Posolstvo slobody
30. Je známe, s akou naliehavosťou hovorili o oslobodení na
nedávnej synode mnohí biskupi zo všetkých
svetadielov, najmä však biskupi z tzv. tretieho sveta. S akým
pastoračným dôrazom rozprávali! V ich slovách
sa ozýval hlas miliónov synov Cirkvi, ktorí tvoria tieto národy,
usilujúce sa o svoj rozvoj. My dobre vieme, podotkli biskupi, s akým
vypätím síl zápasia, aby prekonali všetko, čo
ich odsudzuje na to, aby žili len na pokraji civilizovaného života.
Sú to napríklad: hlad, chronické choroby, negramotnosť,
dedičná núdza a bieda, nespravodlivosť v medzinárodných
vzťahoch, najmä pri obchodných zmluvách, hospodársky
a kultúrny neokolonializmus, ktorý sa stáva niekedy
rovnako krutý, ako bol predošlý politický
kolonializmus. Biskupi opätovne vyhlasovali, že Cirkev má
povinnosť hlásať oslobodenie pre milióny ľudských
bytostí, medzi ktorými je aj mnoho jej vlastných synov.
Taktiež má povinnosť prispievať k tomuto oslobodeniu a urýchľovať
ho, vydávať o ňom svedectvo a snažiť sa, aby to bolo
všestranné oslobodenie. Toto všetko spadá pod pojem
evanjelizácie v širšom zmysle slova.
|