100-herez | hiera-nasta | nastr-pocuv | podat-rec | reci-udeli | udelu-zapoj | zapri-zivsi
bold = Main text
Part, Chapter, Paragraph grey = Comment text
1001 III, 1,65 | ako lekár, ktorý keď pozná nástrahy nejakej nákazy, usiluje
1002 III, 3,94 | vysokého a tajomného duchovného nástroja, akým je slovo, a aby sme
1003 I, 1,20 | ktorých Cirkev je zároveň nástrojom i prejavom. Pretože, hoci
1004 Uvod, 0,9 | rímskeho biskupa, a teda nástupcu svätého apoštola Petra,
1005 Zaver, 0,121 | predkladáme hneď po našom nástupe na stolec Apoštola Petra
1006 III, 3,83 | predkladá; nie je to rozkaz ani nátlak. Dialóg je pokojamilovný;
1007 I, 2,28 | náboženstva, prípadom takéhoto nátlaku psychologicko-kultúrnych
1008 II, 2,56 | vlastníctvo a užívanie týchto máme natoľko obmedziť a podriadiť, nakoľko
1009 I, 2,28 | pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie
1010 Uvod, 0,17 | kryštalizovanie rôznych náuk na jednej strane, a medzinárodných
1011 III, 4,110 | nás zaväzuje preukazovať navonok svoje presvedčenie, že existuje
1012 II, 1,46 | práva, ktorú sme už teraz navrhli, sa postarajú o to, aby
1013 II, 1,46 | prirodzene, úlohou Koncilu navrhnúť reformy, ktoré by sa mohli
1014 I, 2,30 | vovnútri vedomia je sama osebe navýsosť chvályhodná a dnes prakticky
1015 III, 4,108 | rozpracované a definované, ostáva navždy rovnaké, ale samotné hnutia
1016 II, 2,50 | mnohých veriacich, ktorí sa nazdávajú, že reforma Cirkvi má spočívať
1017 II, 1,46 | ctihodní bratia, aby ste nám naznačili, ktoré opatrenia by bolo
1018 III, 4,112 | máme spoločné, skôr než naznačíme, čo nás delí. Toto je dobrá
1019 III, 3,92 | riadenia Cirkvi samej priebežne naznačovať hranice, formy a cesty pre
1020 III, 3,85 | objaveniu prvkov pravdy aj v názoroch iných, donúti nás vyložiť
1021 II, 2,58 | Domnievame sa, spolu s našimi predchodcami, s celým radom
1022 I, 1,19 | Božích plánov o nej, aby našla viac svetla, novú energiu
1023 Uvod, 0,6 | nesmie byť rušená touto našou jednoduchou písomnou rozpravou,
1024 I, 3,37 | náboženského dedičstva? Našťastie, vy už poznáte dobre túto
1025 I, 2,29 | povahy a poslania Cirkvi, a neberú pritom dostatočne do úvahy
1026 II, 2,58 | ktorých naša doba dala nebeskej a pozemskej Cirkvi, a spolu
1027 II, 2,51 | i dnes bude znieť pred nebeským Otcom: "Neprosím, aby si
1028 I, 2,30 | veru nie je bez vážnych nebezpečenstiev; renomované filozofické
1029 I, 1,22 | a blízkymi, totiž kvôli nebezpečenstvám, ktoré by mohli zapríčiniť
1030 II, 2,59 | ho tu na zemi a teraz v nebi požíva jeho lesk a blaženosť.
1031 I, 3,41 | ľudskosti nestratil nič, okrem neblahého osudu dedičného hriechu,
1032 I, 3,41 | Božej Pravdy, mu otvára nebo, vyjasňuje pozemský život,
1033 III, 4,113 | pápeža katolícka Cirkev by už nebola sama sebou, ale preto, že
1034 I, 3,37 | dobre túto náuku; a my k nej nebudeme nič pridávať, len vyzývame
1035 III, 2,74 | dialóg rozšírili na ľudí a nečakali, že nás niekto zavolá.~
1036 I, 3,41 | ktoré tým, že na pokrsteného nechá spočinúť oživujúci lúč Božej
1037 III, 3,93 | 93. Nechajme však túto tému, aby sme
