Part,  Chapter, Paragraph

 1 Uvod,  0,14|           od kresťanského pôvodu svojej civilizácie. Druhá, väčšia
 2 Uvod,  0,17|          a aj formy, ktoré sú vo svojej podstate politické, ale
 3 I,  1,23   |     spolu i napredujú: Cirkev vo svojej organizácií a v hierarchickom
 4 I,  1,23   |        vedomie svojho povolania, svojej tajomnej prirodzenosti,
 5 I,  1,24   |         ktorému Ježiš Kristus vo svojej veľkej dobrote a rovnakej
 6 I,  3,35   |        úmyslu vyslovovať v tejto svojej encyklike nejaké rozhodnutia
 7 I,  3,39   |       môže mať vnútornú istotu o svojej účasti na tajomnom Tele
 8 I,  3,39   | mystických údov podivuhodné dary svojej pravdy a svojej milosti,
 9 I,  3,39   | podivuhodné dary svojej pravdy a svojej milosti, a vtláča svojmu
10 II,  1,43  |        svojom reálnom živote, vo svojej pozemskej existencii. Toto
11 II,  2,51  |   Kristus, sa nastoľuje znovu vo svojej aktuálnosti i náročnosti:
12 II,  2,53  |          aj tak ostáva platná vo svojej podstatnej požiadavke: kresťanský
13 II,  2,59  |     Slovu Božiemu ľudské telo vo svojej prvotnej a nevinnej kráse,
14 III,  1,63 |          podnecoval k radosti zo svojej dôstojnosti a ktorý by ho
15 III,  2,69 |         zákona, "ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré"44,
16 III,  2,69 |    učiteľský úrad, venujúc sa vo svojej bohatej náuke problémom
17 III,  2,70 |         ešte výraznejší dôraz vo svojej náuke na to, aby ju čo možno
18 III,  2,72 |       Božích. Náboženstvo je, vo svojej podstate, vzťah medzi Bohom
19 III,  2,72 |         čiže vzťah, ktorý Boh zo svojej vlastnej iniciatívy nadviazal
20 III,  3,90 |       zanedbaním povinností voči svojej viere. Apoštolát sa nemôže
21 III,  4,100|        človeku existuje "duša vo svojej prirodzenosti kresťanská",
22 III,  4,102|         sa otvorene vyznávajú zo svojej bezbožnosti a zastávajú