Part,  Chapter, Paragraph

 1 I,  1,22   |         ohľadom poledného osudu človeka, či už je časovo blízky
 2 I,  2,30   |         pre mentalitu moderného človeka; jeho zmýšľanie sa ľahko
 3 I,  2,30   |        formu duchovnej činnosti človeka ako definitívnu a najvyššiu,
 4 II,  1,43  |       dokonalosti, o schopnosti človeka konať dobro a o pomoci,
 5 III,  1,61 |      ilúzii prirodzenej dobroty človeka, akoby si sám vystačil a
 6 III,  2,70 |    vyjadrené v jazyku moderného človeka? A čo iné je toto apoštolské
 7 III,  3,80 |  prejavov, a takisto aj zrelosť človeka, tak náboženského ako nenáboženského,
 8 III,  3,83 |    zapojenie vyšších schopností človeka do činnosti; stačil by tento
 9 III,  3,89 |        hlas, ba ešte viac srdce človeka; pochopiť ho, ako je to
10 III,  4,100|  zdôrazniť a upevniť vo svedomí človeka. Kdekoľvek sa človek usiluje
11 III,  4,100|    stanovili práva a povinnosti človeka, cítime sa poctení, ak nám
12 III,  4,102| presvedčení, že tak oslobodzujú človeka od starých a falošných pojatí