1038 III, 2,77 | adresovaná50, predsa ich nechala slobodných opätovať ju alebo
1039 II, 2,51 | svetskému prostrediu, alebo nechať sa prijať modernými dušami,
1040 III, 4,99 | že keď takto hovoríme, nechávame sa uniesť opojením z nášho
1041 III, 2,70 | sveta? A samotnému Koncilu nechcel sa dať, celkom právom, pastoračny
1042 II, 2,55 | osobitné upozornenia~55. Nechceli by sme však nespomenúť dve
1043 III, 4,100 | udržuje ďaleko od nás, ale necítime ho ako cudzí. Všetko, čo
1044 III, 2,70 | úsilie, ak nie dialóg? A či nedal Ján XXIII., náš bezprostredný
1045 III, 4,107 | samých, ktorí tu dúfajú nájsť nedobytné zbrane pre svoj ateizmus,
1046 III, 4,107 | azda ujala v niektorých nedokonalých formách jazyka a kultu,
1047 III, 1,65 | opovrhovať tými, ktorý ich nedosiahli, ale vlastná spása ju poháňa
1048 III, 4,105 | značne zväčšujú ťažkosti, pre nedostatok potrebnej slobody rozhodovania
1049 III, 2,76 | mal dosiahnúť a ktoré sa nedostavili: "Zdraví nepotrebujú lekára"49;
1050 I, 3,40 | náboženskej a sociálnej činnosti, nedotknuteľná obrana a stály zdroj energie
1051 III, 3,83 | či je nepripravený, či je nedôverčivý, či je nepriateľský; ten,
1052 III, 4,112 | Predvídame, že táto vec spôsobí nedôveru i odpor. Ale teraz, keď
1053 Uvod, 0,14 | sveta, sa rozlieha až po nedozierne horizonty, ako sa hovorí,
1054 III, 4,118 | nezávislosti, kritiky, vzbury neharmonizuje s láskou, ktorá tvorí základ
1055 III, 4,113 | sme po ňom prevzali. Či nehovoria niektorí, že keby sa odstránil
1056 II, 1,44 | svoj život. Nemôže ostať nehybná a nezaujatá pred premenami
1057 II, 2,52 | že dokonalosť spočíva v nehybnosti foriem, ktorými sa Cirkev,
1058 II, 2,50 | praktickom, kde sa stáva stále neistejším a ťažším definovať morálnu
1059 I, 3,35 | v tejto svojej encyklike nejaké rozhodnutia ohľadom bodov
1060 I, 2,28 | prenikajú. Toto všetko, ako vlny nejakého mora, napáda a otriasa samotnú
1061 I, 2,30 | dotlačiac myslenie k záverom nejasným, zúfalým, paradoxným a zásadne
1062 III, 3,89 | zvlásť s tými najmenšími, a neklásť odstup privilégií ani priepasť
1063 III, 3,81 | predpojaté odsudzovanie, útočnú a nekonečnú polemiku, márnivosť zbytočných
1064 III, 4,111 | mravným hodnotám rôznych nekresťanských vierovyznaní; chceme spolu
1065 III, 2,66 | Apoštol, definujú svoje nemenné poslanie. My dáme tomuto
1066 II, 2,54 | a vytrvalosť a viem, že nemôžeš zniesť zlých"35 a všetci
1067 III, 4,105 | ťažký, ak netreba povedať nemožný, hoci v našej duši niet
1068 III, 3,80 | človeka, tak náboženského ako nenáboženského, ktorá je dôsledkom všeobecnej
1069 III, 3,93 | mimoriadnej výkonnosti, ho nenahradí. Apoštolát a ohlasovanie
1070 I, 3,40 | Kristovho Ducha, radikálny a nenahraditeľný prejav jej náboženskej a
1071 III, 4,107 | potvrdeniu najvyššieho Boha. Nenájde sa medzi nami niekto, kto
1072 I, 3,36 | Nemôžme však aspoň v krátkosti nenaznačiť niekoľko plodov, ktoré očakávame,
1073 II, 2,57 | Sociálne učenie Cirkvi nenecháva žiadne pochynosti ohľadom
1074 III, 2,77 | Dialóg spásy nikoho fyzicky nenútil prijať ho; bola to úzkostlivá
