Part, Chapter, Paragraph
1 Uvod, 0,1 | Medzi nimi, celkom správne, sa zaskveli Kristovi námestníci
2 Uvod, 0,3 | leží Cirkvi na srdci, aby sa obidve stretli, navzájom
3 Uvod, 0,4 | Božej, mali možnosť osobne sa vám prihovoriť na začiatku
4 Uvod, 0,4 | srdci viac než iné a ktoré sa nám zdajú zvlášť vhodné,
5 Uvod, 0,5 | neprihliadnúť na podmienky, v akých sa nachádza ľudstvo, ku ktorému
6 Uvod, 0,10 | poznanie o sebe samej, musí sa zamyslieť nad tajomstvom,
7 Uvod, 0,10 | skrytého v Bohu, ...aby sa teraz skrze Cirkev... stala
8 Uvod, 0,10 | tajomných Božích plánov, ktoré sa ohlasujú prostredníctvom
9 Uvod, 0,11 | jej skutočným výzorom, ako sa javí dnes, z Božej milosti
10 Uvod, 0,12 | aká je metóda, ktorou by sa dalo prísť k takejto obnove,
11 Uvod, 0,13 | vyššie uvedených a týka sa vzťahov, ktoré Cirkev musí
12 Uvod, 0,14 | kresťanstvu, ale neskôr sa postupne odlišovala až oddeľovala,
13 Uvod, 0,14 | väčšia časť tohto sveta, sa rozlieha až po nedozierne
14 Uvod, 0,14 | nedozierne horizonty, ako sa hovorí, nových národov.
15 Uvod, 0,15 | 15. A tak sa objavuje takzvaný problém
16 Uvod, 0,15 | zmysle objasniť, aby sme sa tak stali spôsobilejšími
17 Uvod, 0,16 | mnohých častí Cirkvi, ktorým sa popierajú práva, vlastné
18 Uvod, 0,17 | podstate politické, ale usiluje sa prispieť k výchove ľudstva
19 Uvod, 0,17 | vzťahov medzi národmi. Takisto sa usiluje prispievať hlásaním
20 Uvod, 0,17 | národmi. A napokon tam, kde sa nám na to ponúkne príležitosť,
21 Uvod, 0,18 | 18. Keď sa teda teraz obmedzíme na
22 Uvod, 0,18 | služby, podľa toho, ako sa Pánovi zapáči dať nám k
23 I, 1,19 | svete. Ešte skôr, než by sa Cirkev venovala štúdiu nejakej
24 I, 1,19 | voči svetu okolo seba, musí sa v tejto chvíli zamyslieť
25 I, 1,19 | zamyslieť nad sebou samou, aby sa utvrdila v poznaní Božích
26 I, 1,19 | ktorému ona sama patrí, hoci sa od neho pre jedinečné vlastnosti
27 I, 1,20 | Zodpovedá Božiemu plánu zjavenia sa ľuďom~20. Zdá sa nám totiž,
28 I, 1,20 | zjavenia sa ľuďom~20. Zdá sa nám totiž, že takýto skutok
29 I, 1,20 | ktorý si vybral Boh, aby sa zjavil ľuďom a aby s nimi
30 I, 1,20 | pravdou, že Božie zjavenie sa uskutočnilo "mnoho ráz a
31 I, 1,20 | Slova a milosti Božej, ktorá sa do duší prenáša vnútorne,
32 I, 1,21 | učeníkom, medzi ktorých sa ešte aj dnes my sami právom
33 I, 1,22 | napomenutie nášho Učiteľa sa vzťahuje predovšetkým na
34 I, 1,22 | myšlienok a činov. Nevzťahovalo sa vari na ňu kázanie Predchodcu,
35 I, 1,22 | kázanie Predchodcu, ktorým sa začína v Evanjeliu verejné
36 I, 1,22 | podmienkou, aby človek mohol, ako sa mu napokon patrí, prijať
37 I, 1,22 | milosti. A svedomie učeníka sa tak stane pamäťou8 toho,
38 I, 1,22 | toho, čo Ježiš učil a čo sa okolo neho udialo, a rozvinie
39 I, 1,22 | neho udialo, a rozvinie sa i spresní v chápaní toho,
40 I, 1,23 | želania sv. Pavla: "A modlím sa za to, aby vaša láska čoraz
