1020-hiera | histo-nasim | nasmu-pocho | pochv-rehol | relig-umozn | umyse-zasad | zasah-zivym
bold = Main text
Chapter, Paragraph grey = Comment text
1 III,37(64) | Augustín, Epistola 229,2: PL 33,1020.~
2 II,23(53) | 45: AAS 58 (1966) str. 1060-1061, 1065-1066: Ad gentes,
3 II,23(53) | AAS 58 (1966) str. 1060-1061, 1065-1066: Ad gentes, 1,
4 II,23(53) | 58 (1966) str. 1060-1061, 1065-1066: Ad gentes, 1, 5: AAS
5 II,23(53) | 1966) str. 1060-1061, 1065-1066: Ad gentes, 1, 5: AAS 58 (
6 III,29(60) | 52: AAS 58 (1966), str. 1067-1074; Humanae vitae: AAS
7 III,29(60) | AAS 58 (1966), str. 1067-1074; Humanae vitae: AAS 60 (
8 II,20(50) | 53: AAS 58 (1966) str. 1075.~
9 I,16(44) | Enarrationes 88. Sermo 2,14: PL 37,1140; Sv. Ján Chryzostom, Hom.
10 VI,61(85) | Hom in Evang. 19,1: PL 76,1154.~
11 V,53(74) | 18,91,94: S. Ch. 30, str. 117-118, 119-120; Ad gentes,
12 V,53(74) | 94: S. Ch. 30, str. 117-118, 119-120; Ad gentes, 11,
13 V,53(74) | S. Ch. 30, str. 117-118, 119-120; Ad gentes, 11, Lumen
14 V,53(74) | Ch. 30, str. 117-118, 119-120; Ad gentes, 11, Lumen gentium,
15 V,53(74) | II, Bonn 1911, str. 81, 125,129,133; Klement Alexandrijský,
16 V,53(74) | Bonn 1911, str. 81, 125,129,133; Klement Alexandrijský,
17 V,53(74) | Bonn 1911, str. 81, 125,129,133; Klement Alexandrijský,
18 II,21(51) | Apologeticum 39: CCL I, str. 150-154; Minucii Felicis, Octavius,
19 II,21(51) | Apologeticum 39: CCL I, str. 150-154; Minucii Felicis, Octavius,
20 I,12(31) | zjavení Dei Verbum, 4: AAS 58 (1868) str. 818-819.~
21 V,53(74) | Florilegium Patristicum II, Bonn 1911, str. 81, 125,129,133; Klement
22 V,55(77) | humanisme athé, Ed. Spes, Paris 1945.~
23 II,21(51) | CSL P. Augustae Taurinorum 1963, str. 11-13, 47-48.~
24 VI,67(99) | 94,3; Sermo 95,2; S.Ch. 200, str. 50-52; 58-66; 258-
25 III,37(64) | Sv. Augustín, Epistola 229,2: PL 33,1020.~
26 III,27(57) | 1972): AAS 64 (1972), str. 237-241.~
27 III,27(57) | AAS 64 (1972), str. 237-241.~
28 VI,67(99) | 200, str. 50-52; 58-66; 258-260.~
29 VI,67(99) | str. 50-52; 58-66; 258-260.~
30 VI,67(100) | Religiose, Bologna 1973, str. 278; Conc. Oecum. Viennense
31 Uvod,5(10) | 2Tim 2,15.~
32 III,34 | Založená na kráľovstve Božom~34. Z toho dôvodu Cirkev hlása
33 Uvod,3(7) | 6.73) AAS 65 (1973) str. 383.~
34 III,28(59) | 1973): AAS 65 (1973), str. 396-408.~
35 IV,40 | Hľadať nové spôsoby~40. Dôležitosť obsahu evanjelizácie
36 I,16(44) | capto Eutropio, 6: PG 52,402.~
37 III,28(59) | AAS 65 (1973), str. 396-408.~
38 V,49 | Všeobecné poslanie~49. Ježišove slová, ktorými
39 VI,59(84) | 44,23: CCL XXXVIII str. 510; porov. Ad gentes, 1.~
40 I,16(44) | unitate Ecclesiae 14: PL 4.527; Sv. Augustín, Enarrationes
41 I,15(43) | Pastoribus: CCL XLI, str. 529-530.~
42 I,15(43) | Pastoribus: CCL XLI, str. 529-530.~
43 V,56 | Matrikoví katolíci~56. Druhou oblasťou sú tzv.
44 IV,41(67) | 1974): AAS 66 (1974), str. 568.~
45 VI,67(100) | Christi, ed. mem., str. 608; Const. Postquam ad universalis,
46 VI,67(100) | universalis, ed. mem. str. 609; Const. Supernae dispositionis,
47 VI,67(100) | dispositionis, ed. mem., str. 614; Const. Divina disponente
48 VI,62 | Perspektíva miestnej Cirkvi~62. Túto univerzálnu Cirkev
49 III,37(63) | 1968): AAS 60 (1968), str. 623.~
50 III,37(64) | 1968): AAS 60 (1968), str. 627; porov. Sv. Augustín, Epistola
51 VI,63 | Prispôsobiť obsah evanjelia~63. Zjednocujúcim prvkom miestnych
52 Uvod,2(6) | 1974): AAS 66 (1974), str. 634-635; 637.~
53 Uvod,2(6) | AAS 66 (1974), str. 634-635; 637.~
54 VI,65(93) | 1974): AAS (1974), str. 636.~
55 VI,67(100) | clementia, ed. mem. str. 638.~
56 VI,67 | Úloha Petrovho nástupcu~67. Z Kristovej vôle bola uložená
57 VI,68 | Úloha biskupov a kňazov~68. Biskupi sú nástupcami apoštolov
58 VI,71 | Úloha rodiny~71. V oblasti laického apoštolátu
59 VI,72 | Úloha mládeže~72. Okolnosti nás vedú k tomu,
60 VII,74 | Úprimná výzva~74. Najdrahší bratia a synovia,
61 VII,75 | Pod vplyvom Ducha Svätého~75. Evanjelizácia nikdy nebude
62 VII,77 | Strojcovia jednoty~77. Účinnosť evanjelizácie
63 VII,78 | Služobníci pravdy~78. Evanjelium, ktoré nám bolo
64 VII,79 | Oduševnení milovať~79. Evanjelizačná činnosť vyžaduje,
65 VII,80 | S horlivosťou svätých~80. Naše povzbudenie teraz
66 I,12(31) | Verbum, 4: AAS 58 (1868) str. 818-819.~
67 I,12(31) | AAS 58 (1868) str. 818-819.~
68 VII,82 | Pod ochranou Panny Márie~82. S radosťou vkladáme túto
69 I,16(44) | Augustín, Enarrationes 88. Sermo 2,14: PL 37,1140;
70 V,53(74) | Alexandrijský, Stromata I, 18,91,94: S. Ch. 30, str. 117-
71 II,23(53) | 5: AAS 58 (1966), str. 947, 951-952.~
72 VI,67(99) | 1-3; Sermo 94,3; Sermo 95,2; S.Ch. 200, str. 50-52;