1075 III, 4,109 | podvody a zrady; nemôže neobviniť ako zločin a ako skazu každú
1076 III, 4,103 | lásky voči osudu ľudstva a v neochvejnej nádeji, že moderný človek
1077 III, 4,107 | 107. Ale ak musí ostať neochvejným a otvoreným hlásanie a obrana
1078 I, 3,37 | známa vec, avšak základná, neodmysliteľná a nikdy nie dostatočne poznaná,
1079 III, 4,103 | jeho evanjelia, z vrúcnej a neodvolateľnej lásky voči osudu ľudstva
1080 III, 4,103 | nezodpovedá konečným a neodvolateľným požiadavkám rozumu, zbavuje
1081 II, 2,50 | Konformizmus sa mnohým zdá neodvratný a múdry. Kto nie je dobre
1082 III, 2,77 | poslanie, hoci je ohlasovaním neodškriepiteľnej pravdy a nevyhnutnej k spáse,
1083 II, 2,49 | jediné dobré; nech nás ani neokúzli túžba zrenovovať štruktúru
1084 I, 2,28 | ho My vzývame a počúvame, neomylne naplniť Kristov prísľub: "
1085 I, 3,32 | takou vznešenou Hlavou, je nepochybne takým učením, že vzhľadom
1086 III, 4,108 | hnutia sa nemôžu nevyvíjať a nepodliehať zmenám, a to aj hlbokým64,
1087 III, 4,113 | odlúčených bratov, aby uvážili nepodloženosť tejto hypotézy; a to nielen
1088 II, 2,51 | všetku námahu, akékoľvek nepohodlie z obvyklého spôsobu života,
1089 III, 4,107 | moderného ateistu, dôvody jeho nepokoja a jeho popierania.~Vidíme
1090 III, 4,98 | rozmeroch tohto poslania; pozná nepomer v štatistike medzi ňou a
1091 II, 2,49 | konkrétnu podobu. Nech nás nepomýli kritérium zredukovať stavbu
1092 I, 1,20 | spôsobom"5, historickými a nepopierateľnými vonkajšími skutkami, do
1093 II, 1,46 | určitých heréz a všeobecných neporiadkov, ktoré, z milosti Božej,
1094 I, 3,33 | tak posilňovali svoje duše neporovnateľnými útechami a stále viac sa
1095 II, 2,48 | dnes charakterizujú Cirkev, neporušené a živé dedičstvo pôvodnej
1096 III, 2,71 | všetkých síl, osvojiť: "Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil,
1097 III, 1,61 | akoby si sám vystačil a nepotreboval nič iné, než byť ponechaný
1098 III, 2,76 | sa nedostavili: "Zdraví nepotrebujú lekára"49; aj ten náš musí
1099 I, 3,37 | bode našej viery. Či nám nepovedal sám Kristus, že on je vinič
1100 I, 3,32 | ak z lásky k stručnosti nepovieme viac, keďže hovoríme k tým,
1101 II, 2,59 | premilej, nadovšetko pokornej, nepoškvrnenej, ktorá bola vyznačená privilégiom,
1102 Uvod, 0,11 | svoju Nevestu, svätú a nepoškvrnenú, 4 s jej skutočným výzorom,
1103 Uvod, 0,14 | a priateľskému rozhovoru neprajné, ktorých je, žiaľ, dnes
1104 III, 1,64 | účasť má spravodlivosť na neprávosti? Alebo čo má spoločné svetlo
1105 Uvod, 0,16 | krátky súhrn Našej encykliky nepredpokladá pojednávanie o vážnych a
1106 II, 2,58 | prítomná vo vašich srdciach? Či nepredstavuje duch lásky ústredný bod
1107 II, 2,57 | pripomenúť, že tento duch nám neprekáža, aby sme pochopili a používali,
1108 II, 2,54 | morálne potreby našich čias a neprestanete vyzývať veriacich k pochopeniu
1109 I, 3,37 | svätého Pavla, ktorý nám neprestáva pripomínať: "Vy všetci ste
1110 II, 1,44 | spoločnosťou vytvára pre ňu nepretržitú problematickú situáciu,