41 I, 1,26 | 26. Zdá sa nám, že je na to mnoho dôvodov,
42 I, 1,26 | osobitného okamihu, v ktorom sa nachádza život Cirkvi.~
43 I, 2,27 | pulzovanie života. Musí sa naučiť lepšie spoznávať
44 I, 2,28 | Cirkev. Duše ľudí, ktorí sa na ňu s dôverou obracajú,
45 I, 2,28 | závratu, ohlušenia, stratenia sa, môže zatriasť samou jej
46 I, 2,28 | napríklad, jav modernizmu, ktorý sa dodnes objavuje v rôznych
47 I, 2,28 | Kristovej Cirkvi? Nuž, zdá sa nám, že najlepší a najzrejmejší
48 I, 2,29 | hovoriť o omyloch, ktoré sa šíria aj v samom vnútri
49 I, 2,30 | človeka; jeho zmýšľanie sa ľahko krúti okolo seba samého
50 I, 2,30 | okolo seba samého a teší sa z istoty a plnosti vtedy,
51 I, 2,30 | istoty a plnosti vtedy, keď sa osvetľuje vo vlastnom vedomí.
52 I, 2,30 | hľadaniu pravdy tam, kde sa zhoduje s realitou objektívneho
53 I, 3,31 | Okrem toho je známe, ako sa Cirkev v týchto posledných
54 I, 3,32 | takej dôležitej. Odkedy sa Tridentský koncil usiloval
55 I, 3,32 | veľký rozvoj. Stačí, aby sme sa tu odvolali na učenie Prvého
56 I, 3,32 | štúdia Cirkvi vyžaduje, aby sa pozornosť tak pastierov
57 I, 3,32 | pápežských dokumentov, ktorý sa stal - možno povedať - zvlášť
58 I, 3,32 | Božieho milosrdenstva, ktoré sa nás všetkých týka. Bude
59 I, 3,33 | neporovnateľnými útechami a stále viac sa uschopňovali zodpovedať
60 I, 3,33 | a potrieb ľudstva.~Nezdá sa nám to ťažké, keď na jednej
61 I, 3,33 | rozkvet štúdií, zaoberajúcich sa svätou Cirkvou, a na druhej
62 I, 3,35 | 35. Zdržiavame sa úmyslu vyslovovať v tejto
63 I, 3,35 | bodov učenia o Cirkvi; nimi sa teraz zaoberá Koncil, ktorému
64 I, 3,37 | posväcuje; je to Kristus, ktorý sa rozmanitým spôsobom prejavuje
65 I, 3,37 | Ó, ako radi by sme sa zahĺbili do spomienok, ktoré
66 I, 3,37 | zahĺbili do spomienok, ktoré sa zo Svätého Písma, z Otcov,
67 I, 3,37 | svätého Augustína: "...Radujme sa a vzdávajme vďaky nielen
68 I, 3,37 | vďaky nielen za to, že sme sa stali kresťanmi, ale Kristom.
69 I, 3,37 | Buďte plní údivu, tešte sa: stali sme sa Kristom. Pretože
70 I, 3,37 | údivu, tešte sa: stali sme sa Kristom. Pretože ak On je
71 I, 3,38 | prítomnosť, ba sám jeho život, sa stane účinným v jednotlivých
72 I, 3,40 | modlitbe. Vnútorný život sa stále ukazuje ako prameň
73 I, 3,41 | sme obdržali svätý krst, sa nesmie považovať za niečo
74 I, 3,42 | nás a našu službu. Tešíme sa, keď sledujeme, že tento
75 I, 3,42 | sledujeme, že tento program sa už uskutočňuje v celej Cirkvi,
76 II, 1,43 | A) Vrátiť sa k teologickému prehĺbeniu
77 II, 1,43 | pojatí, v Božej mysli, Cirkev sa musí usilovať o dokonalosť
78 II, 1,43 | plnosti, bez toho, aby sme sa obrátili na doktrinálne
79 II, 1,43 | Cirkvi trvalou. A túžime, aby sa diskusii, vždy takej plodnej
80 II, 1,44 | Cirkev bráni a predkladá, sa musí stále a vytrvalo chrániť
