Chapter, Paragraph
1 Uvod,2| ľuďom tejto doby.~Túžime to urobiť po skončení prvého
2 Uvod,2| ohlasovanie evanjelia. A to tým skôr, že to od nás žiadali
3 Uvod,2| evanjelia. A to tým skôr, že to od nás žiadali synodálni
4 Uvod,3| toto dedičstvo, nakoľko je to možné, aj jasne a presvedčivo
5 I,6 | Ježiša Krista: "Lebo na to som poslaný"13. Tieto slová
6 I,8 | popri ňom je všetko len to "ostatné", ktoré sa pridáva16.
7 I,11 | páru a rovnosti: "Čo je to? Nové učenie s mocou. Aj
8 I,14 | poslanie Cirkvi~14. Cirkev to dobre vie, keď si uvedomuje
9 I,14 | evanjelium,nemám sa čím chváliť, to je moja povinnosť a beda
10 I,15 | neustále cíti potrebu počúvať to, v čo verí, aj dôvody svojej
11 II,18 | slovom. Správnejšie by sa to dalo povedať, že Cirkev
12 II,19 | obyvateľstva, ale ide jej aj o to, aby slová evanjelia pretvárali
13 II,20 | okrasným spôsobom, nemá to byť len nejaký povrchný
14 II,20 | ktoré ľudia vytvorili, a to v takom plnom rozsahu a
15 II,20 | plnom rozsahu a zmysle, ako to čítame v konštitúcii Radosť
16 II,20 | sú nezávislé od kultúr, to neznamená, že by boli s
17 II,20 | nesporne dráma našej doby, ako to bolo aj v iných obdobiach.
18 II,21 | spôsobom? Kto alebo čo ich na to podnecuje? Prečo sa o nás
19 II,21 | hlásaním radostnej zvesti. To už je začiatok evanjelizačnej
20 II,21 | nevyhnutné a vo všeobecnosti je to prvá evanjelizácia51.~Všetci
21 II,22 | však ešte stále nestačí. Aj to najkrajšie svedectvo sa
22 II,22 | a ozrejmené. Svätý Peter to rád označoval: "Zdôvodniť
23 II,23 | Stručne povedané, platí to vtedy, keď sa niekto rozhodne
24 II,23 | spôsob bytia a života, a to života s Bohom, ktorý evanjelium
25 II,23 | ako slovo spásy54, zväčša to vyjadruje aj sviatostným
26 II,24 | pravdivosti evanjelizácie. Je to akýsi skúšobný kameň. Nie
27 III,27| bytosťou, čiže s Bohom. Je to teda transcendentná a eschatologická
28 III,28| jadrom evanjelia. Znamená to však aj hlásať tajomstvo
29 III,28| dobra. Taktiež hlásať - a to bude vždy naliehavé -, ako
30 III,30| všetko, čo ich odsudzuje na to, aby žili len na pokraji
31 III,30| civilizovaného života. Sú to napríklad: hlad, chronické
32 III,30| svedectvo a snažiť sa, aby to bolo všestranné oslobodenie.
33 III,31| skutočne úzko späté. Sú to putá povahy antropologickej,
34 III,31| mieru vo svete. Ak by sa to stalo, zabudli by sme na
35 III,33| orientovať sa k absolútnu, a to aj k Bohu ako absolútnej
36 III,35| pojmy nestotožňuje. Vie to zo zjavenia Božieho, z historickej
37 III,37| usmrtením človeka, nech je to hocikto. Lebo vie, že násilie
38 III,37| človek oslobodiť. Jasne sme to povedali pri svojej návšteve
39 III,38| pripravuje evanjelizácia, je to isté, ktoré hlásal sám Kristus
40 IV,40 | evanjelizácie je zrejmá, ale to nesmie zmenšovať význam
41 IV,41 | zároveň svedkami67. Dobre to vystihol svätý Peter vo
42 IV,42 | všelijakého rečnenia. Často ho to unavuje alebo ešte horšie,
43 IV,42 | Viera je z hlásania"71. Je to práve slovo, ktoré privádza
44 IV,43 | úlohu v evanjelizácii, a to do tej miery, v akej vyjadruje
45 IV,43 | evanjeliovom učení a verne podáva to, čo hovorí Učiteľský úrad
46 IV,44 | rodinách a vôbec všade, kde je to len možné, ale za predpokladu,
47 IV,44 | predkladá, a stále sa má dbať na to, aby si tieto osoby vtlačili
48 IV,44 | dobrých katechétov, či už sú to katechéti v samotnej farnosti,
49 IV,45 | prostriedky. Preto, ako sme to už zdôraznili, ako prvé
50 IV,46 | farizejom Šimonom a inými. A to isté platí aj o apoštoloch.
51 IV,47 | patrí priamo do života, a to do života prirodzeného,
52 IV,47 | vysluhovanie sviatostí, ako sa to niekedy robí. Je predsa
53 IV,48 | nevšímavými. Máme na mysli to, čo sa dnes nazýva ľudovou
54 V,49 | nijaké obmedzenie. Vysvitá to z jeho posledných slov v
55 V,50 | hlásať evanjelium. Bolo to na jednej strane u niektorých
56 V,50 | pôsobenia a na druhej strane bol to často ľudskými prostriedkami
57 V,50 | bolesťou konštatovať, že bola to verejná moc, ktorá evanjelizačné
58 V,50 | všetkému stvoreniu..." Znova sa to ukázalo na biskupskej synode
59 V,50 | kultúry. Niekoľko príkladov to lepšie objasní.~