73 I,15(42) | 58 (1966) str. 951-952; 959-961.~
74 I,15(42) | 1966) str. 951-952; 959-961.~
75 VI,61 | ani čas: "Od spravodlivého Ábela až do posledného vyvoleného, 85
76 V,56 | stať, keby sa vychádzalo z "Absolútna", ktorým je Boh. Odpor tých
77 VII,76 | solidarite s ľuďmi a súčasne o "Absolútne", ktorým je Boh? Je životnejšie
78 I,8 | treba teda pokladať za niečo absolútneho a všetko ostatné sa musí
79 III,33 | absolútnu, a to aj k Bohu ako absolútnej bytosti.~- Hlásanie tohto
80 VI,69 | ktorá sa zameriava na "Absolútno", na Boha a je povolaná
81 III,27 | v spoločenstve s jedinou absolútnou bytosťou, čiže s Bohom.
82 III,33 | chápať a orientovať sa k absolútnu, a to aj k Bohu ako absolútnej
83 I,15 | oni, ani ona sama nie sú absolútnymi pánmi, aby mohli s ním narábať
84 III,31 | evanjelium, nie je nejaká abstraktná bytosť, ale je závislý od
85 II,23 | rozhodnutie však nemôže byť abstraktné. Naopak, prejavuje sa konkrétnym
86 VI,62 | svete, stala by sa niečím abstraktným, ak by jej miestne cirkvi
87 I,16 | pohŕda"44, jasne ukazuje, aké absurdné je toto rozdelenie. Ako
88 VI,71(106) | gentium č. 11, Apostolicam actuositatem č. 11; Sv. Ján Chryzostom,
89 VII,76 | životnejšie jej rozjímanie a adorácia? Je horlivejšia vo svojej
90 I,13 | ohlasovateľom evanjelia. Príkaz, adresovaný dvanástim apoštolom: "Choďte
91 III,32 | blahobytu, jej činnosť na akcie politickej a sociálnej povahy,
92 VII,80 | rozhodovať, pričom vylúčime "akékoľvek donucovanie, nečestné metódy
93 VII,74 | nepripojíme nejaké výzvy, v akom duchu a akými vnútornými
94 VI,69 | samotnú Cirkev a zároveň aj akousi výrečnou formou evanjelizácie,
95 V,54 | sekularizmus, ba dokonca i na aktívny ateizmus. Je vystavovaná
96 VI,60 | Evanjelizácia je aktom Cirkvi~60. Skutočnosť, že
97 IV,42 | odradiť. Slovo ostáva stále aktuálne, najmä ak je nositeľom Božej
98 IV,42 | neplodného rečnenia, ani aktuálnosť mnohých oznamovacích prostriedkov
99 IV,42 | Božej moci70. Preto ostáva aktuálny výrok svätého Pavla. "Viera
100 VI,69 | perspektíve ľahko pochopíme, akú úlohu majú pri evanjelizácii
101 V,55 | že duše v sebe pociťujú akúsi prázdnotu a unáša ich túžba
102 VII,80 | evanjelium z akéhokoľvek dôvodu a akýmkoľvek spôsobom, aby oživovali
103 III,26 | osobne nemenujú, alebo ho akýmsi tajomným vnuknutím srdca
104 II,24 | pravdivosti evanjelizácie. Je to akýsi skúšobný kameň. Nie je totiž
105 V,53(74) | 81, 125,129,133; Klement Alexandrijský, Stromata I, 18,91,94: S.
106 III,38 | vyznačovať elán každého angažovaného kresťana a tieto zásady
107 VI,69 | zdravie a niekedy aj život. Áno, Cirkev je im naozaj veľmi
108 V,58 | súčasne hromadne a akoby anonymne. Tieto spoločenstvá alebo
109 V,55 | Nové formy ateizmu vrátane antropocentrického ateizmu, nie už metafyzického,
110 III,31 | späté. Sú to putá povahy antropologickej, pretože človek, ktorému
111 VI,63 | a literárnom, ako skôr v antropologickom a kultúrnom zmysle.~Je to
112 V,56 | druhých vyviera z akejsi apatie a zo záporného stanoviska
113 VI,61 | sudcami a katmi aj vo svojich apologetických spisoch. Plne si uvedomovali,
114 II,21(51) | Porov. Tertulián, Apologeticum 39: CCL I, str. 150-154;
115 VI,67(100) | Lugdunense I. Const. Ad apostolicae dignitatis: Conciliorum
116 VI,71(106) | Lumen gentium č. 11, Apostolicam actuositatem č. 11; Sv.
117 VI,61(86) | Didaché 9,1: Funk: Patres Apostolici 1,22.~
118 VII,77(124)| Bula Apostolorum limina, VII.~
119 VII,79 | ktorým hlása evanjelium. Apoštol Pavol, vzor každého hlásateľa,
120 VI,69 | svojej práci sú horliví a ich apoštolát je často veľmi originálny
121 VII,82 | Ducha Svätého zotrvávala s apoštolmi na modlitbách, žiari ako
122 IV,46 | inými. A to isté platí aj o apoštoloch. Čo iné znamená vykladať
123 II,24 | prijímanie sviatostí a apoštolská činnosť. Tieto zložky sa
124 VII,75 | sa začal venovať svojej apoštolskej službe. Podobne aj sv. Štefan
125 VI,72 | sama čím ďalej tým viac apoštolsky pôsobila medzi seberovnými.
126 VI,73 | spoločenstiev, o pôvodcoch apoštolských hnutí a im podobných. Sú
127 IV,43 | je oduševnené vyváženým apoštolským zápalom, ktorý získava svojou
128 I,15 | pripojilo sa ich v ten deň asi tritisíc duší... Takto Pán
129 V,56 | autonómiou a opravdivosťou.~Teda ateisti a neveriaci na jednej strane
130 V,55 | súčasný autor nazval "drámou ateistického humanizmu77:~Na jednej strane
131 V,56 | preto už takmer neveria.~Ateistický sekularizmus a tzv. matrikoví
132 V,55 | ukazuje spojitosť s týmto ateistickým sekularizmom: svetácky spôsob
133 V,54 | ba dokonca i na aktívny ateizmus. Je vystavovaná preto skúškam
