Evanjeliový
pohľad
35. Cirkev, pravda, spája ľudské oslobodenie so
spásou v Ježišovi Kristovi, ale nikdy oba pojmy
nestotožňuje. Vie to zo zjavenia Božieho, z historickej
skúsenosti a z viery, že všetky názory o
oslobodení človeka nutne nesúvisia a nezhodujú sa s
evanjeliovým pohľadom na človeka, veci a udalosti. Vie dobre,
že oslobodenie, blahobyt a rozvoj nestačia na príchod
Božieho kráľovstva.
Cirkev je pevne presvedčená, že každé pozemské
oslobodenie i každé politické oslobodenie, aj keď sa
snaží dokazovať svoju oprávnenosť z tej či
onej stránky Starého alebo Nového zákona, aj
keď sa vo svojich teologických požiadavkách a vo
svojich zásadách a činnosti odvoláva na údaje
a závery teológov a aj keď sa chce vydávať za
teológiu dneška, nesie už samo v sebe zárodok
vlastného popretia, a preto nezostane verné ideálom,
ktoré si vytýčilo. Takéto oslobodenie sa už
neusiluje o spravodlivosť v láske, jeho elán nemá
skutočný duchovný rozmer a jeho konečným
cieľom nie je spása a blaženosť v Bohu.
|