Chapter, Paragraph
1 I | všetok čas a všetky sily a, ak by bolo potrebné, aj život.~
2 I,6 | dostanú svoj plný význam, ak ich porovnáme s textami
3 I,14 | sv. Pavlom dodáva: "Veď ak hlásam evanjelium,nemám
4 II,17 | nemožno naplno pochopiť, ak nevezmeme do úvahy všetky
5 II,18 | túto vnútornú premenu, a ak treba, nejako ju vyjadriť
6 II,18 | Cirkev evanjelizuje vtedy, ak sa snaží obrátiť osobné
7 II,18 | posolstva, ktoré hlása49, a ak sa usiluje premeniť aj všetku
8 II,20 | Takýto styk však nenastane, ak sa radostná zvesť neohlasuje.~
9 II,22 | svedectvo sa ukáže nedostatočné, ak nebude osvietené a ozrejmené.
10 II,22 | skutočnej evanjelizácii, ak sa pri nej nehlása aj meno,
11 III,31| rozvoja a mieru vo svete. Ak by sa to stalo, zabudli
12 III,32| duchovné a náboženské ciele. Ak by sa však veci mali tak,
13 III,32| stratila celé svoje oprávnenie, ak by sa odchýlila od náboženského
14 III,36| rýchlo stanú neľudskými, ak sa nevyliečia zlé náklonnosti
15 III,36| náklonnosti v ľudskom srdci a ak sa neobrátia v srdci a mysli
16 III,37| vtedy ho nemôže prijať, ak sa chce dospieť k slobode
17 IV,40 | duchu o tomto, postačí nám, ak pripomenieme niektoré metódy,
18 IV,41 | a tých počúva len vtedy, ak sú zároveň svedkami67. Dobre
19 IV,42 | ostáva stále aktuálne, najmä ak je nositeľom Božej moci70.
20 IV,43 | evanjelia slovom, najmä ak je zaradené ako kázeň do
21 IV,43 | omši a majú z neho úžitok, ak je prosté, jasné, priame
22 IV,43 | jasné, priame a primerané a ak má hlboké korene v evanjeliovom
23 IV,43 | hovorí Učiteľský úrad Cirkvi, ak je oduševnené vyváženým
24 IV,43 | svojou vlastnou povahou, a ak je presiaknuté nádejou.
25 IV,43 | nedeľných homílií, ale len ak majú vlastnosti, ktoré sme
26 IV,45 | prostriedkov nemôže obísť.~Ak ich postavíme do služieb
27 IV,45 | komu je posolstvo určené, ak (správne má byť: tak - pozn.
28 IV,47 | celej svojej bohatej šírky, ak uskutočňuje ono najvnútornejšie
29 IV,47 | časti strácali účinnosť, ak by sa udeľovali bez dôkladnej
30 IV,48 | pravé cirkevné spoločenstvo.~Ak je však správne zameraná,
31 IV,48 | hraničí až s hrdinstvom, ak ide o vyznanie viery. Prináša
32 IV,48 | nebezpečenstvo úchyliek. Ak bude dobre usmerňovaná,
33 V,50 | úsilie Cirkvi silne brzdila, ak nie priamo znemožňovala.
34 V,53 | prípravu evanjelizácie75, ak chceme použiť výraz Druhého
35 V,53 | a o pravde.~Preto tiež, ak ide o formy prirodzených
36 V,54 | zadusenia alebo vyhladovania, ak sa nebude stále živiť a
37 V,57 | Uvedomuje si však tiež, že ak sa má hlásanie evanjelia
38 V,58 | cirkevnými spoločenstvami, iba ak v nevlastnom význame slova,
39 VI,59 | milosťou. "Ako však budú kázať, ak nie sú poslaní?" 81, napísal
40 VI,59 | nemôže vykonávať túto úlohu, ak ňou nebol poverený.~Na koho
41 VI,60 | vyplýva druhé presvedčenie: ak všetci hlásajú evanjelium
42 VI,62 | vrcholné spoločenstvo alebo, ak sa to dá povedať, viac-menej
43 VI,62 | Preto každá miestna cirkev, ak by sa dobrovoľne odlúčila
44 VI,62 | by sa niečím abstraktným, ak by jej miestne cirkvi nedodávali
45 VI,62 | nedodávali telo a život. Jedine ak budeme mať na zreteli tieto
46 VI,63 | svojej sile a účinnosti, ak neberie ohľad na národ,
47 VI,63 | ku ktorému sa obracia, ak sa nepoužíva jeho jazyk
48 VI,63 | jeho jazyk a jeho symboly, ak si nevšíma jeho problémy
49 VI,63 | nevšíma jeho problémy a ak sa nezaujíma aj o jeho konkrétny
50 VI,63 | prirodzenosť a celkom vyprchá, ak sa pri prekladaní do ľudového
51 VI,64 | svojom najhlbšom vnútri, ak v mene teórií, ktorým nerozumejú,
52 VI,68 | v duchu jeho povolania. Ak plníme toto všetko podľa
53 VI,69 | svedectvo o tejto jej svätosti, ak v sebe stelesňujú túžbu
54 VI,73 | nám v tom smere pomôže, ak sa oboznámime s počiatkami
55 VII,75| hlásateľovi evanjelia, pravda, ak len dovolí, aby ho viedol.
56 VII,75| neho a dávajú sa ním viesť. Ak teda Duch Svätý zaujíma
57 VII,77| evanjelizácie veľmi klesá, ak hlásatelia evanjelia budú
58 VII,77| evanjelizácie? Skutočne, ak evanjelium, ktoré hlásame,
59 VII,80| evanjelizácie.~Postačí, ak z tých prekážok, ktoré sa
60 VII,80| zjavenie. Bude užitočné, ak si každý kresťan a každý
61 VII,80| budeme môcť spasiť my sami, ak z nedbanlivosti, zo strachu
|