| ako boli tie, od ktorých sa chcel človek oslobodiť.
143 III,37| sociálnemu povzneseniu, o ktoré sa právom usilujete, zabrzdí
144 III,38| Čo vlastne robí? Snaží sa podnietiť stále viac kresťanov,
145 III,38| stále viac kresťanov, aby sa zasadzovali o oslobodenie
146 III,38| venovať pozornosť. Toto učenie sa musí stať základom jeho
147 III,38| činnosti a úsilí. Týmito črtami sa má vyznačovať elán každého
148 III,38| kresťana a tieto zásady sa nesmú zamieňať za nejakú
149 III,38| politickému systému. Cirkev sa snaží, aby kresťanský zápas
150 III,38| sme tu poukázali, objavujú sa často aj v debatách biskupskej
151 III,38| prekonať dvojakosť, na ktorú sa často naráža pri výklade
152 IV,40 | spôsoby hlásania evanjelia sa menia podľa miesta, času
153 IV,40 | hľadali a prispôsobovali sa.~Najmä od nás, cirkevných
154 IV,40 | nás, cirkevných pastierov, sa vyžaduje, aby sme nebojácne
155 IV,41 | kresťanského života, v ktorom sa človek úplne oddá Bohu a
156 IV,41 | predovšetkým svojím správaním sa a životom, t.j. životom
157 IV,42 | nepostrádateľné kázanie, ktorým sa radostná zvesť ohlasuje
158 IV,42 | schvaľovať a povzbudzovať, aby sa ešte viac rozvinuli. Avšak
159 IV,43 | Toto kázanie však, ktorým sa hlása evanjelium, môže používať
160 IV,43 | liturgiu slova", mýlil by sa, kto by v homílii nevidel
161 IV,43 | sami presvedčení a aby sme sa jej s láskou venovali. Hlásanie
162 IV,43 | živnou pôdou pre vieru a rodí sa z nej pokoj a jednota. Mnoho
163 IV,43 | Možno ho zaradiť a nemalo by sa zanedbávať pri vysluhovaní
164 IV,43 | pobožnostiach, na ktorých sa zhromažďujú veriaci. Takéto
165 IV,44 | evanjelizačnou metódou, na ktorú by sa nemalo zabúdať, je vyučovanie
166 IV,44 | ktorú nám Boh zjavil a ktorú sa Cirkev v priebehu svojich
167 IV,44 | schopnostiam tých, ktorým sa látka predkladá, a stále
168 IV,44 | látka predkladá, a stále sa má dbať na to, aby si tieto
169 IV,44 | učitelia alebo rodičia. Všetci sa majú potom ďalej zdokonaľovať
170 IV,44 | strane, bez toho žeby sme sa vydávali nebezpečenstvu
171 IV,44 | že v súčasných pomeroch sa neustále naliehavejšie prejavuje
172 IV,44 | dospelých ľudí, ktorých sa dotkla milosť Božia, postupne
173 IV,44 | Krista a cíti potrebu úplne sa mu zasvätiť.~
174 IV,45 | ďalšie prehlbovanie viery sa bez týchto prostriedkov
175 IV,45 | umožniť, že radostná zvesť sa dostane k miliónom ľudí.
176 IV,45 | miliónom ľudí. Cirkev by sa cítila vinnou pred Bohom,
177 IV,45 | zverené. Tieto prostriedky sa vlastne stali modernou a
178 IV,45 | pre evanjelizáciu vynára sa však aj iný problém. Evanjeliové
179 IV,45 | Evanjeliové posolstvo by sa malo za ich pomoci dostať
180 IV,46 | vlastnú vieru? Nemali by sa vyskytovať prípady, v ktorých
181 IV,46 | masám ľudí spôsobila, že sa zabudne na osobné hlásanie
182 IV,47 | Úloha sviatostí~47. Nikdy sa dostatočne nezdôrazní fakt,
183 IV,47 | nezdôrazní fakt, že evanjelizácia sa nekončí kázňou a vyučovaním
184 IV,47 | vyžaruje.~Evanjelizácia sa teda rozvíja potom do celej
