Pod vplyvom Ducha Svätého
75. Evanjelizácia nikdy nebude možná bez pôsobenia
Ducha Svätého. Aj na Ježiša z Nazaretu zostúpil
Duch Svätý vo chvíli jeho krstu, keď zaznel Otcov hlas:
"Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám
zaľúbenie"107, a tak jasne vyjavil jeho vyvolenie a
poslanie. "Duch ho vyviedol na púšť", kde vybojoval
víťazstvo a zložil najzávažnejšiu
skúšku prv, než začal vykonávať svoje
poslanie108. "V moci Ducha"109 Svätého sa
vrátil do Galiley a v mestečku Nazarete začal
kázať tým, že vzťahoval na seba výrok
proroka Izaiáša: "Duch Pánov je nado mnou... Dnes sa
splnilo to Písmo"110. A prv, než rozoslal svojich
učeníkov do sveta, dýchol na nich a povedal: "Prijmite
Ducha Svätého"111.
A skutočne iba po zoslaní Ducha Svätého - na
Turíce - rozišli sa apoštoli na všetky strany a
začali veľké dielo evanjelizácie zverené Cirkvi.
Sv. Peter vysvetlil túto udalosť ľudu ako naplnenie slov
proroka Joela, ktorý hovorí: "Vylejem zo svojho Ducha na
každé telo"112. Peter bol naplnený Duchom
Svätým a mohol svedčiť o Božom Synovi113. Aj
svätého Pavla naplnil Duch Svätý114 prv,
než sa začal venovať svojej apoštolskej službe.
Podobne aj sv. Štefan bol plný tohože Ducha
Svätého, keď ho zvolili za diakona a keď vylial svoju krv
pri mučeníckej smrti115. Ten istý Duch
Svätý, ktorý dával vnuknutia svätému
Petrovi a Pavlovi aj ostatným apoštolom, čo majú
hovoriť, zostúpil aj na tých, čo počúvali
Božie slovo116.
Konečne útecha Ducha Svätého naplňuje Cirkev, ona
rastie117 a Duch Svätý ju oživuje. Ako sme povedali,
Duch vysvetľuje veriacim Kristovu náuku a jeho tajomstvá,
aby ich pochopili. Ako pôsobil v prvotnej Cirkvi, práve tak aj
dnes účinkuje v každom hlásateľovi evanjelia,
pravda, ak len dovolí, aby ho viedol. Ostatne on vnuká
slová, ktoré by kazateľovi nenapadli, a súčasne
uschopňuje duše počúvajúcich, aby prijali
evanjelium a zvesť o Božom kráľovstve.
Zaiste metódy evanjelizácie sú dobré, ale ani tie
najdokonalejšie prostriedky nevládzu nahradiť tajomné
pôsobenie Ducha Svätého. Bez neho nedokáže nič
ani tá najstarostlivejšia príprava kazateľa a bez neho
nezapôsobí na ľudského ducha ani tá
najpresnejšia sociologická a psychologická schéma.
Práve dnes prežívame v Cirkvi akési osobitné
obdobie Ducha Svätého. Veriaci sa všade usilujú, aby ho
nielen lepšie poznali takého, ako ho zjavuje Písmo, ale aby
sa mu s radostnou dušou aj odovzdali napínajúc svoje plachty
jeho vánkom. Zhromažďujú sa okolo neho a
dávajú sa ním viesť. Ak teda Duch Svätý
zaujíma významné miesto v celom cirkevnom živote,
zaiste pri hlásaní evanjelia pôsobí najviac. Nebolo
to nevedomky a náhodou, že hlásanie evanjelia začalo sa
na Turíce pod vplyvom Ducha Svätého.
Nepochybne možno teda povedať, že Duch Svätý je pri
evanjelizácii hlavným činiteľom. Z neho
vychádzajú pohnútky hlásať evanjelium, on
umožňuje v hĺbke vedomia aj prijímať aj
chápať slovo spásy118. Rovnakým právom
však možno tvrdiť, že on je aj cieľom každej
evanjelizácie. On dáva vznik novému stvoreniu a
novému ľudstvu, ku ktorému evanjelizácia má
smerovať jednotou v rozmanitosti, ktoré evanjelizácia
vyvoláva v kresťanskom spoločenstve. Okrem toho sme povedali,
že pôsobením Ducha Svätého evanjelium
preniká do sveta, pretože on nás vedie pri
rozoznávaní znamení doby, a sú to Božie
znamenia, ktoré evanjelizácia poznáva a objavuje v
živote ľudí.
Biskupská synoda z roku 1974 zdôraznila túto úlohu
Ducha Svätého pri evanjelizácii a vyslovila tiež
nádej, že duchovní pastieri a teológovia, ku
ktorým pripojujeme aj veriacich, lebo aj oni od krstu nesú v sebe
pečať Ducha Svätého, dôkladne
preštudujú i povahu i spôsob účinkovania Ducha
Svätého v dnešnej evanjelizácii. Aj my
prechovávame túto nádej a zároveň
vyzývame hlásateľov evanjelia, nech sú z
ktorejkoľvek vrstvy alebo akéhokoľvek postavenia, aby Ducha
Svätého bez prestania s najhlbšou vierou a
vrúcnosťou vzývali a dali sa ním prozreteľne
viesť, lebo on im vnuká, aký program majú
sledovať, čo podnikať a ako postupovať pri
hlásaní evanjelia.
|