1111 III, 4,97 | jej službu. Nik jej nie je nepriateľom, pokiaľ to on sám nechce.
1112 III, 3,83 | či je nedôverčivý, či je nepriateľský; ten, ktorý hovorí, sa usiluje
1113 Uvod, 0,5 | úsilia; a napokon, nemôžme neprihliadnúť na podmienky, v akých sa
1114 II, 2,51 | kresťanskú disciplínu a askézu za nepríjemne neužitočnú; ba niekedy apoštolská
1115 III, 1,61 | neustále a podivuhodné učenie: "Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte
1116 III, 3,83 | či je nevzdelaný, či je nepripravený, či je nedôverčivý, či je
1117 III, 4,100 | potrieb, tlieskať novým a neraz vynikajúcim výdobytkom jeho
1118 III, 4,109 | mocenskú vojnu; a nemôže sa nerozšíriť zo vzťahov na najvyššej
1119 III, 4,112 | sveta, nám najbližší, ktorý nesie Kristovo meno. Na tomto
1120 Uvod, 0,14 | ďakuje kresťanstvu, ale neskôr sa postupne odlišovala až
1121 I, 1,24 | vzácne, zo strany Šimona, neskoršieho Petra: "Ty si Mesiáš, Syn
1122 III, 3,94 | sme prekonali prirodzenú neskúsenosť v používaní takého vysokého
1123 III, 4,98 | hľadáte, to, čo vám chýba. Tým nesľubuje pozemské šťastie, ale predsa
1124 III, 3,89 | aspoň niektorých"58? Svet sa nespasí zvonku; treba, podobne ako
1125 Uvod, 0,1 | Kristovi námestníci na zemi, nespočetné množstvo biskupov a kňazov
1126 II, 2,55 | 55. Nechceli by sme však nespomenúť dve osobitné upozornenia,
1127 II, 2,48 | Cirkvi. Slovo reforma by bolo nesprávne použité, keby sme ho chápali
1128 III, 2,66 | Je to apoštolský úrad. Nestačí postoj verného konzervovania.
1129 I, 3,39 | duchovnú krásu. Obrazy nestačia na to, aby preložili do
1130 II, 2,57 | tom, aby sa hmotné dobrá nestali zdrojom zápasov, egoizmov,
1131 III, 1,65 | Cirkev odlišuje od ľudstva, nestavia sa proti nemu, naopak, prelína
1132 I, 3,41 | života, ktorý z ľudskosti nestratil nič, okrem neblahého osudu
1133 III, 2,77 | Božím zjavením, a pritom nestratiť zásluhy tohto súhlasu. Tak
1134 III, 1,64 | kresťanov prvej generácie: "Neťahajte jarmo s neveriacimi! Veď
1135 III, 4,105 | podmienok veľmi ťažký, ak netreba povedať nemožný, hoci v
1136 Uvod, 0,12 | takú veľkorysú, ba priam netrpezlivú túžbu po obnove, teda po
1137 III, 3,87 | sa na prázdne predsudky, netrvá na mŕtvych spôsoboch vyjadrenia,
1138 I, 2,28 | seba a prijať celkom nové a netušené spôsoby života. Či nebol,
1139 III, 2,71 | vzdialené o tom hovoriť a netúžime priťahovať na seba pozornosť
1140 III, 2,78 | absolútne odmietne, alebo bude neúprimne predstierať jeho prijatie.~
1141 II, 2,58 | druhej strane nachádzajú v neustálej meditácii pokladov Písma
1142 Uvod, 0,14 | svojho vnútra, často si ani neuvedomujúc, že za to najlepšie, čo
1143 II, 2,51 | disciplínu a askézu za nepríjemne neužitočnú; ba niekedy apoštolská túžba
1144 I, 3,32 | dokumenty nemôžme obísť a nevenovať im zvláštnu pozornosť. Máme
1145 III, 1,64 | generácie: "Neťahajte jarmo s neveriacimi! Veď akú účasť má spravodlivosť
1146 II, 2,48 | zmysle. Nemôžeme obviniť z nevernosti túto našu milovanú a svätú
1147 Uvod, 0,11 | chcel a miloval, svoju Nevestu, svätú a nepoškvrnenú, 4
1148 III, 3,87 | vyberá si vhodné prostriedky, neviaže sa na prázdne predsudky,