185 IV,47 | vysluhovanie sviatostí, ako sa to niekedy robí. Je predsa
186 IV,47 | strácali účinnosť, ak by sa udeľovali bez dôkladnej
187 IV,48 | nevšímavými. Máme na mysli to, čo sa dnes nazýva ľudovou zbožnosťou.~
188 IV,48 | korene, že všade u ľudu sa nachádzajú osobitné obyčaje,
189 IV,48 | osobitné obyčaje, ktorými sa vyjadruje existencia Boha
190 IV,48 | existencia Boha a viery. Dlho sa tieto výrazy ľudovej zbožnosti
191 IV,48 | za menej rýdze a niekdy sa nimi pohŕdalo, no dnes sa
192 IV,48 | sa nimi pohŕdalo, no dnes sa skoro všade prebúdzajú k
193 IV,48 | biskupskej synode biskupi sa snažili dôkladnejšie pochopiť
194 IV,48 | dokonca aj povery. Neraz sa zastaví na úrovni nižších
195 IV,48 | prozreteľným Otcom a že jeho láska sa medzi nami neustále prejavuje.
196 IV,48 | každodenného života, odtrhnutie sa od pozemských vecí, život
197 IV,48 | usmerňovaná, ľudová zbožnosť sa môže stať postupne skutočným
198 V,49 | ešte viac zosilnel, keď sa aj svätý Pavol stal apoštolom
199 V,50 | rozličné prekážky, ktoré sa stavali do cesty tomuto
200 V,50 | odpor zo strany tých, ktorým sa malo hlásať evanjelium.
201 V,50 | priamo znemožňovala. Aj dnes sa stáva, že hlásateľov Božieho
202 V,50 | horlivosť týchto apoštolov sa všade prejaví.~Hoci takéto
203 V,50 | všetkému stvoreniu..." Znova sa to ukázalo na biskupskej
204 V,50 | synode vo forme výzvy, aby sa hlásanie evanjelia neobmedzovalo
205 V,51 | onoho turíčneho rána Cirkev sa podujala konať svoje prvotné
206 V,51 | túto misionársku prácu, čím sa preslávil začiatok všeobecných
207 V,51 | posolstvo o Ježišovi Kristovi sa začínalo mnohostrannou a
208 V,51 | rozličnou činnosťou, ktorá sa nazýva niekedy "predevanjelizáciou".
209 V,51 | dosiahnutie cieľa evanjelizácie sa môže použiť takmer neobmedzený
210 V,52 | Na prvom mieste vzťahuje sa hlásanie evanjelia na tých,
211 V,52 | vždy nutné, najmä dnes, keď sa rozmnožili toľké príležitosti,
212 V,52 | príležitosti, pri ktorých sa kresťanský zákon úplne opúšťa.
213 V,52 | zákon úplne opúšťa. Vzťahuje sa na ľudí, čo boli poznačení
214 V,52 | základy, na vedcov, ktorí sa domnievajú, že musia poznať
215 V,52 | Krista iným spôsobom, než ako sa im predstavoval v detskom
216 V,52 | detskom veku, a vzťahuje sa aj na mnohých iných.~
217 V,53 | náboženstvá~53. Evanjelium sa obracia aj na ohromné časti
218 V,53 | učili generácie ľudí modliť sa a v nich možno spoznať akoby
219 V,53 | tajomstva76, v ktorom, ako sa domnievame, celá ľudská
220 V,53 | to, čo sama požaduje a čo sa pýta o Bohu, o človekovi
221 V,53 | náboženstvá nemôžu, aj keď sa zdá, ako sa vraví, že dvíhajú
222 V,53 | nemôžu, aj keď sa zdá, ako sa vraví, že dvíhajú ramená
223 V,53 | misijné nadšenie a snaží sa obohacovať aj náš súčasný
224 V,53 | náš súčasný život. Cíti sa zaviazaná voči všetkým národom
225 V,53 | apoštolov na túto cestu. Dívame sa na to s radosťou v dnešných
226 V,53 | nestratila na váhe a že Cirkev sa bude stále usilovať plniť
227 V,54 | dozrievala viera u tých, čo sa už pokladajú za veriacich,