81 II, 1,44 | sprofanovať, zadusiť, priam akoby sa chcel obrniť voči nákaze
82 II, 1,44 | strane kresťanský život sa musí nielen prispôsobiť
83 II, 1,44 | mravného programu, ale musí sa pokúšať priblížiť k nim,
84 II, 1,44 | morálnej bdelosti, ktorej sa naša doba dožaduje so zvláštnou
85 II, 1,45 | prejavy, pobáda lásku aby sa stala vynaliezavou, povzbudzuje
86 II, 1,46 | navrhnúť reformy, ktoré by sa mohli voviesť do cirkevnej
87 II, 1,46 | ktorú sme už teraz navrhli, sa postarajú o to, aby formulovali
88 II, 1,47 | niekoľko ciest, ktorými by sa azda mohlo lepšie uskutočniť.~
89 II, 2,48 | ukazujú, akými smermi by sa mala uberať táto reforma.
90 II, 2,48 | uberať táto reforma. Reforma sa nemôže týkať ani podstatného
91 II, 2,49 | 49. Takže ak sa v tejto veci hovorí o reforme,
92 II, 2,49 | hovorí o reforme, nesmie sa tým myslieť na zmenu, lež
93 II, 2,49 | zredukovať stavbu Cirkvi, ktorá sa stala rozľahlou a veľkolepou
94 II, 2,49 | ten cirkevný prejav, ktorý sa rodí z partikulárnych myšlienok,
95 II, 2,49 | túto čistotu a túto krásu sa usilujeme a jej chceme napomáhať.~
96 II, 2,50 | 50. Je nevyhnutné utvrdiť sa v tomto presvedčení, aby
97 II, 2,50 | tomto presvedčení, aby sme sa vyhli ďalšiemu nebezpečenstvu,
98 II, 2,50 | mnohých veriacich, ktorí sa nazdávajú, že reforma Cirkvi
99 II, 2,50 | veľmi silná. Konformizmus sa mnohým zdá neodvratný a
100 II, 2,50 | že nastala chvíľa, kedy sa treba prispôsobiť svetskému
101 II, 2,50 | Tento jav prispôsobenia sa ukazuje tak na poli filozofickom (
102 II, 2,50 | na poli praktickom, kde sa stáva stále neistejším a
103 II, 2,51 | apoštolská túžba priblížiť sa k svetskému prostrediu,
104 II, 2,51 | prostrediu, alebo nechať sa prijať modernými dušami,
105 II, 2,51 | dušami, zvlášť mladými, sa premení v zanechanie vlastných
106 II, 2,51 | života a toho štýlu správania sa, ktorý má dať tomuto úsiliu
107 II, 2,51 | tomuto úsiliu o priblíženie sa a o výchovný vplyv jeho
108 II, 2,51 | vedení dobrým úmyslom včleniť sa do ľudových más alebo do
109 II, 2,51 | alebo do zvláštnych vrstiev, sa usilujú zmiešať s nimi a
110 II, 2,51 | nimi a nie odlíšiť, a tak sa zbytočným prispôsobovaním
111 II, 2,51 | ktorý vyslovil Kristus, sa nastoľuje znovu vo svojej
112 II, 2,51 | ktorý "stále žije, aby sa za nás prihováral"31, i
113 II, 2,52 | nehybnosti foriem, ktorými sa Cirkev, v priebehu storočí,
114 II, 2,52 | ani že spočíva v obrnení sa voči približovaniu a zbližovaniu
115 II, 2,52 | približovaniu a zbližovaniu sa s dnes bežnými a prípustnými
116 II, 2,52 | predchodcu Jána XXIII., ktoré sa už stalo slávnym, slovo "
117 II, 2,52 | pripomínať ako stimul stále sa obnovujúcej životaschopnosti
118 II, 2,52 | skúma a čo je dobré, toho sa drží"33, vždy a všade.~
119 II, 2,53 | dnešného kresťana, ktorý sa stal uvedomelejším ohľadom
120 II, 2,53 | duchom sveta, ani bránenie sa voči rozumnému sebazapieraniu,
