100-herez | hiera-nasta | nastr-pocuv | podat-rec | reci-udeli | udelu-zapoj | zapri-zivsi
bold = Main text
Part, Chapter, Paragraph grey = Comment text
1 III, 4,100 | ľudstvo~I. Ľudstvo ako také~100. V prvom rade je tu jeden
2 III, 4,101 | 101. Mohli by sme pripomenúť
3 III, 4,102 | II. Popierači Boha~102. Vieme však, že v tomto
4 III, 4,103 | 103. Toto je najzávažnejší jav
5 III, 4,104 | 104. Toto sú dôvody, ktoré nás
6 III, 4,105 | 105. Predpoklad dialógu je za
7 III, 4,106 | 106. Toto je dôvod, prečo dialóg
8 III, 4,107 | 107. Ale ak musí ostať neochvejným
9 III, 4,108 | 108. Keď si teda pripomenieme,
10 III, 4,109 | 109. Avšak nechceme odvrátiť
11 III, 4,110 | Druhý okruh: veriaci v Boha~110. Okolo nás vidíme, ako sa
12 III, 4,111 | 111. Avšak nechceme odmietnúť
13 III, 4,112 | Dialóg s odlúčenými bratmi~112. A toto je kruh sveta, nám
14 III, 4,113 | 113. Jedna myšlienka nás v tejto
15 III, 4,114 | 114. Na tomto spočíva náš dialóg,
16 III, 4,115 | 115. Musíme s radosťou a s dôverou
17 III, 4,116 | II. Dialóg v Cirkvi~116. A napokon, náš dialóg sa
18 III, 4,117 | 117. Táto túžba poznačiť vnútorné
19 III, 4,118 | 118. A tak poslušnosťou, vykonávanou
20 III, 4,119 | 119. Máme teda vrelú túžbu,
21 Zaver, 0,120 | 120. Máme radosť a povzbudzuje
22 Zaver, 0,121 | 121. Čo sa nás týka, upozorňujúc
23 Zaver, 0,122 | 122. Oslavujúc takto Kristovu
24 III, 2,77(52) | porov. Mt 13,13nn.~
25 I, 3,37(23) | In Io. tract. 21,8; PL 35,1568.~
26 I, 3,32(15) | Leonis XIII, XVI, 1896, str. 157-208.~
27 III, 4,113(65)| Luciferianos, č.9; PL 23,173.~
28 I, 3,32(15) | Acta Leonis XIII, XVI, 1896, str. 157-208.~
29 I, 3,32(16) | AAS XXXV (1943), str. 193-248.~
30 III, 4,108(64)| porov. AAS LV (1963), str. 300.~
31 Zaver, 0,122 | Ježiša Krista, 6. augusta 1964.~Pavol VI.~
32 III, 2,74(47) | 1Jn 4,19.~
33 I, 3,37(19) | porov. Jn 15,1nn.~
34 I, 3,38(25) | porov. 1Pt 2,9.~
35 II, 2,52(33) | porov. 1Sol 5,21.~
36 I, 3,32(15) | XIII, XVI, 1896, str. 157-208.~
37 I, 3,37(18) | tamtiež, str. 238.~
38 I, 3,32(16) | AAS XXXV (1943), str. 193-248.~
39 III, 1,64(40) | 2Kor 6,14-15.~
40 I, 2,30 | 30. Mimochodom, táto potreba
41 III, 4,108(64)| porov. AAS LV (1963), str. 300.~
42 I, 3,32 | 32. Bolo by príliš dlhé, keby
43 I, 3,33 | Mystickom Tele", dnes~33. Aby sme vyhoveli tejto
44 I, 3,34 | 34. A tak dôverujeme, že dielo
45 I, 3,36 | 36. Nemôžme však aspoň v krátkosti
46 I, 3,37 | prehĺbenia poznania Cirkvi~37. Prvým plodom prehĺbeného
47 III, 2,77(51) | porov. Mt 12,38nn.~
48 I, 3,39 | 39. Tajomstvo Cirkvi nie je
49 I, 3,40 | 40. Ak dokážeme zapáliť v nás
50 I, 3,42 | 42. Je ľahké vidieť, aký praktický
51 II, 1,43 | teologickému prehĺbeniu dokonalosti~43. Ďalej veľmi túžime po tom,
52 II, 1,44 | predstavuje dnešný svet~44. Toto štúdium duchovnej
53 II, 1,45 | 45. Slávenie Koncliu je aj
54 II, 1,46 | 46. Bude, prirodzene, úlohou
55 II, 1,47 | 47. Aby to s pomocou Božou
56 II, 2,48 | A) Všeobecné kritériá~48. Mali by sme predovšetkým
57 II, 2,49 | 49. Takže ak sa v tejto veci
58 II, 2,50 | 50. Je nevyhnutné utvrdiť sa
59 II, 2,51 | 51. Hrozí, že materializmus
60 II, 2,53 | 53. Na naše spoločné povzbudenie
61 II, 2,54 | 54. Ach, my vieme, aké by to
62 II, 2,55 | Dve osobitné upozornenia~55. Nechceli by sme však nespomenúť
63 II, 2,56 | 56. Zastavme sa najprv pri
64 II, 2,57 | 57. Krátkosť tohto upozornenia
65 II, 2,58 | 58. Druhá vec, na ktorú by
66 II, 2,59 | C) Príklad Panny Márie~59. Tento ideál pokornej a
67 III, 1,60 | Cirkev sa odlišuje od sveta~60. Existuje aj tretí postoj,
68 III, 1,61 | 61. Evanjelium nás upozorňuje
69 III, 1,62 | 62. Táto odlišnosť kresťanského
70 III, 1,63 | 63. Bude veľmi vhodné, keď
71 III, 1,64 | 64. Ten istý svätý Pavol takto
72 III, 1,65 | Odlíšenie nie je oddelenie~65. Avšak toto odlíšenie nie
73 III, 2,66 | Dialóg" je evanjelizácia~66. Ak si je Cirkev skutočne,
74 III, 2,67 | 67. Cirkev musí pristúpiť k
75 III, 2,68 | 68. Tento významný aspekt dnešného
76 III, 2,69 | 69. Ináč ani nemôžme robiť,
77 III, 2,70 | 70. A podobne aj jeho nasledovníci,
78 III, 2,71 | 71. Čo sa týka našej skromnej
79 III, 2,72 | Transcendentný pôvod dialógu~72. Toto je, ctihodní bratia,
80 III, 2,73 | ako príklad dialógu Cirkvi~73. Je treba, aby sme mali
81 III, 2,74 | 74. Dialóg spásy bol začatý
82 III, 2,76 | 76. Dialóg spásy nebol primeraný
83 III, 2,77 | 77. Dialóg spásy nikoho fyzicky
84 III, 2,78 | 78. Dialóg spásy bol umožnený
85 III, 2,79 | 79. Dialóg spásy, za normálnych
86 III, 3,80 | vzťahov Cirkvi so svetom~80. Je celkom jasné, že vzťahy
87 III, 3,81 | 81. Táto forma vzťahu poukazuje