1149 II, 2,58 | všetko pretrpí"37. Kto z nás nevie o týchto veciach? A ak o
1150 II, 2,59 | telo vo svojej prvotnej a nevinnej kráse, náuku o kresťanskej
1151 III, 4,103 | základov, do ľudského života nevovádza formulu, ktorá by niečo
1152 III, 2,66 | Avšak ani ochrana ani obrana nevyčerpávajú povinnosť Cirkvi vzhľadom
1153 III, 4,107 | ciele, náhradky Absolútna a Nevyhnutna, ktoré poukazujú na nezničiteľnú
1154 I, 3,34 | Kristovho zmýšľania i jeho nevyhnutného a zákonitého rozvoja v priebehu
1155 III, 2,77 | neodškriepiteľnej pravdy a nevyhnutnej k spáse, nebude vystupovať
1156 III, 4,107 | niekto, kto by mohol tomuto nevyhnutnému procesu myslenia, ktorý
1157 II, 2,56 | modernej mentality, tak nevyhnutný k tomu, aby sme lepšie pochopili
1158 III, 1,61 | vyhlasujúc za osudové, nevyliečiteľné a možno aj žiadúce vlastné
1159 III, 1,61 | beznádejnej rezignácii voči nevyliečiteľnej skazenosti ľudskej prirodzenosti.
1160 III, 2,73 | mali stále pred očami tento nevýslovný a veľmi reálny vzťah, ktorý
1161 I, 3,38 | živeného milosťou sviatostí a nevýslovnými vnuknutiami Ducha Potešiteľa,
1162 Uvod, 0,2 | prirodzené, že keď sme podľa nevyspytateľného Božieho plánu boli povolaní
1163 III, 4,108 | samotné hnutia sa nemôžu nevyvíjať a nepodliehať zmenám, a
1164 III, 4,102 | žiaľ mnohí, premnohí, ktorí nevyznávajú žiadne náboženstvo; ba vieme,
1165 I, 1,22 | účinkovanie? A či Ježiš Kristus nevyzýval prijať kráľovstvo Božie
1166 II, 2,53 | nasledovania Krista Pána, ani v nej nevzbudia úzkosť lásky k bratom a
1167 III, 4,108 | zmenám, a to aj hlbokým64, nevzdávame sa nádeje, že by raz mohli
1168 III, 3,83 | či je to dieťa, či je nevzdelaný, či je nepripravený, či
1169 I, 1,22 | čestnosti myšlienok a činov. Nevzťahovalo sa vari na ňu kázanie Predchodcu,
1170 II, 2,53 | právoplatných predstavených, ani nevšímavosť k protirečivým formám moderného
1171 III, 2,70 | nasledovníci, ako viete. Vari nám nezanechali naši predchodcovia, zvlášť
1172 II, 2,54 | života, takisto ako určite nezanedbáte poukázať, ako je to najlepšie
1173 III, 3,92 | D) Nezastupiteľné prvenstvo ohlasovania~92.
1174 II, 1,44 | Nemôže ostať nehybná a nezaujatá pred premenami okolitého
1175 III, 4,109 | dialógu, ako je ten náš, teda nezaujatého, objektívneho, lojálneho,
1176 III, 4,101 | postoj na jednej strane úplne nezaujatý: nemáme žiadne zámery politické
1177 III, 1,65 | oddelenie. Ba nie je ani nezáujem, ani strach, ani opovrhnutie.
1178 III, 4,98 | to, že prijatie evanjelia nezávisí, koniec koncov, od jej akéhokoľvek
1179 III, 4,118 | slobodné a milujúce deti. Duch nezávislosti, kritiky, vzbury neharmonizuje
1180 I, 3,33 | poslania a potrieb ľudstva.~Nezdá sa nám to ťažké, keď na
1181 III, 2,75 | nič iné než horlivá a nezištná láska musí poháňať aj ten
1182 III, 4,110 | povinnosti hľadať, či sám Boh nezjavil formu, bezchybnú, dokonalú
1183 I, 2,28 | rôznych pokusoch o prejavy, nezlúčiteľné s autentickou realitou katolíckeho
1184 II, 2,52 | 52. To neznamená, že má byť naším úmyslom
1185 III, 4,107 | Nevyhnutna, ktoré poukazujú na nezničiteľnú potrebu božského Princípu