134 V,55(77) | Le drame de l?humanisme athé, Ed. Spes, Paris 1945.~
135 II,21(51) | Octavius, 9 a 31; CSL P. Augustae Taurinorum 1963, str. 11-
136 VI,59 | veľmi významný výrok svätého Augustína o misionárskej činnosti
137 V,55 | tiež potvrdil oprávnenú autonómiu kultúry a najmä vedy78.
138 V,55 | v tom, čo jeden súčasný autor nazval "drámou ateistického
139 VI,68 | ako pastieri, aby sme s autoritou hlásali Božie slovo, zhromažďovali
140 IV,42 | sa ešte viac rozvinuli. Avšak ani únava, ktorú dnes vyvoláva
141 V,51 | kázanie, ale aj umenie, bádanie vo vedách, filozofické skúmanie
142 VII,78 | potrebuje vašu neúnavnú bádateľskú prácu, vašu pozornosť a
143 I,14 | to je moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium
144 I,8 | tajomstvá20, maličkých21, bedlivosť a vernosť, ktorá sa očakáva
145 VII,77 | znásobila modlitba. Okrem toho berieme za svoju aj požiadavku,
146 VI,65 | teologickými formulami, ktoré berú do úvahy vlastné kultúrne
147 VII,79 | presvedčenie bez akejkoľvek bezohľadnosti.~Ďalším znakom je chrániť
148 IV,48 | múdrosťou a horlivosťou.~Bezpochyby ľudová zbožnosť má aj svoje
149 VI,70 | spôsobom.~Ich hlavnou a bezprostrednou úlohou nie je zakladať a
150 IV,41 | svojom popise čistého a bezúhonného života, ktorý získava bez
151 V,58 | ciele.~Rozdiel teda nie je bezvýznamný. Spoločenstvá, ktoré sa
152 II,21 | ktoré presahujú ostatné bežné hodnoty, a nádej v niečo,
153 III,30 | negramotnosť, dedičná núdza a bieda, nespravodlivosť v medzinárodných
154 III,31 | evanjelia o láske k trpiacemu a biednemu blížnemu61.~Ale tie isté
155 Uvod,2 | že očakávajú od rímskeho biskupa nový podnet, ktorý by vedel
156 VI,68 | nástupcom sv. Petra mocou biskupského svätenia získavajú oprávnenie
157 III,35 | Vie dobre, že oslobodenie, blahobyt a rozvoj nestačia na príchod
158 III,32 | na dosiahnutie hmotného blahobytu, jej činnosť na akcie politickej
159 VII,80 | Svätom roku vyhlásili za blahoslavených a svätých. Oni totiž prekonali
160 III,35 | konečným cieľom nie je spása a blaženosť v Bohu.~
161 VII,76 | osobne spoznali ako dôverne blízkeho, ktorého akoby videli122.
162 IV,41 | horlivosťou miluje svojho blížneho. Skupine laikov sme nedávno
163 III,31 | láske k trpiacemu a biednemu blížnemu61.~Ale tie isté hlasy, ktoré
164 VII,80 | Prečo by napokon len lož a blud, všetky mrzkosti a oplzlosti
165 V,57 | aj Cirkev cíti úzkosť nad blúdiacimi a vyčerpanými zástupmi,
166 VII,79 | Ježiša Krista bez výhrad a bočných úmyslov.~Možno uviesť ešte
167 Uvod,2 | nakrátko zhrnúť v tomto jedinom bode: usilovať sa, aby Cirkev
168 I,7 | pripomenúť aspoň niektoré hlavné body.~
169 III,37(64) | v "Die progressionis" v Bogote (23. 8. 1968): AAS 60 (1968),
170 IV,47 | rozvíja potom do celej svojej bohatej šírky, ak uskutočňuje ono
171 VI,63 | členovia, ale aj ich túžby, bohatstvá i nedostatky, ako aj spôsob
172 VI,73 | presvedčení o jeho veľkosti a bohatstve a musia si dávať veľký pozor,
173 Uvod,5 | evanjelia, vychádzajúce z bohatých materiálov samotnej synody,
174 IV,44 | dlhých dejín snažila stále bohatšie vyjadrovať. Určite nikto
175 VII,82 | rúk a srdca najsvätejšej Bohorodičky Márie v tento deň osobitne
176 VII,80 | trpia, dobrí ľudia sa jej boja a zlí ju zneužívajú?~Tento
177 VII,80 | malomyseľných, netrpezlivých alebo bojazlivých hlásateľov evanjelia, ale
178 III,31 | pomery, v ktorých treba bojovať proti nespravodlivosti a
179 V,55 | pragmatického, programového a bojovného, vyrastajú práve z tohoto
180 V,54 | ju a otvorene proti nej bojujú. Hrozí jej nebezpečenstvo
181 VII,76 | ktoré by sme nepredvídali, a bolestne cíti jeho nedostatok. Tento
182 V,50 | nádej, že aj napriek týmto bolestným skúškam horlivosť týchto
183 VI,67(100) | per le Scienze Religiose, Bologna 1973, str. 278; Conc. Oecum.
184 V,53(74) | Florilegium Patristicum II, Bonn 1911, str. 81, 125,129,133;
185 II,18 | svedomie jedine silou a božskou mocou posolstva, ktoré hlása49,
186 V,50 | poslania, ktoré jej dal priamo Božský Majster týmito slovami: "...
187 VII,78 | nás núti, aby sme pravdu bránili, hájili a dávali ďalej,
188 III,33 | Naopak, toto oslobodenie musí brať do úvahy celého človeka
189 III,38 | odôvodnenie ich činnosti bratskou láskou a sociálne učenie,
190 III,31 | neusilovať sa pritom o skutočný bratský život človeka v spravodlivosti
191 VI,61 | rybami, ktorú Peter ťahá k brehu90, ako stádo, ktoré vodí
192 V,50 | evanjelizačné úsilie Cirkvi silne brzdila, ak nie priamo znemožňovala.
193 III,28 | niekto mohol domnievať, brzdu pre evanjelizáciu alebo
194 VII,78 | ľuďom lepšie páčila, aby budila obdiv a vyvolávala úžas,
195 I,13 | mene, aby spoločne hľadali, budovali a do života uvádzali Kráľovstvo.