88 III, 3,82 | 82. Dialóg teda predpokladá
89 III, 3,83 | Charakteristiky dialógu~83. Rozhovor je teda spôsobom
90 III, 3,84 | 84. V takto vedenom dialógu
91 III, 3,85 | a nebezpečenstvá dialógu~85. V dialógu sa spozná, aké
92 III, 3,86 | 86. Aká je však forma jeho
93 III, 3,87 | 87. Ach, je mnoho foriem dialógu
94 III, 3,88 | 88. Tu sa nám kladie jedna
95 III, 3,89 | 89. Až do akej miery sa Cirkev
96 III, 3,90 | 90. Avšak nebezpečenstvo ostáva.
97 III, 3,91 | 91. A len ten, kto žije v plnosti
98 III, 3,92 | Nezastupiteľné prvenstvo ohlasovania~92. Domnievame sa, že hlas
99 III, 3,93 | 93. Nechajme však túto tému,
100 III, 3,94 | 94. Musíme hľadať zákonitosti
101 III, 4,95 | A) Vo všeobecnosti~95. Mali by sme sa napokon
102 III, 4,96 | 96. Všeobecne hovoriac o tomto
103 III, 4,97 | 97. Nik nie je cudzí jej srdcu.
104 III, 4,98 | 98. Cirkev vie o obrovských
105 III, 4,99 | 99. Môže sa zdať, že keď takto
106 III, 4,107 | spoločenské ciele, náhradky Absolútna a Nevyhnutna, ktoré poukazujú
107 III, 2,78 | okrem prípadu, že ho človek absolútne odmietne, alebo bude neúprimne
108 II, 2,51 | rovnakej úrovni, útočí na absolútny charakter kresťanských princípov;
109 III, 2,70 | zmýšľania s ľudským, nie v abstraktnom chápaní, ale konkrétne vyjadrené
110 I, 3,32(15) | Acta Leonis XIII, XVI, 1896,
111 I, 3,41 | preporodeniu k skutočnosti adoptívneho synovstva Božieho, k hodnosti
112 III, 2,66 | poverenie, ktoré Kristus adresoval svojim Apoštolom. A títo,
113 III, 2,77 | zodpovednosť pre tých, ktorým bola adresovaná50, predsa ich nechala slobodných
114 III, 2,78 | bol umožnený každému, bol adresovaný všetkým bez rozdielu53;
115 Uvod, 0,4 | vyjadrili sme svoj úmysel adresovať vám aj písomne svoje otcovské
116 I, 1,24 | Naše povzbudenie, ktoré adresujeme tak jednotlivým dušiam,
117 III, 4,110 | ešte prívrženci veľkých afro-ázijských náboženstiev. My, samozrejme,
118 III, 4,119 | pre Krista v Katolíckej Akcii a v toľkých iných formách
119 III, 4,98 | nezávisí, koniec koncov, od jej akéhokoľvek apoštolského úsilia, od
120 III, 3,89 | 89. Až do akej miery sa Cirkev má prispôsobiť
121 III, 4,98 | apoštolského úsilia, od akejkoľvek priaznivej okolnosti pozemského
122 II, 2,51 | odstraňovať všetku námahu, akékoľvek nepohodlie z obvyklého spôsobu
123 III, 4,110 | jedinému a najvyššiemu Bohu, akému sa klaniame aj my. Sú to
124 II, 2,52 | stále mladej ľahkosti, s akou "všetko skúma a čo je dobré,
125 I, 3,40 | posväcovania, kontemplatívna a aktívna, a tak ďalej - budú prakticky
126 III, 3,92 | uskutočňuje, bude dielom múdreho a aktívneho riadenia Cirkvi samej priebežne
127 III, 4,115 | úctou a uznaním pozdraviť aktívnu účasť mnohých predstaviteľov
128 II, 2,51 | nastoľuje znovu vo svojej aktuálnosti i náročnosti: byť vo svete,
129 I, 1,22 | súvislosti s udalosťami aktuálnymi a blízkymi, totiž kvôli
130 III, 4,99 | pozície; a aby sme dali o nich akúsi súhrnnú predstavu, zdá sa
131 Uvod, 0,5 | neprihliadnúť na podmienky, v akých sa nachádza ľudstvo, ku
132 Uvod, 0,17 | služby, a preto je mu cudzí akýkoľvek čisto svetský zištný cieľ,
133 III, 3,94 | tajomného duchovného nástroja, akým je slovo, a aby sme mohli
134 II, 2,48 | kritéria, ktoré nám ukazujú, akými smermi by sa mala uberať
135 III, 4,112 | nie sú plodom historických ambícií ani vyfantazírovanej teologickej
136 I, 1,24 | v tom istom Evanjeliu: "Áno, Pane, ja som uverila, že
137 Uvod, 0,5 | okrem toho ich musíme aplikovať na súčasné podmienky samotnej
138 I, 3,33 | diskusiách, v doktrinálnej apológii i ohlasovaní, ako napokon
139 II, 2,48 | plnoprávni pokračovatelia Apoštolov, a že v sebe nosíme, vo
140 III, 3,89 | všetkých spasila, podľa Apoštolovho príkladu: "Pre všetkých
141 III, 4,113 | iurisdictionis), ktorý Kristus udelil apoštolovi Petrovi, a ktorý sme po
142 I, 3,35 | slova. Vyhradzujeme svojmu apoštolskému úradu učiteľa a pastiera,
143 Uvod, 0,8 | úžitkom viesť duchovnú a apoštolskú činnosť cirkevnej hierarchie
144 I, 3,39 | obraz stavby, ktorej on je architektom a staviteľom a zakladá ju
145 II, 2,51 | kresťanskú disciplínu a askézu za nepríjemne neužitočnú;
146 III, 2,68 | 68. Tento významný aspekt dnešného života Cirkvi bude,
147 II, 2,57 | jej ľudskom a spoločenskom aspekte. Naopak, myslíme si, že
148 III, 4,95 | dialóg.~Ale ani z tohto aspektu nechceme predísť hlas Koncilu.
149 III, 4,107 | procesu myslenia, ktorý ateista-politik-vedec úmyselne zastavuje v určitom
150 III, 4,104 | a medzi nimi osobitne ateistický komunizmus. Dá sa povedať,
151 III, 4,102 | najrozličnejšími formami vyhlasujú za ateistov. A vieme, že sú niektorí,