1186 III, 4,103 | Boha, je podstatne mylná, nezodpovedá konečným a neodvolateľným
1187 III, 4,103 | povolanie k civilizácii, ktorá nezomiera ale stále napreduje k prirodzenej
1188 III, 3,89 | privilégií ani priepasť nezrozumiteľného jazyka, ak chceme, aby nás
1189 III, 3,83 | aby mu nebol nepríjemný a nezrozumiteľný.~
1190 Uvod, 0,16 | myslenia a kresťanská kultúra, nešťastné podmienky mnohých ľudí a
1191 III, 4,112 | dosiaľ od nás odlúčených. Po ničom nemôžeme viac túžiť, ako
1192 III, 4,106 | stave vecí, ako by mohol byť niečím iným než "hlasom volajúceho
1193 III, 2,68 | pozvať, ctihodní bratia, k niekoľkým úvahám ešte pred týmto štúdiom,
1194 II, 2,53 | cirkevných noriem zjednodušením niektorého predpisu a dôverou voči
1195 Uvod, 0,18 | veľké problémy, z ktorých niektorým bude venovať svoju pozornosť
1196 III, 4,105 | nemožný, hoci v našej duši niet ani teraz žiadneho predsudku,
1197 III, 2,77 | 77. Dialóg spásy nikoho fyzicky nenútil prijať ho;
1198 II, 2,53 | spôsobov, ako ich splniť, norma aj tak ostáva platná vo
1199 III, 2,79 | 79. Dialóg spásy, za normálnych okolností, sledoval postupnosť,
1200 II, 2,48 | pokračovatelia Apoštolov, a že v sebe nosíme, vo veľkom bohatstve pravdy
1201 III, 3,82 | to posolstvo, ktorého je nositeľom, do obehu ľudského rozhovoru.~
1202 III, 4,115 | stretnutia, plného lásky ako i novej nádeje, ktoré sme mali v
1203 III, 4,107 | povedali - napredovať smerom k novému a konečnému, tak metafyzickému
1204 II, 2,57 | a veľkodušný záujem voči núdzi, ako napokon aj tým, že
1205 III, 4,104 | Toto sú dôvody, ktoré nás nútia, tak ako nútili našich predchodcov
1206 III, 4,104 | ktoré nás nútia, tak ako nútili našich predchodcov a s nimi
1207 III, 4,108 | našom odsudzovaní a našej nutnej žalobe.~
1208 II, 2,49 | uznaná a potvrdená vo svojom nutnom vývoji, ktorý - ako strom
1209 Uvod, 0,16 | práva, vlastné slobodným občanom a ľudským osobám, morálne
1210 III, 4,111 | sociálnej dobročinnosti a občianskeho poriadku. V záujme týchto
1211 III, 2,77 | vždy v úcte voči osobnej a občianskej slobode.~
1212 Uvod, 0,16 | národov k samostatnosti a k občianskemu pokroku, prúdy moderného
1213 I, 3,39 | premenil na pevnú skalu, čiže obdaril ho nadprirodzenou a večnou
1214 II, 2,59 | Kristovej a Matke našej, obdivovali príklad kresťanskej dokonalosti,
1215 III, 4,110 | náboženstva, zvlášť Islamu, hodní obdivu pre všetko, čo v ich Božom
1216 II, 2,59 | k tej, čo ho dokonale a obdivuhodne v sebe odzrkadľovala, ba
1217 III, 2,70 | pápeži Pius XI. a Pius XII., obdivuhodné a rozsiahle bohatstvo náuky,
1218 III, 1,65 | na milosrdenstvo, ktoré obdržala od Božej dobroty, nerobí
1219 II, 2,53 | vernosť, úsilie, umŕtvovanie a obetu; bude vždy poznačený "úzkou
1220 Uvod, 0,3 | Cirkvi na srdci, aby sa obidve stretli, navzájom poznali
1221 I, 3,32 | predsa dva dokumenty nemôžme obísť a nevenovať im zvláštnu
1222 III, 4,112 | ako po tom, aby sme ich objali v dokonalej jednote viery
1223 I, 3,33 | bratmi ponúkli mnohoraké objasnenia náuky o Cirkvi, niektoré
