Vzťah medzi Cirkvou a hlásaním evanjelia
15. Kto si pri čítaní kníh Nového
zákona pozorne všimne začiatky Cirkvi a jej rozvoj v
jednotlivých časoch, spôsob života a činnosti,
nemôže nezbadať, že ohlasovanie evanjelia je
vnútorne spojené s bytím Cirkvi:
- Cirkev odvodzuje svoj pôvod z ohlasovania evanjelia Ježiša a
dvanástich apoštolov. Sama je prirodzeným,
úmyselným ovocím tohto diela, zo všetkých
najbližším a najvýraznejším:
"Choďte teda a učte všetky národy"37. A
skutočne, "oni prijali jeho učenie a dali sa pokrstiť, i
pripojilo sa ich v ten deň asi tritisíc duší... Takto
Pán každodenne pripájal k nim tých, čo mali
byť spasení"38.
- Cirkev, ktorá vznikla z takéhoto poslania, Ježiš
posiela ďalej. Ona ostáva na svete, kým Pán
slávy sa vracia k Otcovi. Ostáva zastretým a
súčasne jasným znakom novej prítomnosti
Ježiša, jeho odchodu a zotrvávania s nami. Ona ho predlžuje
a on v nej pokračuje. Ale na prvom mieste je potrebné, aby trvale
uskutočňovala jeho poslanie a dielo hlásania
evanjelia39. Spoločenstvo kresťanov sa nikdy neuzatvára
do seba. Jeho vnútorný život, t.j. snaha modliť sa, počúvanie
slova a náuky apoštolov, uskutočňovanie bratskej lásky
a lámanie chleba40 iba vtedy dosiahne svoju plnú moc a
silu, keď prejde do svedectva, vzbudí obdiv a obrátenie duší
a premení sa na kázanie a zvestovanie evanjelia. Tak celá
Cirkev preberá poslanie ohlasovať evanjelium a práca každého
jedného veľmi prospieva všetkým.
- Cirkev ako zvestovateľka evanjelia začína svoje dielo tým,
že sama sebe ohlasuje evanjelium. Lebo ako spoločenstvo veriacich a
tiež ako spoločenstvo nádeje, ktorá sa má
prejavovať životom a odovzdávať aj druhým, ako aj
spoločenstvo bratskej lásky, neustále cíti potrebu počúvať
to, v čo verí, aj dôvody svojej nádeje, aj nový
príkaz lásky. Ako Boží ľud, zapojený do
sveta a často pokúšaný modlami, sama neprestajne musí
počúvať ohlasovanie "veľkých Božích
skutkov"41, ktoré ju obrátili k Bohu, aby ju Pán
znova volal a dovedna zhromažďoval. Skrátka, Cirkev musí
neustále počúvať zvestovanie evanjelia, aby si mohla
zachovať čerstvú silu oduševnene ho ohlasovať. Druhý
vatikánsky koncil pripomenul42 a synoda biskupov roku 1974 pevne
zhrnula túto náuku o Cirkvi, ktorá nepretržitou
konverziou a obnovou sama sebe ohlasuje evanjelium, aby ho mohla hodnoverne
ohlasovať ľudstvu.
- Cirkvi bol zverený poklad blahozvesti, ktorú treba odovzdať
ľudstvu: prisľúbenia Nového zákona, splnené
v Ježišovi Kristovi, náuka Pánova i apoštolov,
slovo života, pramene milosti a Božej dobroty, cesta spásy. Toto všetko bolo zverené
Cirkvi. Tieto hodnoty, obsiahnuté v evanjeliu, Cirkev uchováva v
ohlasovaní ako živý a vzácny poklad, nie aby ich
skrývala, ale aby ich odovzdala ľuďom.
- Pretože Cirkev dostala poslanie a prijala zvesť evanjelia, sama
posiela hlásateľov evanjelia. Vkladá im do úst
slová spásy, vykladá im blahozvesť, ktorej je
strážkyňou, odovzdáva im príkaz, ktorý
sama dostala a neposiela ich kázať seba samých, svoje
výmysly43, lež evanjelium. Veď ani oni, ani ona sama
nie sú absolútnymi pánmi, aby mohli s ním
narábať podľa ľubovôle, ale aby ho ako
správcovia čo najvernejšie odovzdali druhým.
|