152 III, 4,107 | do hĺbky ducha moderného ateistu, dôvody jeho nepokoja a
153 III, 4,107 | nedobytné zbrane pre svoj ateizmus, na základe jeho vnútornej
154 III, 4,115 | Jeruzaleme s patriarchom Atenagorasom; chceme s úctou a uznaním
155 I, 2,28 | obracajú, sú silno ovplyvnené atmosférou časného sveta. A tak nebezpečenstvo
156 III, 3,93 | technicky dokonalá, tlačou či audiovizuálnymi prostriedkami mimoriadnej
157 Zaver, 0,122 | nášho Pána Ježiša Krista, 6. augusta 1964.~Pavol VI.~
158 I, 3,37 | spomenúť, za všetkých, svätého Augustína: "...Radujme sa a vzdávajme
159 I, 2,28 | prejavy, nezlúčiteľné s autentickou realitou katolíckeho náboženstva,
160 III, 4,103 | usporiadanie sveta jeho autentických a plodných základov, do
161 II, 2,50 | myšlienky, ktoré by malo byť autonómne a slobodné, a žiadostivé
162 II, 2,50 | poslušné jedine voči pravde a autorite osvedčených učiteľov!),
163 III, 4,117 | hierarchickým usporiadaním Cirkvi. Autoritu Cirkvi ustanovil Kristus,
164 I, 3,33 | magistériu a s geniálnou bádateľskou i vyjadrovacou schopnosťou,
165 III, 2,72(46) | porov. Bar 3,38.~
166 II, 2,52 | životaschopnosti Cirkvi, jej stále bdelej schopnosti študovať znamenia
167 I, 3,40 | veriacich, s tou najvyššou a bdelou pedagógiou, tento posiľňujúci
168 II, 2,50 | Pastieroch, ktorých zadržuje bdelý zmysel pre zodpovednosť,
169 Zaver, 0,120 | nabáda, aby sa stal novým, bdelým, účinným.~
170 II, 2,54 | budeme usilovať byť pastiermi bdelými a pracovitými. Ekumenický
171 Uvod, 0,17 | venovať nielen svoju srdečnú a bedlivú pozornosť, ale aj vytrvalý
172 III, 4,102 | otvorene vyznávajú zo svojej bezbožnosti a zastávajú ju ako program
173 I, 3,39 | nadprirodzenou a večnou bezchybnosťou: "na tejto skale postavím
174 III, 4,110 | sám Boh nezjavil formu, bezchybnú, dokonalú a definitívnu,
175 III, 4,102 | Vieme však, že v tomto bezhraničnom kruhu sú žiaľ mnohí, premnohí,
176 III, 1,61 | prejavovať; nepodlieha však ani beznádejnej rezignácii voči nevyliečiteľnej
177 II, 2,49 | partikulárnych myšlienok, bezpochyby horlivých a niekedy presvedčených
178 III, 3,81 | určite nie je zameraná na bezprostredné obrátenie partnera, pretože
179 III, 2,70 | či nedal Ján XXIII., náš bezprostredný predchodca blahej pamäti,
180 II, 2,54 | pochopeniu dôstojnosti, bezúhonnosti, prísnosti kresťanského
181 II, 2,52 | a zbližovaniu sa s dnes bežnými a prípustnými prejavmi zvykov
182 Uvod, 0,16 | spoločenskými triedami, bieda a hlad, ktoré dodnes gniavia
183 Uvod, 0,9 | Cirkev vo funkcii rímskeho biskupa, a teda nástupcu svätého
184 III, 2,71 | tomto našom predstavovaní sa biskupskému zboru a kresťanskému ľudu,
185 III, 3,92 | neustále vedenie živého a blahodárneho dialógu.~
186 I, 1,19 | bližšími, účinnejšími a blahodárnejšími svoje kontakty s ľudstvom,
187 III, 1,61 | vlastné sily na plnú, stálu a blahodárnu sebarealizáciu; prípadne
188 II, 2,57 | dôsledný súhlas s týmto blahodárnym učením.~
189 II, 2,48 | namyslenosť, ani tvrdohlavosť či bláznovstvo, ale naša svetlá istota,
190 II, 2,59 | nebi požíva jeho lesk a blaženosť. Dnes v Cirkvi radostne
191 I, 3,41 | ktoré je prameňom večnej blaženosti.~
192 II, 2,56 | pohnútky Kristovho Ducha, blčiaceho vo svätej Cirkvi, poviete,
193 III, 1,65 | voči komukoľvek, kto jej je blízko, i voči každému, ku komu
194 I, 1,22 | človeka, či už je časovo blízky alebo vzdialený. Avšak práve
195 I, 1,22 | udalosťami aktuálnymi a blízkymi, totiž kvôli nebezpečenstvám,
196 II, 2,58 | máme rozširovať na nášho blížneho, čiže na celé ľudstvo. Láska
197 I, 1,19 | najlepšie spôsoby ako učiniť bližšími, účinnejšími a blahodárnejšími
198 II, 2,58 | nepredstavuje duch lásky ústredný bod náboženskej ekonómie Starého
199 III, 4,112 | že o mnohých rozdielnych bodoch, týkajúcich sa tradície,
200 I, 3,35 | nejaké rozhodnutia ohľadom bodov učenia o Cirkvi; nimi sa
201 III, 2,69 | úrad, venujúc sa vo svojej bohatej náuke problémom našich čias,
202 II, 2,48 | v sebe nosíme, vo veľkom bohatstve pravdy a zvykov, ktoré dnes
203 III, 2,70 | obdivuhodné a rozsiahle bohatstvo náuky, pojatej v láskavom
204 III, 4,119 | cirkevného spoločenstva stal bohatším v nadšení, v témach, v tých,
205 I, 1,22 | mu napokon patrí, prijať božské dary pravdy a milosti. A
206 II, 2,53 | zhoda s duchom sveta, ani bránenie sa voči rozumnému sebazapieraniu,
207 II, 1,44 | kresťanský život, ako ho Cirkev bráni a predkladá, sa musí stále
208 III, 2,79 | úspechom54; aj náš bude brať do úvahy pomalosť psychologického
209 I, 3,41 | Božieho, k hodnosti Kristovho brata, k šťastiu, presnejšie povedané