228 V,54 | pokladajú za veriacich, snaží sa ju zdokonaľovať, prehlbovať
229 V,54 | prehlbovať a oživovať, aby sa stali ešte opravdivejšími
230 V,54 | zadusenia alebo vyhladovania, ak sa nebude stále živiť a podporovať.
231 V,54 | ľuďom.~Katolícka Cirkev sa rovnako vytrvale stará o
232 V,54 | spoločenstve. Spolu s nimi sa usiluje o jednotu, ako si
233 V,54 | Kristus. Ide však o to, aby sa táto jednota uskutočnila
234 V,54 | Cirkev uvedomuje, že by sa ťažko prehrešila proti svojim
235 V,55 | v modernom svete. Synoda sa snaží aj tento moderný svet
236 V,55 | Koľko myšlienkových prúdov sa skrýva pod týmto všeobecným
237 V,55 | strede tohto sveta jav, ktorý sa stáva takmer jeho najprekvapujúcejším
238 V,55 | vesmírnom svete zákony, ktorými sa riadi s určitou vlastnou
239 V,55 | poňatie sveta, podľa ktorého sa tento svet vyvinul sám od
240 V,55 | v Božom stvorení, ktoré sa tak stáva zbytočným a akosi
241 V,55 | tohoto sekularizmu. Denne sa mnohými spôsobmi ukazuje
242 V,55 | zameraný len na to, čo sa skonzumuje, pôžitkárstvo,
243 V,55 | skonzumuje, pôžitkárstvo, ktoré sa vyhlasuje za najvyššie dobro,
244 V,56 | krst nezavrhli, ale značne sa od neho vzdialili a nežijú
245 V,56 | charakteristické črty a často sa to vysvetľuje odtrhnutím
246 V,56 | to vysvetľuje odtrhnutím sa od minulosti: ľudia sa akosi
247 V,56 | odtrhnutím sa od minulosti: ľudia sa akosi nivelizujú a strácajú
248 V,56 | predchádzajúcich snažia sa tento svoj stav vysvetľovať
249 V,56 | sveta, života i dejín. To by sa nemohlo stať, keby sa vychádzalo
250 V,56 | by sa nemohlo stať, keby sa vychádzalo z "Absolútna",
251 V,56 | tzv. matrikoví katolíci sa vyskytujú medzi dospelými
252 V,56 | dva svety prehliadnuť ani sa im vyhnúť. Naopak, musí
253 V,57 | právo, pretože Boh chce, aby sa všetci ľudia spasili a došli
254 V,57 | vyčerpanými zástupmi, ktoré sa podobajú ovciam bez pastiera,
255 V,57 | Uvedomuje si však tiež, že ak sa má hlásanie evanjelia stretnúť
256 V,57 | srdciach tohto zástupu, musí sa obrátiť s týmto radostným
257 V,58 | pretože v modernej Cirkvi sa častejšie spomínajú. Aké
258 V,58 | to spoločenstvá a prečo sa hlása evanjelium najmä im
259 V,58 | tieto spoločenstvá a líšia sa od seba značne už v tej
260 V,58 | výnimiek - vznikajú a rozvíjajú sa v Cirkvi, a majú účasť na
261 V,58 | účasť na jej živote, živia sa jej náukou a poslúchajú
262 V,58 | mestách dnešných čias, kde sa žije súčasne hromadne a
263 V,58 | Niektoré základňové skupiny sa chcú zhromažďovať k počúvaniu
264 V,58 | na hody lásky, a preto sa stretajú podľa veku, vzdelania,
265 V,58 | istého spôsobu života, ktorí sa spoločne usilujú o spravodlivosť,
266 V,58 | v niektorých oblastiach sa schádzajú tieto základňové
267 V,58 | Cirkvi odlúčené, nadchýňajúce sa iba evanjeliom. Ich vlastnosťou
268 V,58 | Takto ich zmýšľanie, ktorým sa riadia, stáva sa čoskoro
269 V,58 | ktorým sa riadia, stáva sa čoskoro ideológiou, a nezriedka
270 V,58 | bezvýznamný. Spoločenstvá, ktoré sa svojím odbojom odlučujú
271 V,58 | urážajú jej jednotu, zaiste sa nemôžu nazývať "základňovými"
