Chapter, Paragraph
1 Uvod,2| II. vatikánskeho koncilu. Jeho uzávery sa dajú nakrátko
2 Uvod,4| ohlasovaní evanjelia, aby sa jeho sila premenila na skutky?~
3 I,8 | požiadavky tohto Kráľovstva, jeho Magnu Chartu18, jeho hlásateľov19,
4 I,8 | Kráľovstva, jeho Magnu Chartu18, jeho hlásateľov19, tajomstvá20,
5 I,8 | od každého, kto očakáva jeho príchod22.~
6 I,9 | života a získava sa natrvalo jeho smrťou a vzkriesením, no
7 I,10 | obrátením človeka, keď sa jeho myseľ a srdce úplne zmenia25.~
8 I,11 | slovám, čo vychádzali z jeho úst"27. "Nikdy tak človek
9 I,11 | obsahujú Božie tajomstvá, jeho úmysly a prisľúbenia, a
10 I,11 | premeniť srdce človeka a jeho osud.~
11 I,12 | ho, počuť a obrátiť sa s jeho pomocou. Sem patria uzdravenia
12 I,12 | ohlasuje evanjelium, stávajú sa jeho učeníkmi, v jeho mene sa
13 I,12 | stávajú sa jeho učeníkmi, v jeho mene sa zhromažďujú a vytvárajú
14 I,13 | prečo ich Peter nazýva "jeho vlastným ľudom, aby zvestoval
15 I,13 | čo túto zvesť prijali a jeho silou sa zhromažďujú v spoločenstve
16 I,14 | omši, ktorá je pamiatkou jeho smrti a slávneho vzkriesenia.~
17 I,15 | A skutočne, "oni prijali jeho učenie a dali sa pokrstiť,
18 I,15 | novej prítomnosti Ježiša, jeho odchodu a zotrvávania s
19 I,15 | aby trvale uskutočňovala jeho poslanie a dielo hlásania
20 I,15 | nikdy neuzatvára do seba. Jeho vnútorný život, t.j. snaha
21 II,24 | stáva sa nakoniec aj sám jeho ohlasovateľom. V tom spočíva
22 II,24 | kráľovstvo a nestal by sa jeho svedkom a hlásateľom.~Na
23 II,24 | otvorené hlásanie evanjelia, jeho vnútorné prijatie, vstup
24 II,24 | vysvetliť tým, že rozoberieme jeho obsah a prostriedky a presnejšie
25 III,28| zároveň aj mimo vzťahu k jeho súčasnej situácii. Nadprirodzený
26 III,31| Evanjelizácia, povznesenie človeka, jeho rozvoj a oslobodenie sú
27 III,33| celého človeka po všetkých jeho stránkach, vrátane jeho
28 III,33| jeho stránkach, vrátane jeho schopnosti chápať a orientovať
29 III,35| o spravodlivosť v láske, jeho elán nemá skutočný duchovný
30 III,35| skutočný duchovný rozmer a jeho konečným cieľom nie je spása
31 III,38| učenie sa musí stať základom jeho vedomostí a skúseností,
32 IV,40 | pritom vždy zostali verní jeho obsahu. Rozmýšľajúc v duchu
33 IV,45 | jednotlivca, zapustiť korene v jeho srdci, zahrnúť do seba všetko,
34 IV,46 | ako dosvedčuje napríklad jeho rozhovor s Nikodémom, Zachejom,
35 IV,47 | života prirodzeného, ale jeho očistením a povznesením.
36 IV,48 | prozreteľným Otcom a že jeho láska sa medzi nami neustále
37 V,49 | obmedzenie. Vysvitá to z jeho posledných slov v Evanjeliu
38 V,50 | preto, že kážu Krista a jeho evanjelium. Máme však nádej,
39 V,51 | hlásala Ježiša Krista a jeho evanjelium tým, čo Spasiteľa
40 V,51 | evanjelium tým, čo Spasiteľa ani jeho evanjelium nepoznali. Celý
41 V,53 | pýta o Bohu, o človekovi a jeho budúcom osude, o živote
42 V,53 | spojiť človeka s Bohom, s jeho živou prítomnosťou a účinnosťou,
43 V,55 | jav, ktorý sa stáva takmer jeho najprekvapujúcejším znakom
44 V,57 | pastiera, a tiež často opakuje jeho slová: "ľúto mi je zástupu"80.
45 V,58 | a bez meškania sa stanú jeho hlásateľmi.~
46 VI,59 | príkazu Krista Spasiteľa, v jeho mene a s jeho milosťou. "
47 VI,59 | Spasiteľa, v jeho mene a s jeho milosťou. "Ako však budú
48 VI,60 | vykonáva činnosť Cirkvi a jeho dielo sa celkom iste spája
49 VI,60 | celom svete, aj v každej jeho jednotlivej časti.~
50 VI,63 | základný obsah evanjelia a jeho posolstva bez toho, že by
51 VI,63 | tým čo najmenej zmenili jeho základné pravdy, pretlmočiť
52 VI,63 | obracia, ak sa nepoužíva jeho jazyk a jeho symboly, ak
53 VI,63 | sa nepoužíva jeho jazyk a jeho symboly, ak si nevšíma jeho
54 VI,63 | jeho symboly, ak si nevšíma jeho problémy a ak sa nezaujíma
55 VI,63 | problémy a ak sa nezaujíma aj o jeho konkrétny život. Na druhej
56 VI,67 | biskupov, a to s Petrom a pod jeho vedením"101.~Teda plná,
57 VI,68 | zhromaždené okolo Krista, v duchu jeho povolania. Ak plníme toto
58 VI,73 | spoločenstvu a zabezpečovať jeho rozmnoženie a plodný život
59 VI,73 | stále hlbšie presvedčení o jeho veľkosti a bohatstve a musia
60 VII,75| zostúpil Duch Svätý vo chvíli jeho krstu, keď zaznel Otcov
61 VII,75| a tak jasne vyjavil jeho vyvolenie a poslanie. "Duch
62 VII,75| veriacim Kristovu náuku a jeho tajomstvá, aby ich pochopili.
63 VII,75| napínajúc svoje plachty jeho vánkom. Zhromažďujú sa okolo
64 VII,76| nepredvídali, a bolestne cíti jeho nedostatok. Tento svet volá
65 VII,77| aj to, že Ježiša poslal jeho Otec. Je teda najosvedčenejším
66 VII,78| Bohu, pravdu o človekovi a jeho tajomnom poslaní, pravdu
67 VII,80| spôsob hlásania Krista a jeho kráľovstva je skôr povinnosťou
68 VII,80| ktoré pozná iba on sám133. Jeho Syn práve preto zostúpil
69 VII,80| prikázal, aby sme poverení jeho splnomocnením ďalej odovzdávali
|