210 I, 3,40 | slobodná a viazaná disciplínou, bratská a hierarchická, že je už
211 Uvod, 0,7 | ale jednoducho chce byť bratským a rodinným posolstvom.~
212 III, 4,117 | k múdrosti, k jednote, k budovaniu, k láske, ktoré spolu udržujú
213 I, 3,37 | Boží dar, ktorý nám dal? Buďte plní údivu, tešte sa: stali
214 I, 3,40 | a aktívna, a tak ďalej - budú prakticky prekonané a vyriešené
215 III, 4,115 | ktorý by mohol predchádzať budúci povzbudivý vývoj vo veci
216 I, 3,39 | ktorej veriaci má takmer bytostnú skúsenosť, ešte skôr než
217 III, 4,116 | táto rímska je "mater et caput" (matka a hlava - pozn.
218 I, 3,35 | postaveného na čelo Božej Cirkvi, čas a spôsob vyjadriť svoje
219 I, 2,28 | silno ovplyvnené atmosférou časného sveta. A tak nebezpečenstvo
220 I, 3,40 | energie v jej náročnom styku s časným svetom.~
221 II, 2,52 | schopnosti študovať znamenia časov, jej stále mladej ľahkosti,
222 I, 1,22 | osudu človeka, či už je časovo blízky alebo vzdialený.
223 Uvod, 0,16 | podmienky mnohých ľudí a mnohých častí Cirkvi, ktorým sa popierajú
224 III, 2,79 | mať zmysel pre vzácnosť času55. Dnes, čiže každý deň,
225 III, 4,98 | Boh určuje svetu smery a časy jeho spásy. Ale Cirkev vie
226 I, 3,37 | tejto ústrednej kapitole celého nášho náboženského dedičstva?
227 III, 4,112 | našej moci robiť ústupky v celistvosti viery a v požiadavkách lásky.
228 I, 3,35 | pastiera, postaveného na čelo Božej Cirkvi, čas a spôsob
229 I, 3,38 | jednotlivých dušiach i v celom Mystickom Tele prostredníctvom
230 Zaver, 0,122 | radosťou rozširujeme na celú Cirkev a na celé ľudstvo.~
231 Uvod, 0,5 | myšlienky, pretože ich musíme čerpať z pozorného skúmania Božieho
232 III, 4,98 | priezračnou dôverou pristupuje k cestám dejín a hovorí ľuďom: ja
233 I, 3,32 | štúdium, ako povinnú etapu na ceste ku Kristovi a k celému Jeho
234 III, 4,109 | v prospech slobodného a čestného pokoja; vylučuje pretvarovanie,
235 III, 4,103 | Božej milosti, k pokojnému a čestnému vlastneniu časných dobier
236 II, 2,50 | ťažším definovať morálnu čestnosť a čestné praktické správanie.~
237 I, 1,22 | Evanjeliu sústavnú výzvu k čestnosti myšlienok a činov. Nevzťahovalo
238 III, 4,101 | kresťanskú úroveň, každú čestnú ľudskú a pozemskú hodnotu;
239 Uvod, 0,17 | prispievať k spolupráci na čestných a bratských riešeniach medzi
240 II, 2,53 | Cirkev, s cieľom nasledovať cestu Kristovu, predpisuje sama
241 II, 2,48 | nesprávne použité, keby sme ho chápali v tomto zmysle. Nemôžeme
242 II, 2,48 | nemôže týkať ani podstatného chápania, ani základných štruktúr
243 III, 2,70 | najviac priblížil skúsenosti a chápaniu súčasného sveta? A samotnému
244 III, 1,62 | hovorili, ktorý je a musí byť chápaný ako skutočné znovuzrodenie.
245 III, 3,80 | dnes už rozšírený zvyk chápať vzťahy medzi posvätným a
246 I, 3,37 | Uvedomujete si, ó bratia, chápete Boží dar, ktorý nám dal?
247 Uvod, 0,10 | Cirkvi o svojom pôvode, charaktere, poslaní, o konečnom osude,
248 I, 2,30 | zrkadle vlastného ducha je charakteristická pre mentalitu moderného
249 I, 1,23 | prorockého uvedomenia, to sú dve charakteristické a súčasné udalosti Turíc,
250 Uvod, 0,3 | Téma a všeobecná charakteristika encykliky~3. Z tohto dôvodu
251 III, 3,83 | je vybrúsené. 2) Ďalšou charakteristikou je miernosť, tá, v ktorej
252 III, 4,115 | záujmom duchovné dianie, charakterizované problémom jednoty, ktoré
253 II, 2,48 | pravdy a zvykov, ktoré dnes charakterizujú Cirkev, neporušené a živé
254 II, 1,45 | súlade s ich nadprirodezeným charakterom, sú zásluhou tohto Koncilu
255 II, 2,49 | zrenovovať štruktúru Cirkvi charizmatickým spôsobom, akoby novým a
256 III, 3,94 | Pána o tú vážnu a opájajúcu charizmu60, aby sme boli hodní dať
257 III, 3,80 | profánnej spoločnosti, že by tu chcela prevziať rozhodujúci vplyv,
258 II, 2,49 | jej vtlačil Kristus, ba chcieť ich stále viac privádzať
259 Uvod, 0,10 | pozornosti všetkých, ktorí chcú byť poslušnými Kristovými
260 II, 2,57 | objektom veľkého záujmu; a chlieb, ktorý je ich ovocím, sa
261 III, 3,85 | aby opustilo vychodené chodníky a privedú ho k prehĺbeniu
262 III, 2,66 | šírenie, ponuka, ohlasovanie: "Choďte teda a učte všetky národy"43,
263 III, 4,112 | keď sa katolícka Cirkev chopila iniciatívy obnoviť jediný
264 III, 1,61 | slabosti, vlastné morálne choroby, ako prejavy slobody a autentickosti.
265 II, 2,49 | Božiu ako jeho vznešený chrám, na jej počiatočné a celkom
266 III, 1,63 | dôstojnosti a ktorý by ho chránil pred nákazou okolitej ľudskej
267 II, 2,56 | pastieri i veriaci viesť k chudobe svoju reč i konanie: "Zmýšľajte
268 III, 4,98 | vládcov. A osobitne pre chudobných, vydedencov, trpiacich,