196 II,20 | svojou vlastnou kultúrou. Budovanie Božieho kráľovstva sa teda
197 VII,79 | hlásateľa evanjelia alebo budovateľa Cirkvi.~Znamením tejto lásky
198 V,53 | úradu Cirkvi, aby terajším i budúcim misionárom otvorili nové
199 V,53 | Bohu, o človekovi a jeho budúcom osude, o živote a smrti
200 VI,59 | hlása Božie kráľovstvo a buduje ho, zapúšťa korene uprostred
201 VII,77(124)| Bula Apostolorum limina, VII.~
202 VI,64 | štiepenie, pretože každá jej bunka sa od nej oddelila podobne,
203 I,15 | evanjelia je vnútorne spojené s bytím Cirkvi:~- Cirkev odvodzuje
204 III,31 | nie je nejaká abstraktná bytosť, ale je závislý od sociálnych
205 III,33 | aj k Bohu ako absolútnej bytosti.~- Hlásanie tohto oslobodenia
206 III,30 | oslobodenie pre milióny ľudských bytostí, medzi ktorými je aj mnoho
207 III,27 | spoločenstve s jedinou absolútnou bytosťou, čiže s Bohom. Je to teda
208 III,37(63) | Pavol VI., Príhovor ku "Campesinos" v Kolumbii (23. 8. 1968):
209 I,16(44) | Ján Chryzostom, Hom. de capto Eutropio, 6: PG 52,402.~
210 VI,70 | tam plnia najrozličnejšie časné povinnosti. Preto majú vykonávať
211 III,27 | ktorá začína už v tomto časnom živote, ale završuje sa
212 VI,73 | Aktívne pôsobenie laikov v časných veciach nadobúda svoju plnú
213 IV,40 | evanjelizovať? - je stále časová, pretože spôsoby hlásania
214 III,39 | Nedávno sme hovorili o časovosti tejto otázky a zdôraznili
215 III,28(59) | Porov. Declaratio circa Catholicam doctrinam de Ecclesia contra
216 II,18 | prinášať radostnú zvesť celému ľudstvu, ľudí vnútorne pretvárať
217 III,38 | oslobodenie nikdy nevybočoval z celkového plánu spásy, ktorý ona sama
218 II,24 | Treba ich chápať v ich celkovej spojitosti. Zásluha nedávnej
219 VII,80 | nedbanlivosť (spojená s celkovou únavou, sklamaním, spohodlnením)
220 II,24 | činnosť Cirkvi. Taký je celkový pojem evanjelizácie, ktorý
221 IV,48 | ktorých Pán postavil na čelo cirkevných obcí, aby dávali
222 I,6 | V jednom výroku zhrňuje celú úlohu a poslanie Ježiša
223 IV,46 | naliehavosť hlásať radostnú zvesť celým masám ľudí spôsobila, že
224 VII,78 | neustále hľadá pravdu aj za cenu osobného odriekania a utrpenia
225 IV,43 | eucharistickej obety, z ktorej čerpá osobitnú silu a presvedčivosť,
226 VI,73 | potrebám ľudstva a Cirkvi. Čerpajme z týchto prameňov! Vždy
227 II,19 | myslenia, pramene, z ktorých čerpajú podnety a vzory ľudského
228 VI,73 | a rozšírenie. Pri tomto čerpaní z pôvodných zdrojov treba
229 I,15 | evanjelia, aby si mohla zachovať čerstvú silu oduševnene ho ohlasovať.
230 I,15 | milosti a Božej dobroty, cesta spásy. Toto všetko bolo
231 VI,73 | Cirkev našej doby na tejto ceste s veľkou starostlivosťou
232 VII,76 | že naša doba dychtí po čestnosti a pravdivosti. Najmä o mládeži
233 VII,77 | medzi všetkými kresťanmi je cestou a nástrojom evanjelizácie.
234 I,14 | učila slovo Božie, aby k nám cez ňu prišiel dar milosti,
235 V,53 | prevzatý z diela Euzébia Cézarejského.~Konečne z takejto úvahy
236 V,53(75) | Euzébius z Cézarey, Praeparatio Evangelica
237 III,28 | Tento sviatostný život, t.j. chápanie a slávenie sviatostí v ich
238 VII,79 | evanjelium, ohľad na ich chápavosť. Nikto nemá právo ich preťažovať.
239 II,23 | ho počuje, ho správne aj chápe, prijíma, dá sa ním preniknúť
240 V,58 | považujú za spoločenstvá charizmatické, od štruktúry Cirkvi odlúčené,
241 I,8 | tohto Kráľovstva, jeho Magnu Chartu18, jeho hlásateľov19, tajomstvá20,
242 VII,80 | slova, a preto nie je ilúzia chcieť prinášať evanjelium tam,
243 I,15 | bratskej lásky a lámanie chleba40 iba vtedy dosiahne svoju
244 I,12 | vody na víno, rozmnoženie chlebov, vzkriesenie mŕtvych. Z
245 III,30 | napríklad: hlad, chronické choroby, negramotnosť, dedičná núdza
246 VII,79 | bezohľadnosti.~Ďalším znakom je chrániť sa, aby sa niekto, najmä
247 VII,80 | Zachovajme si teda horlivosť, chráňme si príjemnú a útechyplnú
248 VI,67(100) | Viennense Const. Ad providam Christi, ed. mem., str. 608; Const.
249 III,30 | Sú to napríklad: hlad, chronické choroby, negramotnosť, dedičná
250 IV,41 | vo vernosti Kristovi, v chudobe a zdržanlivosti, v slobodnom
251 I,6 | mesta do mesta, predovšetkým chudobnejším; oni sú často ochotnejší
252 IV,48 | cítiť len prostí a duchom chudobní ľudia. Vzbudzuje v nich
253 VII,76 | zamestnávateľov. A nezabúdame ani na chudobných, oplývajúcich často vierou
254 VI,69 | Takéto tiché svedectvo chudoby a vnútorného oslobodenia
255 I,14 | evanjelium,nemám sa čím chváliť, to je moja povinnosť a
256 VII,75 | Nazaretu zostúpil Duch Svätý vo chvíli jeho krstu, keď zaznel Otcov
257 II,17 | iných sviatostí.~Nijaká čiastočná a neúplná definícia však
