Malé základňové
spoločenstvá
58. Nedávna synoda pojednávala dlho o týchto malých
alebo základňových spoločenstvách, pretože
v modernej Cirkvi sa častejšie spomínajú. Aké
sú to spoločenstvá a prečo sa hlása evanjelium
najmä im a prečo súčasne aj samy hlásajú
evanjelium?
Ako sme počuli - podľa rozličných svedectiev na synode -
všade v Cirkvi nejakým spôsobom kvitnú tieto
spoločenstvá a líšia sa od seba značne už v
tej istej oblasti. Rozmanitosť je ešte väčšia medzi
jednotlivými oblasťami.
V určitých oblastiach - okrem malých výnimiek -
vznikajú a rozvíjajú sa v Cirkvi, a majú
účasť na jej živote, živia sa jej náukou a
poslúchajú jej pastierov. Ako také vznikajú preto,
že chcú plnšie prežívať život Cirkvi,
alebo si želajú a hľadajú vhodnejšie spôsoby
prejavu ľudskej prirodzenosti, ktoré by im ťažko mohli
poskytnúť väčšie cirkevné
spoločenstvá, najmä vo veľkých mestách
dnešných čias, kde sa žije súčasne hromadne a
akoby anonymne. Tieto spoločenstvá alebo sociálne
zhromaždenia, pokiaľ ide o náboženské a
duchovné veci, ako je bohoslužba, dôkladnejšie
poznávanie viery, láska k blížnym, modlitby a styk s
pastiermi, môžu svojou pôsobnosťou len
predĺžiť malú cirkevnú spoločnosť v obci
alebo na dedine. Niektoré základňové skupiny sa
chcú zhromažďovať k počúvaniu Slova a
rozjímaniu o ňom, k prijímaniu sviatostí, na hody
lásky, a preto sa stretajú podľa veku, vzdelania,
sociálnych podmienok, či už manželia alebo mládež,
ako aj tí, čo zastávajú rozličné
úrady alebo pestujú umenie a pod., taktiež ľudia toho
istého spôsobu života, ktorí sa spoločne
usilujú o spravodlivosť, lásku k blížnym,
preukazovanú chudobným, alebo o ľudský pokrok.
Napokon ide aj o kresťanov, u ktorých nedostatok kňazov
prekáža riadnemu životu vo farskom spoločenstve. Toto
všetko inšpiruje spoločenstvá v rámci Cirkvi,
najmä v miestnych cirkvách a farnostiach.
Naproti tomu v niektorých oblastiach sa schádzajú tieto
základňové spoločenstvá akoby na protest proti
Cirkvi, ktorú radi nazývajú inštitucionálnou.
Seba pritom považujú za spoločenstvá charizmatické,
od štruktúry Cirkvi odlúčené,
nadchýňajúce sa iba evanjeliom. Ich vlastnosťou je,
že otvorene hania a odmietajú hierarchiu a znamenia, ktoré
tvoria Cirkev, a na celom fronte útočia proti Cirkvi. Takto ich
zmýšľanie, ktorým sa riadia, stáva sa
čoskoro ideológiou, a nezriedka ich pohltí nejaká
sekta, pochybné združenie alebo inštitúcia, alebo
dokonca politická strana, samozrejme nie bez nebezpečenstva,
že si nimi bude posluhovať pre svoje ciele.
Rozdiel teda nie je bezvýznamný. Spoločenstvá, ktoré
sa svojím odbojom odlučujú od Cirkvi a
urážajú jej jednotu, zaiste sa nemôžu
nazývať "základňovými" alebo
prvotnými spoločenstvami, lebo tento názov je vlastne
sociologický a nie je dovolené nazývať ich
základňovými cirkevnými spoločenstvami, iba ak v
nevlastnom význame slova, pretože nesprávne o sebe tvrdia,
že zostávajú v jednote s Cirkvou, keď sú proti
hierarchii. Takýto názov je vlastný pre tie
spoločenstvá, ktoré sa zhromažďujú v Cirkvi
a s ňou spojené Cirkev zveľaďujú.
Tieto spoločenstvá budú semeniskom evanjelizácie a
budú slúžiť aj väčším
spoločenstvám, najmä jednotlivým miestnym
cirkvám. A budú aj nádejou všeobecnej Cirkvi, ako sme
vyhlásili na záver biskupskej synody, a to v tej miere:
- nakoľko budú čerpať svoj pokrm z Božieho slova a
nezapletú sa do extrémnych snáh politických
skupín alebo ideologických doktrín, ktoré vždy
rady zneužívajú najmä ich ľudský
potenciál,
- nakoľko budú odporovať stále väčšiemu
štvaniu, aby pripravovali sťažnosti na Cirkev a poskytovali
podporu jej nemiestnemu haneniu pod zámienkou čistoty a pravdy,
- nakoľko budú pevne začlenené do miestnej cirkevnej
obce a súčasne oddané všeobecnej Cirkvi. Tým
zabránia tomu, aby sa nedívali len sami na seba a nemysleli si,
že len oni sú pravou Cirkvou Kristovou, kým ostatnými
cirkevnými spoločenstvami by preto pohŕdali,
- nakoľko budú udržovať úprimné spojenie s
pastiermi, ktorých dal svojej Cirkvi Pán, i s
Učiteľským úradom, ktorý im zveril Kristov Duch,
- nakoľko si nebudú namýšľať, že len im
sa bude hlásať evanjelium, alebo že im samotným
patrí úloha hlásať ho, tým menej, že
jedine u nich je poklad evanjelia, pričom budú
presvedčené, že Cirkev je omnoho viac a že je v nej
veľa rozmanitostí a že okrem nich sa Cirkev udržuje a
prejavuje aj inými spôsobmi,
- nakoľko budú denne vzrastať v povedomí
povinností, v štúdiu náboženstva a v
úsilí o misionársku horlivosť voči iným,
- nakoľko budú uznávať, že majú byť vo
všetkom otvorené pre všetkých ľudí, a nikdy
nebudú naklonené len k určitým skupinám.
Iba za týchto podmienok - ktoré nepochybne veľmi veľa
vyžadujú, ale súčasne duchovne veľkoryso
povzbudzujú - základňové cirkevné
spoločenstvá splnia svoje osobitné poslanie:
vypočujú a príjmu ohlasované evanjelium a bez
meškania sa stanú jeho hlásateľmi.
|