Treba evanjelizovať kultúru
20. Toto všetko sa dá vyjadriť takto: Nemá sa
evanjelizovať len nejakým okrasným spôsobom, nemá
to byť len nejaký povrchný náter, ale treba
evanjelizovať do hĺbky a takým spôsobom, aby evanjelizácia
presiakla celý život. Treba evanjelizovať predovšetkým
kultúru. Aj jednotlivé kultúry, ktoré ľudia
vytvorili, a to v takom plnom rozsahu a zmysle, ako to čítame v konštitúcii
Radosť a nádej50. Pritom treba stále vychádzať
od jednotlivca a vždy sa vracať k vzájomným vzťahom
ľudí a k ich vzťahu k Bohu.
Evanjelium, a teda aj evanjelizácia, sa celkom určite nestotožňujú
s nejakou kultúrou, naopak, sú nezávislé od všetkých
kultúr. Predsa však je zrejmé, že ľudia prežívajú
Božie kráľovstvo, ktoré ohlasuje evanjelium, so svojou
vlastnou kultúrou. Budovanie Božieho kráľovstva sa teda
nemôže obísť bez zásadných zložiek
kultúry ako celku, ani bez jednotlivých ľudských kultúr.
Hoci evanjelium a evanjelizácia sú nezávislé od
kultúr, to neznamená, že by boli s nimi nezlúčiteľné,
naopak, sú schopné preniknúť všetky kultúry,
pričom sa ani na jednu neviažu.
Rozchod evanjelia s kultúrou je nesporne dráma našej doby,
ako to bolo aj v iných obdobiach. Preto je potrebné vyvinúť
čo najväčšie úsilie o veľkorysú
evanjelizáciu ľudskej kultúry, alebo presnejšie, kultúr
vôbec. Majú sa obrodzovať práve stykom s radostnou
zvesťou. Takýto styk však nenastane, ak sa radostná
zvesť neohlasuje.
|