272 V,58 | tie spoločenstvá, ktoré sa zhromažďujú v Cirkvi a s
273 V,58 | Božieho slova a nezapletú sa do extrémnych snáh politických
274 V,58 | Tým zabránia tomu, aby sa nedívali len sami na seba
275 V,58 | nebudú namýšľať, že len im sa bude hlásať evanjelium,
276 V,58 | rozmanitostí a že okrem nich sa Cirkev udržuje a prejavuje
277 V,58 | evanjelium a bez meškania sa stanú jeho hlásateľmi.~
278 VI,59 | nebol poverený.~Na koho sa však vzťahuje poslanie hlásať
279 VI,60 | činnosť Cirkvi a jeho dielo sa celkom iste spája s evanjelizačnou
280 VI,61 | týchto úvahách zastavíme sa dnes pri osobitne dôležitom
281 VI,62 | minulosť, vlastnia a držia sa zdedeného základu vzdelania.
282 VI,62 | vrcholné spoločenstvo alebo, ak sa to dá povedať, viac-menej
283 VI,62 | nadobúda inú tvárnosť a líši sa svojimi vonkajšími prejavmi.~
284 VI,62 | každá miestna cirkev, ak by sa dobrovoľne odlúčila od univerzálnej
285 VI,62 | Božiemu plánu a ochudobnila by sa tým o svoju cirkevnú povahu.
286 VI,62 | po celom svete, stala by sa niečím abstraktným, ak by
287 VI,63 | svetový názor. Práve týmto sa od seba navzájom líšia.
288 VI,63 | posolstva bez toho, že by sa tým čo najmenej zmenili
289 VI,63 | ohľad na národ, ku ktorému sa obracia, ak sa nepoužíva
290 VI,63 | ku ktorému sa obracia, ak sa nepoužíva jeho jazyk a jeho
291 VI,63 | nevšíma jeho problémy a ak sa nezaujíma aj o jeho konkrétny
292 VI,63 | prirodzenosť a celkom vyprchá, ak sa pri prekladaní do ľudového
293 VI,63 | tak, že univerzálna pravda sa prispôsobuje miestnemu prostrediu,
294 VI,63 | miestnemu prostrediu, čím sa samotná pravda opúšťa a
295 VI,63 | pravda opúšťa a porušuje sa jednota, bez ktorej niet
296 VI,63 | ľudskej spoločnosti, ktoré sa snažia stále hlbšie poznávať
297 VI,64 | dejiny jasne učia, vždy, keď sa niektorá miestna cirkev
298 VI,64 | pohybu a činnosti, sotva sa mohla vyhnúť dvom rovnako
299 VI,64 | pretože každá jej bunka sa od nej oddelila podobne,
300 VI,64 | nej oddelila podobne, ako sa ona oddelila od ústredného
301 VI,64 | slobody práve preto, že sa odštiepila od hlavy a iných
302 VI,64 | dávali silu a energiu, a tak sa dostala do vleku rozličných
303 VI,64 | vleku rozličných síl, ktoré sa ju usilovali podrobiť a
304 VI,64 | výrazovej rozličnosti, ktorou sa môže vyjadriť jej vyznanie
305 VI,64 | ktorých pôsobí. Evanjelizácia sa tým stane ešte opravdivejšou,
306 VI,65 | apoštolom. Tento poklad, hoci sa prekladá do všetkých jazykov,
307 VI,67 | naplneného Duchom Svätým", ktorý sa ujíma slova v mene všetkých98.
308 VI,67 | porov. Mk 16,15) "týka sa predovšetkým a osobitne
309 VI,68 | totožnosti, o ktorom by sa nemalo nikdy pochybovať
310 VI,68 | pochybovať a proti ktorému by sa nemalo nič namietať, je,
311 VI,69 | Povahou svojho bytia a žitia sa začleňujú do dynamickej
312 VI,69 | dynamickej činnosti Cirkvi, ktorá sa zameriava na "Absolútno",
313 VI,69 | stelesňujú túžbu Cirkvi ponoriť sa do života podľa evanjeliových
314 VI,69 | znamením plného oddania sa Bohu, Cirkvi a blížnym.