269 I, 3,33 | vatikánskeho koncilu. Chceme vzdať chválu tým učencom, ktorí zvlášť
270 I, 2,30 | vedomia je sama osebe navýsosť chvályhodná a dnes prakticky rozšírená
271 II, 2,50 | ľahko si pomyslí, že nastala chvíľa, kedy sa treba prispôsobiť
272 III, 4,98 | čo vy hľadáte, to, čo vám chýba. Tým nesľubuje pozemské
273 III, 4,113 | preto, že keby v Cirkvi chýbal najvyšší, účinný a rozhodujúci
274 Uvod, 0,12 | povinnosť Cirkvi napravovať chyby svojich údov a viesť ich
275 I, 2,29 | nich tí, ktorí majú len čiastočné poznanie povahy a poslania
276 III, 4,107 | potrebu božského Princípu a Cieľa; bude úlohou nášho trpezlivého
277 II, 1,43 | súčasného života a o jeho cieľoch, o hodnotách, po ktorých
278 III, 4,105 | postavených prospechárskych cieľov.~
279 III, 3,85 | usmerniť ich k tomu istému cieľu. Hoci sa rozchádzajú, môžu
280 II, 1,47 | zavŕšiť - a naznačiť niekoľko ciest, ktorými by sa azda mohlo
281 I, 1,22 | musí byť stále prítomná a činná vo svedomí verného služobníka,
282 II, 1,43 | posilnenou jej spoločnou činnosťou, osvetlenou jedinečnými
283 Uvod, 0,11 | 11. Z tohto jasného a činorodého poznania vyplýva spontánna
284 II, 1,43 | Kristovo a naňho nadväzujúce cirkevné magistérium. Dychtivá túžba
285 II, 1,43 | svojou školou, podporenou cirkevnou tradíciou, posilnenou jej
286 II, 2,49 | novým a správnym bol ten cirkevný prejav, ktorý sa rodí z
287 II, 2,53 | možné uľahčiť zachovávanie cirkevných noriem zjednodušením niektorého
288 I, 2,28 | a vysvetľovaného rýdzym cirkveným učením, ktoré je - ako vieme -
289 III, 4,107 | spôsobené požiadavkou vyššej a čistejšej prezentácie božského sveta
290 III, 4,107 | ich urobiť pokiaľ možno čistejšími a priehľadnejšími, aby lepšie
291 Uvod, 0,17 | preto je mu cudzí akýkoľvek čisto svetský zištný cieľ, a aj
292 I, 1,24 | podobným ako je to, o ktorom čítame v Evanjeliu zo strany slepca
293 I, 3,40 | duchovnosť, živená nábožným čítaním Svätého Písma, svätých Otcov
294 III, 3,82 | vnútorné rozpoloženie toho, kto cíti v svojom vnútri ťažobu apoštolského
295 III, 4,119 | oprávnenej autority, nech cítia naše povzbudenie a požehnanie:
296 III, 4,100 | práva a povinnosti človeka, cítime sa poctení, ak nám to umožnia,
297 Uvod, 0,17 | otázke mieru vo svete budeme citíť zvláštnu povinnosť venovať
298 II, 2,57 | evanjeliovej chudoby, nás urobí citlivejšími a spôsobilejšími pochopiť
299 III, 3,83 | sa usiluje spoznať jeho citlivosť a rozumne meniť seba samého
300 III, 4,116 | by sme ho len chceli! Aký citlivý voči všetkým pravdám, všetkým
301 III, 4,107 | niekedy aj pohnuté vznešenými citmi, pohŕdajúcimi prostrednosťou
302 II, 2,58 | Cirkvi, a spolu s nábožným citom veriaceho ľudu, že láska
303 III, 4,101 | pozemskú hodnotu; my nie sme civilizácia, ale napomáhame ju.~
304 II, 1,44 | sveta, ale žije v ňom. A tak členovia Cirkvi pociťujú jeho vplyv,
305 III, 4,100 | prisadnúť si k nim. Ak v človeku existuje "duša vo svojej
306 III, 4,117 | ustanovujúcim princípom, nezbavuje cnosti poslušnosti tam, kde výkon
307 I, 3,32 | na mysli encykliku Satis cognitum pápeža Leva XIII. 15 a encykliku
308 III, 3,94 | Liturgia" ("Sacrosanctum Concilium", pozn. prekl.) o službe
309 I, 1,24 | vaše vedenie, ako i celému "congregatio fidelium" (zhromaždeniu
310 III, 4,113(65)| porov. Dial. contra Luciferianos, č.9; PL 23,
311 I, 1,23 | sa za to, aby vaša láska čoraz viac rástla v pravom poznaní
312 III, 4,98 | pozemské šťastie, ale predsa čosi ponúka - svoje svetlo, svoju
313 III, 4,95 | ak sa to Bohu zapáči, už čoskoro.~
314 II, 2,54 | naznačiť čo len v základných črtách moderný program kresťanského
315 Uvod, 0,11 | dnes, z Božej milosti verná črtám, ktoré jej vtlačil Božský
316 II, 2,52 | a povahy. To slovo nášho ctihodného predchodcu Jána XXIII.,
317 Uvod | ÚVOD ~CTIHODNÝM BRATOM A MILOVANÝM SYNOM~
318 I, 3,38 | vnuknutiami Ducha Potešiteľa, cvičeného uskutočňovaním evanjeliových
319 III, 3,85 | vyjadrovania. Dialektika tohto cvičenia sa v zmýšľaní a v trpezlivosti
320 II, 2,53 | obnovy, jej "metanoia", jej cvičenie v dokonalosti. Ak bude možné
321 Uvod, 0,14 | za to najlepšie, čo má, ďakuje kresťanstvu, ale neskôr
322 II, 2,58 | svätcov, ktorých naša doba dala nebeskej a pozemskej Cirkvi,
323 III, 4,100 | vzdialenosť, ktorá ho udržuje ďaleko od nás, ale necítime ho
324 III, 4,110 | nás vidíme, ako sa tvorí ďalší kruh, aj tento oborovský,
325 II, 1,44 | ich, posvätiť ich: toto je ďalšia úloha, ktorú Cirkvi ukladá
326 Uvod, 0,16 | problémmy ohľadom pôrodnosti, a dalšie.~
327 II, 2,50 | presvedčení, aby sme sa vyhli ďalšiemu nebezpečenstvu, ktoré by
