Neveriaci
55. Dôležitá je aj starostlivosť, ktorú
biskupská synoda prejavila o dve navzájom veľmi
odlišné oblasti, ktoré však medzi sebou úzko
súvisia, pretože každá svojím spôsobom
volá po evanjelizácii.
Prvú z nich možno nazvať postupným rastom nevery
v modernom svete. Synoda sa
snaží aj tento moderný svet popísať. Koľko
myšlienkových prúdov sa skrýva pod týmto
všeobecným pojmom, koľko hodnôt, a protihodnôt,
koľko skrytých túžob a zárodkov skazy,
koľko starých presvedčení, ktoré miznú,
aby ustúpili novým naliehavejším,
silnejším! Z duchovného hľadiska tento moderný
svet vyniká v tom, čo jeden súčasný autor nazval
"drámou ateistického humanizmu77:
Na jednej strane treba konštatovať v samotnom strede tohto sveta jav,
ktorý sa stáva takmer jeho najprekvapujúcejším
znakom a ktorý nazývame sekularizmom. Nehovoríme tu o
sekularizácii, ktorá je sama osebe správnou a
oprávnenou snahou a viere a náboženstvu nie je cudzou. Pod
sekularizáciou rozumieme snahu odhaliť v stvorení, v
každej veci a v celom vesmírnom svete zákony, ktorými
sa riadi s určitou vlastnou autonómiou, v presvedčení,
že tieto zákony ustanovil Stvoriteľ. Nedávny koncil v
tomto zmysle tiež potvrdil oprávnenú autonómiu
kultúry a najmä vedy78. Pod sekularizmom rozumieme
také poňatie sveta, podľa ktorého sa tento svet vyvinul
sám od seba, takže netreba hľadať príčinu v
Božom stvorení, ktoré sa tak stáva
zbytočným a akosi prekáža. Pretože takýto
sekularizmus zdôrazňuje moc a veľkosť človeka,
končí vždy tým, že o Boha nedbá alebo ho aj
popiera.
Nové formy ateizmu vrátane antropocentrického ateizmu, nie
už metafyzického, ale pragmatického, programového a
bojovného, vyrastajú práve z tohoto sekularizmu. Denne sa
mnohými spôsobmi ukazuje spojitosť s týmto
ateistickým sekularizmom: svetácky spôsob života,
zameraný len na to, čo sa skonzumuje,
pôžitkárstvo, ktoré sa vyhlasuje za
najvyššie dobro, túžba po moci a vláde, a toto
vyvoláva rozličné napätia. Toto všetko sú
neľudské vplyvy onoho humanizmu.
Predsa však - je to zaiste obdivuhodné a proti mienke
mnohých - nemožno popierať, že v tomto našom
dnešnom svete jestvujú spojivá s kresťanským
náboženstvom, ba dokonca evanjeliové prvky, ktoré
spôsobujú aspoň to, že duše v sebe
pociťujú akúsi prázdnotu a unáša ich
túžba po dobre. Nebolo by zveličením povedať,
že ide o akési tragické volanie sveta po
evanjelizácii.
|