1224 III, 3,85 | trpezlivosti nás privedie k objaveniu prvkov pravdy aj v názoroch
1225 II, 2,53 | vonkajších zákonov Cirkev objaví svoju pučiacu mladosť, ako
1226 II, 2,58 | svetlejším a radostnejším objavom, ktorý teológia na jednej
1227 Uvod, 0,10 | ktorá predstavuje dnes objekt najväčšieho záujmu pozornosti
1228 III, 4,107 | vyústil do onoho pojatia objektívnej skutočnosti kozmického vesmíru,
1229 Uvod, 0,13 | nadviazať so svetom, ktorý ju obklopuje a v ktorom žije a pracuje.~
1230 III, 4,115 | táto rôznorodá a široká oblasť odlúčených kresťanov je
1231 I, 3,32 | vatikánskeho koncilu v tejto oblasti, a pochopíme, ako si tematika
1232 III, 4,112 | už započatý; v niektorých oblastiach je už vo fáze počiatočného
1233 Uvod, 0,18 | 18. Keď sa teda teraz obmedzíme na niekoľko úvah metodologického
1234 II | II. časť~OBNOVA CIRKVI~
1235 II, 2,49 | svojvoľné sny o strojených obnovách. Musíme slúžiť a milovať
1236 III, 3,85 | prehĺbeniu svojho poznávania a obnoveniu svojho vyjadrovania. Dialektika
1237 III, 4,96 | Cirkev má dnes zaujať s obnovenou horlivosťou, chceme jednoducho
1238 I, 1,24 | C) Je to obnovený skutok viery~24. Mohli by
1239 III, 1,61 | tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli
1240 II, 2,58 | uschopňuje. Láska všetko obnovuje. Láska "všetko znáša, všetko
1241 II, 2,52 | pripomínať ako stimul stále sa obnovujúcej životaschopnosti Cirkvi,
1242 III, 4,110 | tvorí ďalší kruh, aj tento oborovský, avšak menej od nás vzdialený:
1243 I, 1,22 | vzťahuje predovšetkým na obozretnosť ohľadom poledného osudu
1244 I, 2,28 | ktorí sa na ňu s dôverou obracajú, sú silno ovplyvnené atmosférou
1245 III, 3,81 | zameraná na bezprostredné obrátenie partnera, pretože rešpektuje
1246 III, 2,70 | povrchu? Ešte skôr než svet obrátime, ba aby sme ho obrátili,
1247 I, 2,28 | časoch veľkými zmenami, obratmi a vývojmi, ktoré menia nielen
1248 I, 3,39 | osobitne jeden obraz, okrem obrazu Tajomného Tela, ktorý nám
1249 I, 3,39 | rozmanitosť, duchovnú krásu. Obrazy nestačia na to, aby preložili
1250 II, 2,52 | zaodela; ani že spočíva v obrnení sa voči približovaniu a
1251 II, 1,44 | zadusiť, priam akoby sa chcel obrniť voči nákaze omylu a zla;
1252 II, 2,59 | uvažujeme o duchovnej a mravnej obrode života svätej Cirkvi.~
1253 I, 3,36 | keď začíname jej sladkú i obrovskú námahu; je to, takpovediac,
1254 III, 4,98 | 98. Cirkev vie o obrovských rozmeroch tohto poslania;
1255 II, 2,57 | ekonomický faktor, ktorý sa stal obrovským a podstatným vo vývoji modernej
1256 I, 3,32 | poznajú túto problematiku ako obsah katechézy a duchovnosti,
1257 III, 3,90 | skepticizmu oproti sile a obsahu Božieho Slova, ktoré chceme
1258 Uvod, 0,10 | preštudované a pochopené, keďže obsahuje "plán tajomstva, od vekov
1259 II, 2,48 | v tomto zmysle. Nemôžeme obviniť z nevernosti túto našu milovanú
1260 Zaver, 0,120 | Toto sú, ctihodní bratia, obvyklé podmienky pre výkon nášho
1261 II, 2,51 | akékoľvek nepohodlie z obvyklého spôsobu života, vyhlasuje
1262 I, 3,41 | a radosti z toho, že je obývaný Duchom Svätým, k povolaniu