258 III,33 | sa obmedziť len na číru a čiastočnú hospodársku, politickú a
259 V,51 | neúplná. No na dosiahnutie cieľa evanjelizácie sa môže použiť
260 VII,75 | pri evanjelizácii hlavným činiteľom. Z neho vychádzajú pohnútky
261 III,28 | znamenia Kristovej živej a činnej prítomnosti v Cirkvi, t.
262 VI,73 | Je isté, že Cirkev, okrem činností vykonávaných na to vysvätenými
263 III,28(59) | Porov. Declaratio circa Catholicam doctrinam de
264 VI,73 | duchovnými pastiermi slúžiť cirkevnému spoločenstvu a zabezpečovať
265 VII,75 | významné miesto v celom cirkevnom živote, zaiste pri hlásaní
266 VI,60 | činnosťou, lež činnosťou hlboko cirkevnou. Preto teda aj keď najneznámejší
267 III,33 | Nemožno sa obmedziť len na číru a čiastočnú hospodársku,
268 IV,48 | ľudovou zbožnosťou než iba čírym náboženským cítením.~Pastoračná
269 IV,41 | svätý Peter vo svojom popise čistého a bezúhonného života, ktorý
270 III,34 | obmedziť svoje poslanie na čisto náboženskú oblasť bez toho,
271 VII,80 | všetci dosahujeme spásu už čistotou srdca? Okrem toho je známe -
272 I,15 | evanjelia~15. Kto si pri čítaní kníh Nového zákona pozorne
273 VI,63 | zložitý problém. Evanjelizácia citeľne stráca na svojej sile a
274 IV,48 | než iba čírym náboženským cítením.~Pastoračná láska by mala
275 VI,64 | inštinktívne a veľmi silne cítia potrebu univerzálnosti.
276 VII,79 | hlásateľ radostnej zvesti cítil stále rastúcu lásku k tým,
277 IV,45 | miliónom ľudí. Cirkev by sa cítila vinnou pred Bohom, keby
278 Uvod,5 | hlbšie uvažovanie~5. Všetci cítime nutnosť odpovedať na túto
279 III,32 | kresťanov skutočne šľachetných a citlivých na dramatické problémy,
280 V,51 | a oprávnené pôsobenie na city ľudského srdca.~
281 IV,42 | prostriedkami, ktoré táto civilizácia vynašla. Ostatne, v tomto
282 IV,42 | neúčinná, lebo teraz žije v civilizácii obrazov. Tieto fakty by
283 IV,42 | moderný človek už prekonal civilizáciu slova, pre neho je zbytočná
284 III,30 | aby žili len na pokraji civilizovaného života. Sú to napríklad:
285 III,27 | jedinou absolútnou bytosťou, čiže s Bohom. Je to teda transcendentná
286 VI,67(100) | Const. Divina disponente clementia, ed. mem. str. 638.~
287 II,23 | život sa zmenil, stávajú členmi spoločenstva, ktoré je samo
288 IV,41(67) | Pavol VI., Príhovor k členom Pápežskej rady pre laikov (
289 III,27 | Kristus, Syn Boží sa stal človekom, zomrel a vstal z mŕtvych.
290 VII,76 | hlásate? Žijete podľa toho, čomu veríte? Kážete skutočne
291 VI,67(100) | apostolicae dignitatis: Conciliorum Oecumenicorum Decreta, Ed.
292 VI,63(92) | Porov. Sacrosanctum Concilium, 37-38, a liturgické knihy
293 III,28(59) | Catholicam doctrinam de Ecclesia contra nonnullos errores hodiernos
294 V,58 | ktorým sa riadia, stáva sa čoskoro ideológiou, a nezriedka
295 III,38 | činnosti a úsilí. Týmito črtami sa má vyznačovať elán každého
296 II,21(51) | Felicis, Octavius, 9 a 31; CSL P. Augustae Taurinorum 1963,
297 VII,76 | otázky.~Povzbudzujeme teda ctihodných bratov, ktorých Duch Svätý
298 II,21 | kresťania, prisťahovalci v cudzích krajinách.~
299 V,55 | viere a náboženstvu nie je cudzou. Pod sekularizáciou rozumieme
300 I,16(44) | Lk 10,16, Sv. Cyprián, De unitate Ecclesiae 14:
301 Uvod,2 | koncilu. Jeho uzávery sa dajú nakrátko zhrnúť v tomto
302 II,18 | slovom. Správnejšie by sa to dalo povedať, že Cirkev evanjelizuje
303 VII,79 | akejkoľvek bezohľadnosti.~Ďalším znakom je chrániť sa, aby
304 VI,73 | služieb podľa milosti a darov, ktoré dostali od Pána.~
305 VII,75 | Zhromažďujú sa okolo neho a dávajú sa ním viesť. Ak teda Duch
306 VII,75 | Ten istý Duch Svätý, ktorý dával vnuknutia svätému Petrovi
307 Uvod,3 | sme opätovne zdôrazňovali dávno pred synodou veľký význam
308 IV,44 | predkladá, a stále sa má dbať na to, aby si tieto osoby
309 III,38 | objavujú sa často aj v debatách biskupskej synody. Aj tomuto
310 VII,82 | pri svätom Petrovi dňa 8. decembra 1975, na sviatok Nepoškvrneného
311 I,14(36) | Porov. "Declarationes Patrum Synodalium" n. 4:
312 VI,67(100) | Conciliorum Oecumenicorum Decreta, Ed. Istituto per le Scienze
313 III,30 | chronické choroby, negramotnosť, dedičná núdza a bieda, nespravodlivosť
314 V,58 | spoločnosť v obci alebo na dedine. Niektoré základňové skupiny
315 II,17 | Nijaká čiastočná a neúplná definícia však nemôže vystihnúť takú
316 VI,71 | právom zaslúžila krásnu definíciu "domáca cirkev", ako to
317 II,17 | Preto sa mohla evanjelizácia definovať ako hlásanie Krista tým,
318 I,12(31) | konštitúcia o Božom zjavení Dei Verbum, 4: AAS 58 (1868)
319 II,22 | Ducha Svätého sú späté s dejinami hlásania evanjelia. V každom