328 III, 3,83 | ľudové, či je vybrúsené. 2) Ďalšou charakteristikou je miernosť,
329 III, 3,88 | životom ľudí v danej dobe, na danom mieste, v danej kultúre,
330 III, 4,100 | čiže život so všetkými jeho darmi, so všetkými jeho problémami.
331 III, 2,66 | k tomu stať sa vonkajším darom lásky, dnes všeobecne rozšírené
332 II, 2,53 | uschopniť ju prijímať vplyv darov Ducha Svätého, ani jej nemôžu
333 III, 1,61 | odvrátenom od svetla viery a daru milosti; o ľudstve, ktoré
334 III, 4,119 | Kristovho. Všetko to, čo dáva do obehu náuku, ktorej Cirkev
335 III, 4,113 | to prázdny rečnícky zvrat dávať Kristovmu vikárovi titul "
336 III, 3,94 | koncilovej konštitúcie "De Sacra Liturgia" ("Sacrosanctum
337 II, 2,48 | Tela Kristovho, právoplatní dediči Kristovho evanjelia, plnoprávni
338 I, 3,41 | nič, okrem neblahého osudu dedičného hriechu, a ktorý je uschopnený
339 III, 2,72 | človekom, ktorý bol prerušený dedičným hriechom, sa nádherným spôsobom
340 III, 2,69 | apoštolský úrad, nakoľko sme dedičom takéhoto štýlu, takéhoto
341 I, 3,32 | znovu prevzať štúdium a definíciu učenia o Cirkvi. A ak z
342 III, 4,108 | raz bolo rozpracované a definované, ostáva navždy rovnaké,
343 II, 2,50 | stále neistejším a ťažším definovať morálnu čestnosť a čestné
344 III, 2,66 | tom samom mene Apoštol, definujú svoje nemenné poslanie.
345 I, 2,28 | kultúry, spolu s ním zdieľa dejinné udalosti, napomáha jeho
346 III, 2,79 | pomalosť psychologického a dejinného dozrievania a očakávať hodinu,
347 III, 4,112 | skôr než naznačíme, čo nás delí. Toto je dobrá a plodná
348 Uvod, 0,12 | súhlase radu a podporu v takom delikátnom a náročnom podujatí.~
349 III, 4,112 | túto takú rozsiahlu a takú delikátnu tému: avšak naše rozprávanie
350 III, 2,79 | času55. Dnes, čiže každý deň, musí začínať znovu; a z
351 III, 1,61 | prípadne o ľudstve, ktoré je deprimované drsným pesimizmom, vyhlasujúc
352 III, 4,116 | napokon, náš dialóg sa ponúka deťom Božieho Domu, jednej svätej
353 III, 4,113(65)| porov. Dial. contra Luciferianos, č.
354 III, 4,105 | rozhodovania a konania a pre dialektické zneužívanie slova, ktoré
355 III, 3,85 | obnoveniu svojho vyjadrovania. Dialektika tohto cvičenia sa v zmýšľaní
356 III, 4,115 | posvätným záujmom duchovné dianie, charakterizované problémom
357 I, 3,32 | duchovné meditácie o tomto diele Božieho milosrdenstva, ktoré
358 III, 3,92 | poslanie uskutočňuje, bude dielom múdreho a aktívneho riadenia
359 I, 3,32 | Kristovi a k celému Jeho dielu. Až do takej miery, že -
360 III, 3,80 | totiž iné viesť dialóg s dieťaťom, a iné s dospelým; iné s
361 I, 3,40 | zároveň slobodná a viazaná disciplínou, bratská a hierarchická,
362 II, 2,51 | života, vyhlasuje kresťanskú disciplínu a askézu za nepríjemne neužitočnú;
363 Uvod, 0,15 | tak stali spôsobilejšími k diskusiám a rozhodnutiam, ktoré na
364 II, 1,43 | trvalou. A túžime, aby sa diskusii, vždy takej plodnej a rôznorodej,
365 III, 4,107 | toto užívanie je o to menej diskutabilné, o čo viac je založené na
366 III, 4,118 | a ľahko mení dialóg na diskutovanie, hádku, roztržku. Je to
367 III, 2,72 | spásy opisujú práve tento dlhý a rozmanitý dialóg, ktorý
368 III, 4,107 | súcitu: nedokážeme jedného dňa priviesť k prameňom, ktoré
369 Uvod, 0,12 | zanechal Kristus. Aká je teda dnešná povinnosť Cirkvi napravovať
370 III, 1,64 | pedagógia musí učeníkovi dnešných čias stále pripomínať toto
371 III | III. časť~DIALÓG CIRKVI S DNEŠNÝM SVETOM~
372 II, 2,57 | dobier, ktoré stoja pod dobrami duchovnými a večnými, ale
373 III, 4,111 | dobrej kultúry, sociálnej dobročinnosti a občianskeho poriadku.
374 I, 3,38 | zrak, prinesie nám to mnohé dobrodenia, práve tie, o ktorých si
375 II, 2,48 | musíme zúčtovať za toľké dobrodenie, pred Cirkvou, ktorej musíme
376 III, 3,83 | duše v tichom súhlase s Dobrom, ktoré vylučuje každý egoistický
377 Uvod, 0,8 | alebo jej činnosť aspoň dobromyseľne pozorujú.~
378 I, 1,24 | Kristus vo svojej veľkej dobrote a rovnakej moci otvoril
379 II, 1,45 | slabých, aby boli dobrými, dobrých, aby boli lepšími, lepších,
380 II, 2,51 | horliví rehoľníci, vedení dobrým úmyslom včleniť sa do ľudových
381 III, 4,109 | ako skazu každú útočnú, dobývačnú a mocenskú vojnu; a nemôže
382 III, 4,119 | o ohlasovaní, môžme ešte dodať: škola, tlač, sociálny apoštolát,
383 III, 3,89 | relativizmu, ktorý by zasiahol jej dogmatickú a morálnu vernosť? A ako
384 III, 4,103 | niečo riešila, ale slepú dogmu, ktorá ho ponižuje a zosmutňuje,
385 III, 4,115 | chceme zopakovať naše dojatie a našu radosť zo stretnutia,