315 VI,69 | a vnútorného oslobodenia sa od vecí tohto sveta, čistoty
316 VI,69 | aj oddanej poslušnosti, sa môže stať výzvou pre svet
317 VI,69 | ktorých je väčšina, venujú sa priamo hlásaniu Krista.
318 VI,70 | Pritom nič nestratia, ani sa neumenší ich ľudská pôsobnosť,
319 VI,70 | naopak, pole ich činnosti sa rozšíri o práce vyššieho
320 VI,71 | každej kresťanskej rodine by sa mali nachádzať niektoré
321 VI,71 | Cirkvi. Okrem toho rodina sa má stať práve tak ako Cirkev
322 VI,71 | Cirkev prostredím, v ktorom sa evanjelium uplatňuje a z
323 VI,71 | evanjelia. Takáto rodina sa stáva hlásateľkou evanjelia
324 VI,72 | rastúci počet a rozširujúce sa miesto v ľudskej spoločnosti,
325 VI,73 | stránku, že totiž laici sa môžu cítiť povolaní alebo
326 VI,73 | Táto rozsiahla činnosť sa začína predovšetkým rozjímaním,
327 VI,73 | duchovnými pastiermi a osobitne sa zasvätili službe veriacim,
328 VI,73 | nám v tom smere pomôže, ak sa oboznámime s počiatkami
329 VI,73 | poslúžia jednote a nakoľko sa zachovajú pokyny, ktoré
330 VI,73 | predspevákov, o kresťanov, ktorí sa venovali hlásaniu Božieho
331 VI,73 | viac ju potrebujú tí, čo sa venujú službe slova. Tí,
332 VI,73 | Vrúcne si preto prajeme, aby sa vo všetkých miestnych cirkvách
333 VII,74| vnútornými dispozíciami sa máme nechať viesť pri hlásaní
334 VII,74| hlásateľmi evanjelia, aby sa ukázali hodnými tohto povolania,
335 VII,74| pochýb a strachu a nielen sa vyhýbali všetkému, čo evanjelizáciu
336 VII,75| V moci Ducha"109 Svätého sa vrátil do Galiley a v mestečku
337 VII,75| Pánov je nado mnou... Dnes sa splnilo to Písmo"110. A
338 VII,75| Svätého - na Turíce - rozišli sa apoštoli na všetky strany
339 VII,75| naplnil Duch Svätý114 prv, než sa začal venovať svojej apoštolskej
340 VII,75| obdobie Ducha Svätého. Veriaci sa všade usilujú, aby ho nielen
341 VII,75| ho zjavuje Písmo, ale aby sa mu s radostnou dušou aj
342 VII,75| jeho vánkom. Zhromažďujú sa okolo neho a dávajú sa ním
343 VII,75| Zhromažďujú sa okolo neho a dávajú sa ním viesť. Ak teda Duch
344 VII,75| hlásanie evanjelia začalo sa na Turíce pod vplyvom Ducha
345 VII,75| vrúcnosťou vzývali a dali sa ním prozreteľne viesť, lebo
346 VII,76| svedkovia~76. Podívajme sa teraz na samotných hlásateľov
347 VII,76| pravdivosti. Najmä o mládeži sa tvrdí, že sa hrozí pred
348 VII,76| Najmä o mládeži sa tvrdí, že sa hrozí pred každou falšou
349 VII,76| ale stále rovnako dôrazne sa nás pýtajú: Veríte sami
350 VII,76| kedykoľvek inokedy stáva sa dnes základnou podmienkou
351 VII,76| skončení koncilu?" pýtali sme sa na začiatku tejto úvahy.
352 VII,76| tejto úvahy. Zakorenila sa skutočne v srdci sveta?
353 VII,76| slobodná a nezávislá, aby sa mohla obrátiť na tento svet
354 VII,76| misijnej činnosti? Prejavuje sa láskou? Oslobodzuje? Snaží
355 VII,76| láskou? Oslobodzuje? Snaží sa stále a usilovne dosiahnuť
356 VII,76| medzi kresťanmi? Lebo tým sa stáva účinnejším jej svedectvo "
357 VII,76| povolanej k svätosti, ktorí sa práve preto dali na taký