121 II, 2,54 | života; namáme v úmysle sa do toho púšťať. Napokon,
122 II, 2,54 | zniesť zlých"35 a všetci sa budeme usilovať byť pastiermi
123 II, 2,55 | upozornenia, ktoré - ako sa nám zdá - sa týkajú hlavných
124 II, 2,55 | ktoré - ako sa nám zdá - sa týkajú hlavných potrieb
125 II, 2,56 | 56. Zastavme sa najprv pri duchu chudoby.
126 II, 2,56 | najprv pri duchu chudoby. Zdá sa nám, že je tak zdôrazňovaný
127 II, 2,56 | že si trúfame otvorene sa o ňom v tomto našom posolstve
128 II, 2,57 | ekonomický faktor, ktorý sa stal obrovským a podstatným
129 II, 2,57 | budeme túžiť po tom, aby sa hmotné dobrá nestali zdrojom
130 II, 2,57 | rozdeľované. Všetko, čo sa týka týchto hmotných dobier,
131 II, 2,57 | chlieb, ktorý je ich ovocím, sa stáva posvätným pre stôl
132 II, 2,58 | rozdávateľkou? Domnievame sa, spolu s našimi predchodcami,
133 II, 2,59 | pravej ľudskosti. Domnievame sa, že úcta k Panne Márii je
134 III, 1,60 | A) Cirkev sa odlišuje od sveta~60. Existuje
135 III, 1,60 | poznanie o sebe samej a ak sa usiluje pripodobňovať modelu,
136 III, 1,60 | to spôsobuje, že Cirkev sa hlboko odlišuje od ľudského
137 III, 1,60 | v ňom žije a približuje sa mu.~
138 III, 1,61 | milosti; o ľudstve, ktoré sa unáša v naivnom optimizme,
139 III, 1,61 | ponechaný v slobode ľubovoľne sa prejavovať; nepodlieha však
140 III, 1,61 | učenie: "Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte
141 III, 1,61 | tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste
142 III, 1,65 | strach, ani opovrhnutie. Keď sa Cirkev odlišuje od ľudstva,
143 III, 1,65 | odlišuje od ľudstva, nestavia sa proti nemu, naopak, prelína
144 III, 1,65 | proti nemu, naopak, prelína sa s ním. Tak ako lekár, ktorý
145 III, 1,65 | nejakej nákazy, usiluje sa od nej chrániť seba i ostatných,
146 III, 1,65 | i ostatných, ale zároveň sa venuje vyliečeniu tých,
147 III, 1,65 | i voči každému, ku komu sa vo svojom všeobecnom úsilí
148 III, 2,66 | plnosti a túžby rozliať sa, s jasným povedomím poslania,
149 III, 2,66 | ktorý smeruje k tomu stať sa vonkajším darom lásky, dnes
150 III, 2,67 | svetom, v ktorom žije. Cirkev sa stáva slovom, sa stáva posolstvom,
151 III, 2,67 | Cirkev sa stáva slovom, sa stáva posolstvom, sa stáva
152 III, 2,67 | slovom, sa stáva posolstvom, sa stáva rozhovorom.~
153 III, 2,68 | koncilovým Otcom úlohu zaoberať sa nimi slobodne. Chceme vás
154 III, 2,68 | pred týmto štúdiom, aby sa ukázali jasnejšie dôvody,
155 III, 2,69 | učiteľský úrad, venujúc sa vo svojej bohatej náuke
156 III, 2,70 | samotnému Koncilu nechcel sa dať, celkom právom, pastoračny
157 III, 2,70 | ako ono dnes žije a zmieta sa na zemskom povrchu? Ešte
158 III, 2,70 | aby sme ho obrátili, treba sa mu najprv priblížiť a prehovoriť
159 III, 2,71 | 71. Čo sa týka našej skromnej osoby,
160 III, 2,71 | tomto našom predstavovaní sa biskupskému zboru a kresťanskému