386 III, 4,116 | dedičstva! Aký úprimný a dojímavý v jeho rýdzej duchovnosti!
387 I, 3,33 | poznaní tohto Mystického Tela, dokázali oceniť jeho božský význam,
388 III, 2,77 | poslucháčov, a taktiež aj dôkazovú silu týchto znamení52, aby
389 I, 3,40 | 40. Ak dokážeme zapáliť v nás samých a vychovávať
390 III, 1,61 | vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé"38, napomína nás svätý Pavol.~
391 I, 3,33 | ekleziologické štúdium, s dokonalou poslušnosťou voči katolíckemu
392 III, 4,110 | nezjavil formu, bezchybnú, dokonalú a definitívnu, ktorou chce
393 III, 4,116 | všetkým skutočnostiam nášho doktrinálneho a duchovného dedičstva!
394 I, 3,33 | literárnych diskusiách, v doktrinálnej apológii i ohlasovaní, ako
395 Uvod, 0,7 | a v pravom slova zmysle doktrinálny, ani nechce predstaviť určité
396 I, 3,32 | zo spomenutých pápežských dokumentov, ktorý sa stal - možno povedať -
397 III, 2,71 | umožnia, a predovšetkým, dokým nás Božia milosť zachová,
398 I, 3,32 | téme takej širokej a takej dôležitej. Odkedy sa Tridentský koncil
399 Uvod, 0,15 | problému sú také veľké, že doliehajú i na Našu dušu a predstavujú
400 III, 4,116 | túžime tešiť sa z tohto domáceho dialógu v plnosti viery,
401 III, 4,116 | sa ponúka deťom Božieho Domu, jednej svätej katolíckej
402 III, 3,94 | praktický účinný princíp61, a doniesť svoje posolstvo až do končín
403 III, 2,77 | vystupovať ozbrojené vonkajším donucovaním, ale jedine oprávnenými
404 III, 3,85 | pravdy aj v názoroch iných, donúti nás vyložiť naše učenie
405 III, 3,85 | rozchádzajú, môžu sa navzájom dopĺňať, a tým prinútia naše zmýšľanie,
406 III, 4,115 | ešte lepšie dané posunúť dopredu spolu s nimi vec Krista
407 I, 1,23 | poslania, ktoré bude postupne doprevádzať tento vývoj, podľa želania
408 II, 2,49 | vedie Cirkev aj vtedy, keď dopustí, že ľudská slabosť značne
409 III, 2,70 | pamäti, ešte výraznejší dôraz vo svojej náuke na to, aby
410 III, 3,80 | minimum, v úsilí vytrhnúť sa z dosahu profánnej spoločnosti; takisto
411 II, 1,43 | potrebuje, aby po ňom túžil a dosiahol ho, o zmysle súčasného života
412 III, 4,112 | túžbam kresťanských bratov, dosiaľ od nás odlúčených. Po ničom
413 III, 3,80 | nenáboženského, ktorá je dôsledkom všeobecnej výchovy k mysleniu,
414 II, 2,57 | príležitosť, aby sme potvrdili náš dôsledný súhlas s týmto blahodárnym
415 I, 3,40 | Ale predovšetkým jeden dôsledok bude pre ňu istý: jej vynikajúca
416 I, 3,34 | svetlo Ducha Svätého a že dospeje k dobrému koncu s takou
417 III, 3,80 | dialóg s dieťaťom, a iné s dospelým; iné s veriacim, a iné s
418 III, 4,112 | tomto poli dialóg, ktorý dostal označenie ekumenický, je
419 III, 3,80 | rozprávaniu, a k vedeniu dôstojného dialógu.~
420 III, 4,95 | Mali by sme sa napokon dotknúť tých, na ktorých sa obracia
421 I, 2,30 | mieru a prameň skutočnosti, dotlačiac myslenie k záverom nejasným,
422 III, 3,83 | trpezlivý; je veľkodušný. 3) Dôvera, tak vo vlastné slovo, ako
423 III, 2,72 | sa dialóg stáva úplným a dôverným: pozýva k nemu dieťa, kým
424 II, 2,56 | kritériá, ktoré majú našu dôveru vkladať viac do Božej pomoci
425 I, 3,34 | 34. A tak dôverujeme, že dielo Koncilu bude spevádzať
426 II, 2,53 | nadprirodzenými než prirodzenými dôvodmi. Nie zhoda s duchom sveta,
427 I, 1,26 | sa nám, že je na to mnoho dôvodov, a všetky vychádzajú z hlbokých
428 III, 4,107 | imanentnosť.~Ďalej ich vidíme dovolávať sa, často s naivným entuziazmom,
429 II, 2,57 | a používali, ako je nám dovolené, ekonomický faktor, ktorý
430 III, 2,79 | psychologického a dejinného dozrievania a očakávať hodinu, kedy
431 II, 1,44 | bdelosti, ktorej sa naša doba dožaduje so zvláštnou naliehavosťou
432 III, 4,103 | Nie je to oslobodenie, ale dráma, ktorá sa usiluje zahasiť
433 III, 1,61 | ľudstve, ktoré je deprimované drsným pesimizmom, vyhlasujúc za
434 III, 4,115 | predstaviteľov odlúčených cirkví na Druhom Vatikánskom ekumenickom
435 III, 3,82 | spásu od úsilia o spásu druhých, toho, kto stále hľadá možnosti,
436 II, 2,52 | skúma a čo je dobré, toho sa drží"33, vždy a všade.~
437 III, 4,112 | ktoré odlúčených bratov držia ešte vzdialených od nej,
438 I, 3,40 | Cirkev je zároveň viditeľná i duchovná, zároveň slobodná a viazaná
439 III, 2,77 | znamení51 požiadavkám a duchovnému rozpoloženiu poslucháčov,
440 I, 3,37 | usmerňovateľku tak vo vašom duchovnom živote, ako i vo vašom ohlasovaní.
441 I, 3,40 | ňu istý: jej vynikajúca duchovnosť, živená nábožným čítaním
442 II, 2,56 | vkladať viac do Božej pomoci a duchovných dobier, než do časných prostriedkov;
443 II, 2,57 | ktoré stoja pod dobrami duchovnými a večnými, ale sú nevyhnutné