358 VII,76| skutočne svätého života, ktorý sa posilňuje modlitbou a najmä
359 VII,77| a vzájomným odsudzovaním sa kresťanov pre rozličné teórie
360 VII,77| inštitúciách, či tí, ktorým kážeme, sa tým neuvádzajú do zmätkov
361 VII,77| zmätkov a omylov a dokonca sa aj nepohoršujú?~Zo svätého
362 VII,77| so zrelou vierou, ktorí sa vedia spolu zísť, hoci medzi
363 VII,77| Skutočne, osud evanjelizácie sa spája so svedectvom, ktoré
364 VII,77| katolíckom svete: "Prv než sa všetci ľudia obnovia a vrátia
365 VII,77| všetci ľudia obnovia a vrátia sa k milosti Boha, nášho Otca,
366 VII,77| nesklame"125. Zatiaľ, čo sa snažíme a domáhame, aby
367 VII,77| úplnú jednotu, chceme, aby sa znásobila modlitba. Okrem
368 VII,77| zhromaždenia biskupskej synody, aby sa s väčším úsilím než doteraz
369 VII,77| sme ešte úplne spojení. To sa má začať tým, čo máme s
370 VII,78| každého, kto hlása evanjelium, sa vyžaduje, aby mal úctu k
371 VII,78| nefalšuje, neprekrúca, aby sa ľuďom lepšie páčila, aby
372 VII,78| vyvolávala úžas, alebo aby sa zdala niečím novým, alebo
373 VII,78| veľkodušne jej slúži a nesnaží sa ju podriaďovať vlastným
374 VII,79| privádzanie k jednote tých, ktorým sa hlása evanjelium. Rovnako
375 VII,79| znamením tejto lásky, keď sa oddáte hlásaniu Ježiša Krista
376 VII,79| duchovnej úrovne osôb, ktorým sa hlása evanjelium, ohľad
377 VII,79| Ďalším znakom je chrániť sa, aby sa niekto, najmä kto
378 VII,79| znakom je chrániť sa, aby sa niekto, najmä kto je vo
379 VII,79| môžu zraniť dušu a môžu sa stať príčinou zmätku a pohoršenia.~
380 VII,80| ak z tých prekážok, ktoré sa vyskytujú aj v dnešných
381 VII,80| najnebezpečnejšie sú tie, čo sa snažia opierať o tú alebo
382 VII,80| posledného koncilu.~Tak sa stáva, že častejšie počúvame
383 VII,80| slobody. Ostatne, prečo sa - dodávajú - hlása evanjelium,
384 VII,80| prinášať evanjelium tam, kde sa už nachádza v zárodkoch,
385 VII,80| koncilových dokumentoch, na ktoré sa príliš povrchne odvolávajú
386 VII,80| Je však niečo iné, keď sa tomuto svedomiu predkladá
387 VII,80| rešpektovaním tohoto svedomia, aby sa mohlo celkom slobodne rozhodovať,
388 VII,80| náboženskej slobody, ale vzdáva sa tým tejto slobode pocta,
389 VII,80| tejto slobode pocta, pretože sa jej umožňuje slobodná voľba
390 VII,80| zákony trpia, dobrí ľudia sa jej boja a zlí ju zneužívajú?~
391 VII,80| Božiemu milosrdenstvu, ľudia sa môžu spasiť aj inými cestami,
392 VII,80| našou evanjelizáciou. Ale či sa budeme môcť spasiť my sami,
393 VII,80| Pavol tomu hovoril "hanbiť sa za evanjelium"134 - alebo
394 VII,80| alebo preto, že sme sa dali zviesť falošnými názormi,
395 VII,80| nič iného, než spreneveriť sa Božiemu povolaniu, ktoré
396 VII,80| ochotní nasadiť aj život, aby sa šírilo Božie kráľovstvo
397 VII,80| Božie kráľovstvo a Cirkev sa zakorenila v srdci sveta.~
398 VII,81| hlasu našich bratov, čo sa zišli na treťom zhromaždení
399 VII,82| ktorá ráno na Turíce, keď sa začalo ohlasovať evanjelium,
400 VII,82| ako hviezda pri neustále sa obnovujúcej evanjelizácii.
|