161 III, 2,71 | tom istom úsilí priblížiť sa svetu, v ktorom z riadenia
162 III, 2,71 | urobil strážcom, aby sme sa s ním podelili o náš nádherný
163 III, 2,71 | aby svet odsúdil, ale aby sa svet skrze neho spasil." 45~
164 III, 2,72 | dialóg, v ktorom Božie Slovo sa prihovára vo Vtelení a následne
165 III, 2,72 | prerušený dedičným hriechom, sa nádherným spôsobom v priebehu
166 III, 2,72 | vrcholným prikázaním. Tu sa dialóg stáva úplným a dôverným:
167 III, 2,73 | sme pochopili, aký vzťah sa máme usilovať my, čiže Cirkev,
168 III, 2,76 | ktoré mal dosiahnúť a ktoré sa nedostavili: "Zdraví nepotrebujú
169 III, 3,80 | minimum, v úsilí vytrhnúť sa z dosahu profánnej spoločnosti;
170 III, 3,80 | zdôrazňovať zlá, s ktorými sa v takejto spoločnosti možno
171 III, 3,80 | nim; na druhej strane by sa mohla tak priblížiť profánnej
172 III, 3,80 | nadvládu; a podobne. Nám sa však zdá, že vzťah Cirkvi
173 III, 3,80 | svetom, bez toho, že by sa zamedzovalo iným oprávneným
174 III, 3,80 | iným oprávneným formám, by sa mohol najlepšie predstaviť
175 III, 3,81 | jeho prospech, a usiluje sa uspôsobiť ho k plnšiemu
176 III, 3,83 | pobáda napodobňovať ho: "Učte sa odo mňa, lebo som tichý
177 III, 3,83 | je pokojamilovný; vyhýba sa násilným spôsobom; je trpezlivý;
178 III, 3,83 | partnera: napomáha zdôverovanie sa i priateľstvo; splieta duše
179 III, 3,83 | nepriateľský; ten, ktorý hovorí, sa usiluje spoznať jeho citlivosť
180 III, 3,84 | V takto vedenom dialógu sa realizuje spojenie pravdy
181 III, 3,85 | nebezpečenstvá dialógu~85. V dialógu sa spozná, aké rozdielne sú
182 III, 3,85 | tomu istému cieľu. Hoci sa rozchádzajú, môžu sa navzájom
183 III, 3,85 | Hoci sa rozchádzajú, môžu sa navzájom dopĺňať, a tým
184 III, 3,85 | Dialektika tohto cvičenia sa v zmýšľaní a v trpezlivosti
185 III, 3,85 | nám zásluhy za to, že sme sa usilovali vystaviť ho námietkám
186 III, 3,87 | foriem dialógu spásy. Riadi sa experimentálnymi požiadavkami,
187 III, 3,87 | vhodné prostriedky, neviaže sa na prázdne predsudky, netrvá
188 III, 3,88 | 88. Tu sa nám kladie jedna veľká otázka,
189 III, 3,88 | jedna veľká otázka, ktorá sa týka spojenia cirkevného
190 III, 3,89 | 89. Až do akej miery sa Cirkev má prispôsobiť historickým
191 III, 3,89 | vykonáva svoje poslanie? Ako sa má zabezpečiť proti nebezpečenstvu
192 III, 3,89 | a morálnu vernosť? A ako sa zároveň prispôsobiť všetkým,
193 III, 3,89 | príkladu: "Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil
194 III, 3,89 | aspoň niektorých"58? Svet sa nespasí zvonku; treba, podobne
195 III, 3,89 | podobne ako Božie Slovo, ktoré sa stalo človekom, do určitej
196 III, 3,89 | človekom, do určitej miery sa stotožniť s formami života
197 III, 3,89 | zaslúži, podporovať ho. Treba sa stať bratmi ľudí, zároveň
198 III, 3,89 | bratmi ľudí, zároveň ako sa chceme stať ich pastiermi,
