Povznesenie človeka
31. Evanjelizácia, povznesenie človeka, jeho rozvoj a
oslobodenie sú skutočne úzko späté. Sú to
putá povahy antropologickej, pretože človek, ktorému sa
má ohlasovať evanjelium, nie je nejaká abstraktná
bytosť, ale je závislý od sociálnych a hospodárskych
okolností. Povaha týchto zväzkov je i teologická,
pretože nemožno oddeľovať v Božom pláne
stvorenie a vykúpenie človeka. Dokonca i v našich časoch
pozorujeme veľmi konkrétne pomery, v ktorých treba bojovať
proti nespravodlivosti a usilovať sa o opätovné nastolenie
spravodlivého zriadenia. Tieto zväzky majú aj vyhranene
evanjeliový ráz. Máme tu na mysli predovšetkým
poriadok kresťanskej lásky. Veď ako je možné hlásať
nové prikázanie, a neusilovať sa pritom o skutočný
bratský život človeka v spravodlivosti a mieri? Zdôraznili
sme tento fakt, aby sme pripomenuli, že nemožno prijať zásadu,
podľa ktorej pre evanjelizáciu sa môže alebo dokonca má
zanedbať dôležitosť problémov, o ktorých sa
dnes toľko hovorí a ktoré sa týkajú
spravodlivosti, oslobodenia, rozvoja a mieru vo svete. Ak by sa to stalo,
zabudli by sme na učenie evanjelia o láske k trpiacemu a biednemu
blížnemu61.
Ale tie isté hlasy, ktoré sa s toľkou horlivosťou, dôvtipom
a neohrozenosťou pustili na spomenutej biskupskej synode do riešenia
tohto základného problému, na naše veľké
potešenie vypracovali aj jasné zásady, ktoré nám
umožňujú pochopiť dosah a hlboký zmysel takého
oslobodenia, aké hlásal a uskutočňoval Ježiš
Nazaretský a aké hlása aj Cirkev.
|