444 II, 2,58 | znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko pretrpí"37. Kto
445 III, 4,107 | vôli tých samých, ktorí tu dúfajú nájsť nedobytné zbrane pre
446 III, 4,100 | Ak v človeku existuje "duša vo svojej prirodzenosti
447 II, 2,51 | nechať sa prijať modernými dušami, zvlášť mladými, sa premení
448 I, 3,32 | vo svätej Cirkvi, predsa dva dokumenty nemôžme obísť
449 Uvod, 0,13 | vaša, pramení z predošlých dvoch vyššie uvedených a týka
450 III, 2,79 | možno uskutočniť dnes; musí dychtiť po príhodnej chvíli a mať
451 III, 3,80 | profánnym, transformačný dynamizmus modernej spoločnosti, pluralizmus
452 I, 3,38 | zmysel pre Cirkev" (sensus Ecclesiae), ktorý preniká kresťana,
453 III, 3,83 | Dobrom, ktoré vylučuje každý egoistický zámer. 4) A napokon pedagogická
454 III, 4,107 | pohŕdajúcimi prostrednosťou a egoizmom toľkých súčasných spoločenských
455 I, 3,33 | posledných rokoch, zamerali na ekleziologické štúdium, s dokonalou poslušnosťou
456 I, 3,40 | dnes trápia myseľ učencov ekleziológie - ako napríklad, že Cirkev
457 II, 2,57 | používali, ako je nám dovolené, ekonomický faktor, ktorý sa stal obrovským
458 II, 2,58 | ústredný bod náboženskej ekonómie Starého i Nového zákona?
459 III, 4,115 | závan Ducha Svätého pre "ekumenické hnutie"; chceme zopakovať
460 II, 1,46 | spôsobom rozhodnutia tejto ekumenickej Synody. Je teda vašou úlohou,
461 III, 4,115 | cirkví na Druhom Vatikánskom ekumenickom koncile; chceme ešte raz
462 II, 1,46 | aby vdýchol nový duchovný elán do mystického Tela Kristovho,
463 II, 2,53 | spôsobom našej doby, ani emancipácia od autority rozvážnych a
464 Uvod, 0,7 | 7. Táto naša encyklika nechce mať charakter slávnostný
465 III, 1,61 | je svetlo, je novosť, je energia, je znovuzrodenie, je spása.
466 III, 4,107 | dovolávať sa, často s naivným entuziazmom, prísneho užívania ľudskej
467 I, 3,32 | dokumenty, ktoré katolícky Episkopát i tento Apoštolský Stolec
468 I, 3,32 | toto štúdium, ako povinnú etapu na ceste ku Kristovi a k
469 II, 2,59 | k Panne Márii je zdrojom evanjeliového učenia: počas našej púte
470 III, 2,69 | priam akoby stelesňoval evanjeliovú postavu múdreho učiteľa
471 I, 3,38 | cvičeného uskutočňovaním evanjeliových cností, preniknutého kultúrou
472 III, 2,66 | A) "Dialóg" je evanjelizácia~66. Ak si je Cirkev skutočne,
473 Uvod, 0,11 | spoločnosti, ktorú postupne evanjelizovala a prijímala; avšak nikdy
474 Uvod, 0,15 | najlepšie riešenia. Avšak existencia a naliehavosť tohto problému
475 I, 2,30 | tomu, kto ju vykonáva, fakt existencie vlastného bytia, vlastnej
476 II, 1,43 | živote, vo svojej pozemskej existencii. Toto je onen veľký morálny
477 III, 3,87 | dialógu spásy. Riadi sa experimentálnymi požiadavkami, vyberá si
478 I, 2,30 | zjavuje tomu, kto ju vykonáva, fakt existencie vlastného bytia,
479 II, 2,57 | nám dovolené, ekonomický faktor, ktorý sa stal obrovským
480 II, 2,57 | javy spojené s ekonomickými faktormi, a to tak tým, že dáme bohatstvu
481 III, 4,102 | oslobodzujú človeka od starých a falošných pojatí života a sveta, aby
482 III, 4,112 | niektorých oblastiach je už vo fáze počiatočného a pozitívneho
483 I, 1,24 | ako i celému "congregatio fidelium" (zhromaždeniu veriacich)
484 I, 2,30 | nebezpečenstiev; renomované filozofické prúdy preskúmali a zvelebili
485 II, 2,50 | prispôsobenia sa ukazuje tak na poli filozofickom (koľko dokáže móda aj v
486 II, 1,46 | sa postarajú o to, aby formulovali konkrétnym spôsobom rozhodnutia
487 Uvod, 0,5 | Isteže, nie je nám ľahko formulovať tieto myšlienky, pretože
488 III, 4,103 | ľudského života nevovádza formulu, ktorá by niečo riešila,
489 III, 4,117 | tam, kde výkon vlastnej funkcie autority na jednej strane,
490 Uvod, 0,9 | spravovali Kristovu Cirkev vo funkcii rímskeho biskupa, a teda
491 I, 3,39 | vznešenú jednotu, organickú funkčnosť, harmonickú rozmanitosť,
492 III, 2,77 | 77. Dialóg spásy nikoho fyzicky nenútil prijať ho; bola
493 III, 1,64 | vychovával kresťanov prvej generácie: "Neťahajte jarmo s neveriacimi!
494 I, 3,33 | katolíckemu magistériu a s geniálnou bádateľskou i vyjadrovacou
495 Uvod, 0,16 | bieda a hlad, ktoré dodnes gniavia veľké skupiny obyvateľstva,
496 III, 4,118 | dialóg na diskutovanie, hádku, roztržku. Je to veľmi nepríjemný
497 Uvod, 0,17 | pramenia vojnové strety, k harmonickému spolunažívaniu a plodnej
498 I, 3,39 | jednotu, organickú funkčnosť, harmonickú rozmanitosť, duchovnú krásu.
499 III, 4,110 | klaniame aj my. Sú to synovia hebrejského ľudu, hodní nášho láskavého
500 II, 1,46 | aby zbavil Cirkev určitých heréz a všeobecných neporiadkov,
|