Oduševnení milovať
79. Evanjelizačná činnosť vyžaduje, aby
hlásateľ radostnej zvesti cítil stále rastúcu
lásku k tým, ktorým hlása evanjelium. Apoštol
Pavol, vzor každého hlásateľa, napísal
Solúnčanom slová, ktoré sú programom aj pre
nás: "Boli sme vám natoľko naklonení, že by
sme vám boli dali nielen blahozvesť Božiu, ale aj
vlastný život, lebo tak sme si vás
zamilovali"127. Aká je to láska? Iste väčšia
než láska vychovávateľa. Je to láska otca alebo
skôr matky128. Pán túto lásku očakáva
od každého hlásateľa evanjelia alebo budovateľa
Cirkvi.
Znamením tejto lásky bude starostlivosť o rozdávanie
pravdy a privádzanie k jednote tých, ktorým sa hlása
evanjelium. Rovnako bude znamením tejto lásky, keď sa oddáte
hlásaniu Ježiša Krista bez výhrad a bočných
úmyslov.
Možno uviesť ešte aj niektoré iné znamenia lásky:
prvým je rešpektovanie náboženskej a duchovnej úrovne
osôb, ktorým sa hlása evanjelium, ohľad na ich chápavosť.
Nikto nemá právo ich preťažovať. Treba rešpektovať
ich svedomie a presvedčenie bez akejkoľvek bezohľadnosti.
Ďalším znakom je chrániť sa, aby sa niekto, najmä
kto je vo viere slabší129, neurazil slovami, ktoré môžu
byť jasné vyspelejším, predsa však u iných
veriacich môžu zraniť dušu a môžu sa stať
príčinou zmätku a pohoršenia.
Konečne znamením vyžarujúcej lásky bude nepodávať
kresťanom pochybné a nezrelé názory, ktoré sú
plodom nedomyslenej učenosti, ale naopak, hlásať im to, čo
je spoľahlivé a isté, pretože pevne stojí na Božom
slove. Veriaci potrebujú túto spoľahlivú istotu pre
svoj kresťanský život a právom si ju nárokujú.
Sú Božími deťmi a v náručí Božom
dosiahnu všetko, čo vyžaduje láska.
|