320 VI,59(82) | Deklarácia o náboženskej slobode: Dignitatis
321 II,17 | et spes - pozn. KVAS) a v dekréte Ad gentes.~
322 VII,76 | hlásame.~"Ako stojí Cirkev desať rokov po skončení koncilu?"
323 VII,79 | si ju nárokujú. Sú Božími deťmi a v náručí Božom dosiahnu
324 V,52 | ako sa im predstavoval v detskom veku, a vzťahuje sa aj na
325 VII,75 | Svätého, keď ho zvolili za diakona a keď vylial svoju krv pri
326 VI,68 | miestnych cirkví, kňazi a diakoni spojení so svojimi biskupmi,
327 VII,76 | Povzbudzujeme kňazov a diakonov, pomocníkov biskupov a ich
328 VI,61(86) | Sk 1,8; porov. Didaché 9,1: Funk: Patres Apostolici
329 III,37(64) | Pavol VI., Príhovor v "Die progressionis" v Bogote (
330 VI,67(100) | str. 614; Const. Divina disponente clementia, ed. mem. str.
331 VI,67(100) | str. 609; Const. Supernae dispositionis, ed. mem., str. 614; Const.
332 VII,74 | duchu a akými vnútornými dispozíciami sa máme nechať viesť pri
333 V,53 | apoštolov na túto cestu. Dívame sa na to s radosťou v dnešných
334 I,11 | prisviedčali mu všetci a divili sa milým slovám, čo vychádzali
335 VI,67(100) | mem., str. 614; Const. Divina disponente clementia, ed.
336 IV,44 | Cirkev v priebehu svojich dlhých dejín snažila stále bohatšie
337 V,56 | neustále vplývajú. Ostatne dnešní matrikoví katolíci na rozdiel
338 V,55 | popierať, že v tomto našom dnešnom svete jestvujú spojivá s
339 IV,41 | sme nedávno povedali, že dnešný človek počúva radšej svedkov
340 Uvod,3 | ktoré má Cirkev odovzdať dnešným ľudom celé a neporušené,
341 VII,76 | Ľudia často hovoria, že naša doba dychtí po čestnosti a pravdivosti.
342 III,28 | tajomstvo zla a aktívne hľadanie dobra. Taktiež hlásať - a to bude
343 I,10 | Každý môže dosiahnuť tieto dobrá, predovšetkým úplnou duchovnou
344 VI,69 | kresťanov, aj na nekresťanov dobrej vôle, ktorí majú cit pre
345 VII,80 | prostriedkov, ktorú zákony trpia, dobrí ľudia sa jej boja a zlí
346 V,55 | sa vyhlasuje za najvyššie dobro, túžba po moci a vláde,
347 I,16 | radi by sme verili, že sú dobromyseľní, celkom iste sú však ďaleko
348 III,27 | ako dar Božej milosti a dobrotivosti57. A nejde tu len o tzv.
349 I,15 | pramene milosti a Božej dobroty, cesta spásy. Toto všetko
350 IV,44 | Predovšetkým je potrebné vychovať dobrých katechétov, či už sú to
351 III,33 | akejkoľvek taktiky, praxe alebo dočasnej krátkodobej činnosti.~
352 IV,43 | množstve. V živote totiž dochádza k nespočetným udalostiam
353 III,28(59) | Declaratio circa Catholicam doctrinam de Ecclesia contra nonnullos
354 Uvod,3 | povinností"7. A ešte sme dodali toto: "Aby sme presne vyhoveli
355 VII,80 | slobody. Ostatne, prečo sa - dodávajú - hlása evanjelium, keď
356 V,54 | Evanjelizovať teda často znamená dodávať viere veriacich kresťanov
357 II,24 | ohlasovateľom. V tom spočíva dôkaz pravdivosti evanjelizácie.
358 VII,78 | takejto lásky k pravde. Dokázali to nezriedka hrdinským spôsobom.
359 VII,77 | Je teda najosvedčenejším dôkazom viery kresťanov a tiež samotného
360 VI,61 | rozšírenú po celom svete a dokazovali to slávením liturgie, výpoveďami
361 VI,73 | služobníkov Božieho slova. Táto dôkladná príprava posilní v nich
362 VII,75 | sebe pečať Ducha Svätého, dôkladne preštudujú i povahu i spôsob
363 IV,47 | ak by sa udeľovali bez dôkladnej osobitnej i všeobecnej katechetickej
364 V,51 | evanjelizáciou, hoci podľa stupňa dokonalosti je v začiatkoch a ešte neúplná.
365 V,58 | skupín alebo ideologických doktrín, ktoré vždy rady zneužívajú
366 VII,80 | tieto otázky v koncilových dokumentoch, na ktoré sa príliš povrchne
367 VI,63(92) | 38, a liturgické knihy a dokumenty II. vat. koncilu na reformu
368 V,55 | Neveriaci~55. Dôležitá je aj starostlivosť, ktorú
369 IV,48 | dávali správne rady v tejto dôležitej veci, ktorá je taká plodná,
370 VI,61 | zastavíme sa dnes pri osobitne dôležitom probléme, aby sme ho posúdili.
371 Uvod,3 | požiadavkám koncilu, ktoré na nás doliehajú, je potrebné nielen mať
372 VI,71 | zaslúžila krásnu definíciu "domáca cirkev", ako to uznal aj
373 VII,77 | Zatiaľ, čo sa snažíme a domáhame, aby nám náš Pán dal úplnú
374 V,52 | základy, na vedcov, ktorí sa domnievajú, že musia poznať Ježiša
375 V,53 | tajomstva76, v ktorom, ako sa domnievame, celá ľudská rodina môže
376 III,28 | neznamená, akoby sa niekto mohol domnievať, brzdu pre evanjelizáciu
377 IV,45 | služieb evanjelia, temer až donekonečna môžu rozšíriť oblasť, v
378 III,36 | a menej by ho utláčali a donucovali. Je si však vedomá toho,
379 VII,80 | pričom vylúčime "akékoľvek donucovanie, nečestné metódy a pohnútky,
380 I,12 | zjavenie o sebe potvrdzuje a doplňuje svojimi slovami a skutkami,