60 V,53 | nijakého nebezpečenstva všetko to, čo sama požaduje a čo sa
61 V,53 | túto cestu. Dívame sa na to s radosťou v dnešných časoch,
62 V,53 | prestali. Biskupská synoda na to odpovedala, že misijná činnosť
63 V,54 | prial Kristus. Ide však o to, aby sa táto jednota uskutočnila
64 V,55 | života, zameraný len na to, čo sa skonzumuje, pôžitkárstvo,
65 V,55 | humanizmu.~Predsa však - je to zaiste obdivuhodné a proti
66 V,55 | prvky, ktoré spôsobujú aspoň to, že duše v sebe pociťujú
67 V,56 | matrikoví katolíci. Dnes je to veľký počet pokrstených,
68 V,56 | charakteristické črty a často sa to vysvetľuje odtrhnutím sa
69 V,56 | zmysel sveta, života i dejín. To by sa nemohlo stať, keby
70 V,58 | častejšie spomínajú. Aké sú to spoločenstvá a prečo sa
71 V,58 | záver biskupskej synody, a to v tej miere:~- nakoľko budú
72 VI,59 | vatikánsky koncil dáva na to veľmi jasnú odpoveď: Cirkev "
73 VI,60 | činnosťou celej Cirkvi, a to nielen putami inštitucionálnymi,
74 VI,60 | tajomnými koreňmi Božej milosti. To znamená, že taký človek
75 VI,60 | celá Cirkev je misionárska. To znamená, že cíti zodpovednosť
76 VI,61 | celom svete a dokazovali to slávením liturgie, výpoveďami
77 VI,62 | spoločenstvo alebo, ak sa to dá povedať, viac-menej nesúrodú
78 VI,63 | odbornou znalosťou, ako to takáto vec vyžaduje, na
79 VI,63 | antropologickom a kultúrnom zmysle.~Je to nesporne zložitý problém.
80 VI,64 | nebezpečenstvám. Jednak to bola izolácia, spôsobujúca
81 VI,64 | ústredného jadra, a jednak to bolo nebezpečenstvo straty
82 VI,64 | z univerzálneho pokladu to, čo bude na prospech vlastného
83 VI,67 | predovšetkým a osobitne biskupov, a to s Petrom a pod jeho vedením"101.~
84 VI,68 | osobitnú známku nášmu úsiliu, to je cieľom každej našej činnosti: "
85 VI,68 | vlastné dielo evanjelizácie, a to my ako pastieri (správne
86 VI,70 | cirkevné spoločenstvá - to je špeciálna úloha duchovných
87 VI,71 | definíciu "domáca cirkev", ako to uznal aj Druhý vatikánsky
88 VI,73 | potom cirkevnými službami. A to sú príležitosti obnoviť
89 VI,73 | činností vykonávaných na to vysvätenými služobníkmi,
90 VI,73 | hnutí a im podobných. Sú to skúsenosti veľmi užitočné
91 VII,74| znemožňuje, ale konali vytrvale to, čo ju robí plodnou. A preto
92 VII,75| mnou... Dnes sa splnilo to Písmo"110. A prv, než rozoslal
93 VII,75| evanjelia pôsobí najviac. Nebolo to nevedomky a náhodou, že
94 VII,75| rozoznávaní znamení doby, a sú to Božie znamenia, ktoré evanjelizácia
95 VII,76| veríte? Kážete skutočne to, čo prežívate? Svedectvo
96 VII,76| láskou k Eucharistii, ako to pripomína Druhý vatikánsky
97 VII,77| nesvorní a rozdelení. Nie je to jeden z veľkých nedostatkov
98 VII,77| Kristovi, ale dokazuje aj to, že Ježiša poslal jeho Otec.
99 VII,77| pretrváva určité napätie, a to práve vďaka tomu, že spoločne,
100 VII,77| sme ešte úplne spojení. To sa má začať tým, čo máme
101 VII,77| príkaz Ježiša Krista a žiada to aj úloha hlásať a dosvedčovať
102 VII,78| jediná prináša srdcu pokoj. To aj ľudia od hlásania radostnej
103 VII,78| ľahko dosiahnuteľná - a my to znovu opakujeme - nie sme
104 VII,78| aby mal úctu k pravde, a to tým viac, že pravda, ktorú
105 VII,78| lásky k pravde. Dokázali to nezriedka hrdinským spôsobom.
106 VII,78| než ľudské srdce, lebo je to Božia pravda.~Rodičia a
107 VII,79| vás zamilovali"127. Aká je to láska? Iste väčšia než láska
108 VII,79| láska vychovávateľa. Je to láska otca alebo skôr matky128.
109 VII,79| učenosti, ale naopak, hlásať im to, čo je spoľahlivé a isté,
110 VII,80| dnešných časoch, uvedieme to hlavné a najdôležitejšie,
111 VII,80| najdôležitejšie, čo má osobný ráz. Je to nedbanlivosť (spojená s
112 VII,80| nejakú pravdu, aj keď je to pravda evanjeliová, alebo
113 VII,80| koho chce, a používa na to i mimoriadne prostriedky,
114 VII,80| šírenie evanjelia? Nie je to totiž nič iného, než spreneveriť
115 VII,80| radosť z evanjelizácie, a to aj vtedy, keď treba siať
116 VII,80| ľudia, ani udalosti. Je to na veľkú radosť nám, čo
117 VII,82| evanjeliu... A právom si to myslím o vás všetkých, veď
|