199 III, 3,89 | mať na pamäti a usilovať sa uskutočňovať podľa príkladu
200 III, 3,90 | riskantné. Starosť o to, aby sme sa priblížili bratom, sa nesmie
201 III, 3,90 | sme sa priblížili bratom, sa nesmie zmeniť v oslabenie,
202 III, 3,90 | svojej viere. Apoštolát sa nemôže zniesť s pochybnými
203 III, 3,92 | ohlasovania~92. Domnievame sa, že hlas Koncilu, keď sa
204 III, 3,92 | sa, že hlas Koncilu, keď sa bude zaoberať otázkami o
205 III, 3,92 | ľuďmi našej doby. A takisto sa domnievame, že keďže ide
206 III, 3,92 | keďže ide o otázku, týkajúcu sa na jednej strane v pravom
207 III, 3,92 | strane, rôznych a meniacich sa okolností, v ktorých sa
208 III, 3,92 | sa okolností, v ktorých sa toto poslanie uskutočňuje,
209 III, 3,93 | však túto tému, aby sme sa sústredili na to, pripomenúť
210 III, 3,93 | katolíckeho apoštolátu, čiže - čo sa týka teraz našej témy -
211 III, 3,93 | týchto veciach; ale zdá sa nám, že urobí dobre pripomenúť
212 III, 3,93 | činnosti správny smer. Musíme sa vrátiť k štúdiu nie tak
213 III, 4 | IV. NA KOHO SA OBRACIA DIALÓG CIRKVI~
214 III, 4,95 | všeobecnosti~95. Mali by sme sa napokon dotknúť tých, na
215 III, 4,95 | dotknúť tých, na ktorých sa obracia náš dialóg.~Ale
216 III, 4,95 | hlas Koncilu. Tento hlas sa ozve, ak sa to Bohu zapáči,
217 III, 4,95 | Tento hlas sa ozve, ak sa to Bohu zapáči, už čoskoro.~
218 III, 4,98 | svetlo, svoju milosť - aby sa ho dalo, ako možno najlepšie,
219 III, 4,99 | 99. Môže sa zdať, že keď takto hovoríme,
220 III, 4,99 | takto hovoríme, nechávame sa uniesť opojením z nášho
221 III, 4,99 | konkrétnych pozíciách, v ktorých sa nachádza ľudstvo voči katolíckej
222 III, 4,99 | akúsi súhrnnú predstavu, zdá sa nám, že by sme ich mohli
223 III, 4,100 | nedokážeme vidieť, keďže sa stotožňujú s obzorom; ide
224 III, 4,100 | cudzí. Všetko, čo je ľudské, sa nás týka. S celým ľudstvom
225 III, 4,100 | svedomí človeka. Kdekoľvek sa človek usiluje pochopiť
226 III, 4,100 | ním komunikovať. Kdekoľvek sa zhromažďujú predstavitelia
227 III, 4,100 | povinnosti človeka, cítime sa poctení, ak nám to umožnia,
228 III, 4,102 | náboženstvo; ba vieme, že mnohí sa najrozličnejšími formami
229 III, 4,102 | vieme, že sú niektorí, ktorí sa otvorene vyznávajú zo svojej
230 III, 4,103 | oslobodenie, ale dráma, ktorá sa usiluje zahasiť svetlo živého
231 III, 4,104 | Cirkev - systémy, ktoré sa často identifikujú s hospodárskymi,
232 III, 4,104 | ateistický komunizmus. Dá sa povedať, že ani nie tak
233 III, 4,106 | rozhodujú o jej osudoch. Keby sa náš rozhovor nadviazal v
234 III, 4,106 | trpezlivosť a vždy láska sa v takom prípade stávajú
235 III, 4,107 | pastoračného úmyslu, že sa usilujeme pochopiť do hĺbky
236 III, 4,107 | božského sveta než je tá, ktorá sa azda ujala v niektorých
237 III, 4,107 | Ďalej ich vidíme dovolávať sa, často s naivným entuziazmom,