381 II,24 | vylučujúce. V skutočnosti sa však doplňujú a navzájom obohacujú. Treba
382 VII,76 | nahlas, ale stále rovnako dôrazne sa nás pýtajú: Veríte sami
383 III,30 | sveta. S akým pastoračným dôrazom rozprávali! V ich slovách
384 III,31 | ktoré nám umožňujú pochopiť dosah a hlboký zmysel takého oslobodenia,
385 VII,80 | hlása evanjelium, keď všetci dosahujeme spásu už čistotou srdca?
386 I,15 | lámanie chleba40 iba vtedy dosiahne svoju plnú moc a silu, keď
387 VII,79 | Božími deťmi a v náručí Božom dosiahnu všetko, čo vyžaduje láska.~
388 VII,78 | slove hľadáme, nie je ľahko dosiahnuteľná - a my to znovu opakujeme -
389 III,26 | mnoho ľudí k Bohu, ktorého dosiaľ nepoznajú55. Oni ho uctievajú,
390 V,56 | katolíci sa vyskytujú medzi dospelými i mládežou, medzi elitou
391 III,37 | nemôže prijať, ak sa chce dospieť k slobode usmrtením človeka,
392 IV,42 | že moderný človek má už dosť všelijakého rečnenia. Často
393 VI,65 | ho Učiteľský úrad Cirkvi dostal a ďalej podáva.~
394 IV,45 | umožniť, že radostná zvesť sa dostane k miliónom ľudí. Cirkev
395 I,6 | poslaný"13. Tieto slová dostanú svoj plný význam, ak ich
396 VI,73 | pozor, aby ich reč bola dôstojná, presná a primeraná. Všetci
397 III,37 | neúčinné a určite by odporovali dôstojnosti národa64.~
398 VII,77 | žiada to aj úloha hlásať a dosvedčovať evanjelium.~
399 IV,46 | Kristus ju často používal, ako dosvedčuje napríklad jeho rozhovor
400 IV,44 | dospelých ľudí, ktorých sa dotkla milosť Božia, postupne objavuje
401 I,15 | aby ju Pán znova volal a dovedna zhromažďoval. Skrátka, Cirkev
402 VII,76 | sami osobne spoznali ako dôverne blízkeho, ktorého akoby
403 VI,66 | vyvolil94 a niekoľko rokov v dôvernom styku vychovával95, ustanovil
404 I,13 | odlišným spôsobom. Toto je dôvod, prečo ich Peter nazýva "
405 VI,64 | politických a pastoračných dôvodov, alebo z túžby po slobode
406 I,15 | počúvať to, v čo verí, aj dôvody svojej nádeje, aj nový príkaz
407 VII,75 | evanjelia, pravda, ak len dovolí, aby ho viedol. Ostatne
408 V,54 | evanjeliom. A tak aby ustavične dozrievala viera u tých, čo sa už pokladajú
409 V,57 | sa všetci ľudia spasili a došli k poznaniu pravdy79.~Cirkev
410 III,32 | šľachetných a citlivých na dramatické problémy, ktoré obsahuje
411 V,55(77) | Henri de Lubac: Le drame de l?humanisme athé, Ed.
412 V,55 | jeden súčasný autor nazval "drámou ateistického humanizmu77:~
413 VI,70 | kresťanské sily, ktoré často driemu skryté a nevyužité, tým
414 VI,60 | jej mene.~Odtiaľ vyplýva druhé presvedčenie: ak všetci
415 VI,63 | teologickej formulácie, druhotných cirkevných štruktúr, úradov
416 V,56 | Matrikoví katolíci~56. Druhou oblasťou sú tzv. matrikoví
417 VI,62 | svoju minulosť, vlastnia a držia sa zdedeného základu vzdelania.
418 V,58 | veľa vyžadujú, ale súčasne duchovne veľkoryso povzbudzujú -
419 VII,79 | rešpektovanie náboženskej a duchovnej úrovne osôb, ktorým sa hlása
420 V,53 | pretože sú živým zvýraznením duchovnosti širokých ľudských skupín.
421 VII,80 | spôsobom, aby oživovali svoju duchovnú horlivosť130.~Táto horlivosť
422 III,38 | uvedenej synody65. Treba dúfať, že tieto úvahy pomôžu prekonať
423 VI,61 | bohužiaľ vznikajú v srdci a v duši hriešnika.~
424 VII,75 | ale aby sa mu s radostnou dušou aj odovzdali napínajúc svoje
425 VII,79 | iných veriacich môžu zraniť dušu a môžu sa stať príčinou
426 V,50 | ťažkostiam~50. Kresťanstvo za dvadsať storočí narážalo na rozličné
427 I,13 | evanjelia. Príkaz, adresovaný dvanástim apoštolom: "Choďte a hlásajte
428 V,55 | biskupská synoda prejavila o dve navzájom veľmi odlišné oblasti,
429 V,53 | sa zdá, ako sa vraví, že dvíhajú ramená k Bohu.~Preto Cirkev
430 Uvod,2 | šíril Ježiš Kristus podľa dvoch hlavných príkazov: oblečte
431 III,38 | tieto úvahy pomôžu prekonať dvojakosť, na ktorú sa často naráža
432 VI,60 | evanjelium, vyvoláva v nás dvojité presvedčenie. Po prvé: evanjelizácia
433 VI,64 | činnosti, sotva sa mohla vyhnúť dvom rovnako vážnym nebezpečenstvám.
434 VII,75 | svojich učeníkov do sveta, dýchol na nich a povedal: "Prijmite
435 VII,76 | často hovoria, že naša doba dychtí po čestnosti a pravdivosti.
436 III,28 | ktorá nemôže existovať bez dychu sviatostného života, ktorý
437 III,27 | evanjelizácie a všetkého jej dynamického úsilia je táto jasná pravda:
438 II,17 | vystihnúť takú bohatú, zložitú a dynamickú skutočnosť, akou je evanjelizácia,
439 VI,65 | bol viditeľným, živým a dynamickým princípom jednoty medzi
440 III,28(59) | Catholicam doctrinam de Ecclesia contra nonnullos errores
441 I,16(44) | Sv. Cyprián, De unitate Ecclesiae 14: PL 4.527; Sv. Augustín,
