Úloha sviatostí
47. Nikdy sa dostatočne nezdôrazní fakt, že
evanjelizácia sa nekončí kázňou a
vyučovaním kresťanskej náuky. Veď
evanjelizácia patrí priamo do života, a to do života
prirodzeného, ktorý dostáva zmysel v nových
obzoroch, ktoré mu otvára evanjelium. A musí
zasahovať aj do života nadprirodzeného, ktorý však
nie je potieraním života prirodzeného, ale jeho
očistením a povznesením. Živým výrazom
nadprirodzeného života je sedem sviatostí, ako aj
milosť a svätosť, ktorá z nich obdivuhodne vyžaruje.
Evanjelizácia sa teda rozvíja potom do celej svojej bohatej
šírky, ak uskutočňuje ono najvnútornejšie
puto, alebo lepšie povedané, onen nepretržitý
vzťah medzi Božím slovom a sviatosťou. V určitom
zmysle je omyl stavať proti sebe evanjelizáciu a vysluhovanie
sviatostí, ako sa to niekedy robí. Je predsa do istej miery
pravda, že by sviatosti z veľkej časti strácali
účinnosť, ak by sa udeľovali bez dôkladnej
osobitnej i všeobecnej katechetickej prípravy. Poslaním
hlásateľa evanjelia je tak vychovávať vo viere, aby
táto výchova viedla každého kresťana ku
sviatostnému životu, aby neprijímal sviatosti len pasívne,
ale ako skutočné účinné znaky svojej viery.
|