238 III, 4,107 | najvyššieho Boha. Nenájde sa medzi nami niekto, kto by
239 III, 4,108 | rovnaké, ale samotné hnutia sa nemôžu nevyvíjať a nepodliehať
240 III, 4,108 | aj hlbokým64, nevzdávame sa nádeje, že by raz mohli
241 III, 4,109 | dialóg s rôznymi a meniacimi sa tvárami, ktorými sa svet
242 III, 4,109 | meniacimi sa tvárami, ktorými sa svet predstavuje, mohol
243 III, 4,109 | ľuďmi; ako metóda, ktorá sa usiluje usmerňovať vzťahy
244 III, 4,109 | mocenskú vojnu; a nemôže sa nerozšíriť zo vzťahov na
245 III, 4,110 | 110. Okolo nás vidíme, ako sa tvorí ďalší kruh, aj tento
246 III, 4,110 | ľudí, ktorí predovšetkým sa klaňajú jedinému a najvyššiemu
247 III, 4,110 | najvyššiemu Bohu, akému sa klaniame aj my. Sú to synovia
248 III, 4,110 | zákona; ďalej tí, ktorí sa klaňajú Bohu podľa pojatia
249 III, 4,110 | ktorí hľadajú Boha a klaňajú sa mu.~
250 III, 4,111 | a lojálnom rešpektovaní sa, bude priaznivo prijímaný.~
251 III, 4,112 | pozitívneho priebehu. Veľa by sa dalo povedať na túto takú
252 III, 4,112 | rozprávanie tu nekončí. Teraz sa chceme obmedziť na niekoľko
253 III, 4,112 | nie nových poznámok. Radi sa stotožňujeme s princípom:
254 III, 4,112 | rozdielnych bodoch, týkajúcich sa tradície, duchovnosti, kanonických
255 III, 4,112 | i odpor. Ale teraz, keď sa katolícka Cirkev chopila
256 III, 4,112 | plnosť. Katolícka Cirkev sa neprestane modlitbou a pokáním
257 III, 4,113 | nehovoria niektorí, že keby sa odstránil primát pápeža,
258 III, 4,113 | úrad Petrov, jednota by sa rozpadla a márne by bolo
259 III, 4,113 | a márne by bolo pokúšať sa obnoviť ju na základe náhradných
260 III, 4,114 | ktorý ešte prv, než by sa uskutočnil v bratských rozhovoroch,
261 III, 4,114 | bratských rozhovoroch, prejavuje sa rozhovorom s Otcom vo výleve
262 III, 4,116 | 116. A napokon, náš dialóg sa ponúka deťom Božieho Domu,
263 III, 4,116 | Ako len túžime tešiť sa z tohto domáceho dialógu
264 III, 4,117 | jednej strane, a podriadenia sa na druhej strane, je vyžiadaný
265 III, 4,117 | vychádza z viery, stáva sa školou evanjeliovej pokory,
266 III, 4,117 | ju vyžaduje i tomu, kto sa jej podriaďuje zásluhy napodobňovania
267 III, 4,117 | napodobňovania Krista, ktorý "sa stal poslušným až na smrť"66.~
268 III, 4,118 | pohotové a pokojné, ako sa patrí na slobodné a milujúce
269 III, 4,119 | Máme teda vrelú túžbu, aby sa vnútorný dialóg v lone cirkevného
270 III, 4,119 | úvahu. A všetci tí, ktorí sa zúčastňujú na dialógu, oživujúceho
271 Zaver, 0,120| i smerom k nášmu okoliu, sa už stal skutočnosťou: Cirkev
272 Zaver, 0,120| si to dobre uvážime, zdá sa, že nám všetko ešte ostáva
273 Zaver, 0,120| dnes všetko nabáda, aby sa stal novým, bdelým, účinným.~
274 Zaver, 0,121| 121. Čo sa nás týka, upozorňujúc vás
275 Zaver, 0,121| vás na tieto veci, radi sa zverujememe vašej spolupráci,
|