442 Uvod,2(3) | Porov. Druhý vatikánsky ekumenický koncil: Dekrét o misijnej
443 V,56 | dospelými i mládežou, medzi elitou i v širokých masách, vo
444 VI,64 | ktoré jej dávali silu a energiu, a tak sa dostala do vleku
445 III,37(64) | 627; porov. Sv. Augustín, Epistola 229,2: PL 33,1020.~
446 III,28(59) | Ecclesia contra nonnullos errores hodiernos tuendam (24. 6.
447 III,27(57) | Trinitatis a quibusdam recentibus erroribus (21. 2. 1972): AAS 64 (1972),
448 III,27 | to teda transcendentná a eschatologická spása, ktorá začína už v
449 IV,43 | je zaradené ako kázeň do eucharistickej obety, z ktorej čerpá osobitnú
450 I,16(44) | Chryzostom, Hom. de capto Eutropio, 6: PG 52,402.~
451 V,53 | koncilu, prevzatý z diela Euzébia Cézarejského.~Konečne z
452 V,53(75) | Euzébius z Cézarey, Praeparatio Evangelica
453 VI,61(85) | Sv. Gregor Veľký, Hom in Evang. 19,1: PL 76,1154.~
454 V,53(75) | Euzébius z Cézarey, Praeparatio Evangelica 1,1: PG 21,26-28; porov.
455 V,54 | katechézy, živenej akoby šťavou evanjeliovej náuky, vyjadrenej rečou
456 IV,43 | a ak má hlboké korene v evanjeliovom učení a verne podáva to,
457 VII,80 | majú právo počuť od neho evanjeliovú zvesť spásy. Boh môže spasiť,
458 III,26 | svedectvo však dostáva plnú evanjelizačnú silu až vtedy, keď dokazuje,
459 IV,41 | zdôrazniť toto: Pre Cirkev prvým evanjelizačným prostriedkom je svedectvo
460 VI,71 | evanjelium a súčasne sú evanjelizované. Rodičia nielenže učia svoje
461 II,18 | dalo povedať, že Cirkev evanjelizuje vtedy, ak sa snaží obrátiť
462 VII,78 | ste profesormi, teológmi, exegétmi a milovníkmi histórie, pamätajte
463 IV,48 | obyčaje, ktorými sa vyjadruje existencia Boha a viery. Dlho sa tieto
464 II,21 | niečo alebo "Niekoho", koho existenciu tušia, ale ho nevedia pomenovať.
465 III,28 | upevňovaní Cirkvi, ktorá nemôže existovať bez dychu sviatostného života,
466 VI,70 | čnosti, ktoré v tomto svete existujú a pôsobia. Vlastným poľom
467 V,58 | slova a nezapletú sa do extrémnych snáh politických skupín
468 IV,42 | civilizácii obrazov. Tieto fakty by nás iste mali priviesť
469 VII,80 | preto, že sme sa dali zviesť falošnými názormi, zanedbáme šírenie
470 VII,76 | že sa hrozí pred každou falšou a pretvárkou a že hľadá
471 IV,46 | Zachejom, Samaritánkou, farizejom Šimonom a inými. A to isté
472 IV,44 | to katechéti v samotnej farnosti, učitelia alebo rodičia.
473 IV,43 | nej pokoj a jednota. Mnoho farností a iných komunít žije a vzrastá
474 V,58 | najmä v miestnych cirkvách a farnostiach.~Naproti tomu v niektorých
475 V,58 | prekáža riadnemu životu vo farskom spoločenstve. Toto všetko
476 VI,62 | povedať, viac-menej nesúrodú federáciu jednotlivých miestnych,
477 II,21(51) | I, str. 150-154; Minucii Felicis, Octavius, 9 a 31; CSL P.
478 III,27(57) | učenie viery: Declaratio ad fidem tuendam in mysteriis Incarnationis
479 VII,82 | tom slová svätého Pavla Filipanom: "Vzdávam vďaky svojmu Bohu
480 V,51 | umenie, bádanie vo vedách, filozofické skúmanie a oprávnené pôsobenie
481 V,53(74) | Apologia 7(8) 1-4; 13-3-4; Florilegium Patristicum II, Bonn 1911,
482 IV,46 | dôležitosť aj iná osobná forma, keď totiž jedna osoba ohlasuje
483 VI,69 | zároveň aj akousi výrečnou formou evanjelizácie, ktorá môže
484 VI,63 | katechézy, teologickej formulácie, druhotných cirkevných štruktúr,
485 VI,65 | vysvetľuje teologickými formulami, ktoré berú do úvahy vlastné
486 V,58 | tvoria Cirkev, a na celom fronte útočia proti Cirkvi. Takto
487 VI,61(86) | 1,8; porov. Didaché 9,1: Funk: Patres Apostolici 1,22.~
488 VII,75 | Svätého sa vrátil do Galiley a v mestečku Nazarete začal
489 V,49 | Apoštoli a prvá kresťanská generácia rýchlo pochopili, aké poučenie
490 VI,71(106) | Sv. Ján Chryzostom, In Genesim sermo VI, 2; VVI 1.~
491 VI,69 | často veľmi originálny a až geniálny, čo vzbudzuje obdiv. Sú
492 VI,61(85) | Sv. Gregor Veľký, Hom in Evang. 19,
493 VII,78 | aby sme pravdu bránili, hájili a dávali ďalej, nehľadeli
494 VII,80 | svätý Pavol tomu hovoril "hanbiť sa za evanjelium"134 - alebo
495 VII,80 | nedbanlivosti, zo strachu alebo hanblivosti - svätý Pavol tomu hovoril "
496 V,58 | podporu jej nemiestnemu haneniu pod zámienkou čistoty a
497 V,58 | vlastnosťou je, že otvorene hania a odmietajú hierarchiu a
498 VII,76(122)| Porov. Hebr 11,27.~
499 V,55(77) | Henri de Lubac: Le drame de l?
500 VI,69 | zodpovedať pastorácii, ktorú chce hierarchia uskutočňovať. Kto môže oceniť,
501 VI,69 | misionárska činnosť závisí od hierarchie a musí zodpovedať pastorácii,
502 V,58 | s Cirkvou, keď sú proti hierarchii. Takýto názov je vlastný
503 V,58 | otvorene hania a odmietajú hierarchiu a znamenia, ktoré tvoria
|