Prispôsobiť obsah evanjelia
63. Zjednocujúcim prvkom miestnych cirkví nie sú iba ich členovia,
ale aj ich túžby, bohatstvá i nedostatky, ako aj spôsob
modlitby, lásky a ich životný i svetový názor.
Práve týmto sa od seba navzájom líšia. Ich úlohou
je prispôsobiť základný obsah evanjelia a jeho
posolstva bez toho, že by sa tým čo najmenej zmenili jeho základné
pravdy, pretlmočiť ho takým jazykom, aby ho ľudia dobre
rozumeli a neskôr ho sami primeranou rečou aj hlásali.
Toto pretlmočenie treba urobiť s príslušným dôvtipom,
vážnosťou, úctou a náležitou odbornou
znalosťou, ako to takáto vec vyžaduje, na poli posvätnej
liturgie92, katechézy, teologickej formulácie, druhotných
cirkevných štruktúr, úradov a služieb. Výraz
"jazyk" tu netreba chápať ani tak v zmysle syntaktickom a
literárnom, ako skôr v antropologickom a kultúrnom zmysle.
Je to nesporne zložitý problém. Evanjelizácia citeľne
stráca na svojej sile a účinnosti, ak neberie ohľad na
národ, ku ktorému sa obracia, ak sa nepoužíva jeho
jazyk a jeho symboly, ak si nevšíma jeho problémy a ak sa
nezaujíma aj o jeho konkrétny život. Na druhej strane však
evanjelizácii hrozí nebezpečenstvo, že stratí
svoju prirodzenosť a celkom vyprchá, ak sa pri prekladaní do
ľudového jazyka zbaví špeciálnych prvkov, ktoré
obsahuje a podáva ich bez obsahu alebo ich komolí, alebo tak, že
univerzálna pravda sa prispôsobuje miestnemu prostrediu, čím
sa samotná pravda opúšťa a porušuje sa jednota,
bez ktorej niet univerzality. Iba Cirkev, ktorá si zachová vedomie
svojej univerzality a ktorá dokazuje, že je skutočne univerzálna,
je pripravená hlásať posolstvo, ktorému porozumejú
všetci ľudia bez ohľadu na hranice jednotlivých oblastí.
Osobitný zreteľ na miestne cirkvi môže skutočne
Cirkev obohatiť. Táto pozornosť voči jednotlivým
miestnym cirkvám je nepostrádateľná a veľmi
naliehavá. Zodpovedá najhlbším túžbam národov
a ľudskej spoločnosti, ktoré sa snažia stále hlbšie
poznávať svoju vlastnú prirodzenú tvárnosť.
|