1263 Uvod, 0,16 | dodnes gniavia veľké skupiny obyvateľstva, výstup mladých národov
1264 III, 4,98 | v štatistike medzi ňou a obyvateľstvom zeme; pozná hranice svojich
1265 III, 4,100 | vidieť, keďže sa stotožňujú s obzorom; ide o ľudstvo ako také,
1266 I, 3,32 | dokumenty, ktoré nám ponúkajú obšírne a zreteľné učenie o božskej
1267 III, 4,104 | utláčanie v skutkoch. Naša obžaloba je, v skutočnosti, skôr
1268 II, 1,43 | hodnotí ju, podnecuje, obžalúva, podporuje, naplňuje ju
1269 III, 4,115 | všetkých týchto kresťanov, v očakávaní, že v dialógu úprimnosti
1270 III, 2,79 | dejinného dozrievania a očakávať hodinu, kedy ho Boh urobí
1271 III, 2,73 | aby sme mali stále pred očami tento nevýslovný a veľmi
1272 I, 3,33 | Mystického Tela, dokázali oceniť jeho božský význam, a tak
1273 I, 1,24 | tak jednotlivým dušiam, ochotným prijať ho, teda každému
1274 III, 2,66 | svätý Pavol42. Avšak ani ochrana ani obrana nevyčerpávajú
1275 II, 2,58 | ktorých Cirkev je dedičkou, ochránkyňou, učiteľkou a rozdávateľkou?
1276 I, 1,24 | a rovnakej moci otvoril oči: "Verím, Pane"10; alebo
1277 II, 1,46 | mystického Tela Kristovho, očistil ho od chýb mnohých jeho
1278 II, 1,46 | bolo treba vykonať, aby sme očistili a omladili tvár svätej Cirkvi.
1279 II, 1,44 | pokúšať priblížiť k nim, očistiť ich, posvätiť ich: toto
1280 II, 1,44 | Ona, ako každý vie, nie je oddelená od sveta, ale žije v ňom.
1281 I, 3,32 | ktorá v šestnástom storočí oddelila od Cirkvi mnohé jej údy,
1282 III, 3,82 | uvedomuje, že už nemôže oddeliť svoju spásu od úsilia o
1283 Uvod, 0,14 | sa postupne odlišovala až oddeľovala, zvlásť v týchto posledných
1284 Uvod, 0,12 | obnove, teda po náprave chýb, odhalených a zavrhnutých týmto poznaním,
1285 III, 4,107 | múdreho učiteľského úradu odhaliť ich transcendentnosť a imanentnosť.~
1286 III, 1,61 | Evanjelium, ktoré pozná a odhaľuje, aj súcití a lieči ľudské
1287 I, 3,32 | širokej a takej dôležitej. Odkedy sa Tridentský koncil usiloval
1288 III, 2,79 | dôvodu však nebude náš dialóg odkladať na zajtra to, čo možno uskutočniť
1289 I, 1,22 | zapríčiniť úpadok alebo odklon ľudského konania6. A tak
1290 II, 2,51 | usilujú zmiešať s nimi a nie odlíšiť, a tak sa zbytočným prispôsobovaním
1291 III, 1,62 | 62. Táto odlišnosť kresťanského života od života
1292 Uvod, 0,14 | ale neskôr sa postupne odlišovala až oddeľovala, zvlásť v
1293 III, 4,105 | teraz žiadneho predsudku, odmietajúceho osoby, ktoré vyznávajú vyššie
1294 Uvod, 0,14 | otvorené a ľahké, iné zložité, odmietavé a priateľskému rozhovoru
1295 III, 2,78 | že ho človek absolútne odmietne, alebo bude neúprimne predstierať
1296 III, 3,83 | napodobňovať ho: "Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný
1297 III, 4,103 | Boha. A preto my budeme odolávať so všetkými svojimi silami
1298 III, 3,91 | kresťanské povolanie, môže byť odolný voči nákaze omylov, s ktorými
1299 III, 2,69 | pastorálneho smeru, ktorý nám odovzdali naši predchodcovia tohto
1300 I, 3,40 | právd, a napokon veľkodušná odovzdanosť kontemplatívnej modlitbe.
1301 III, 4,112 | táto vec spôsobí nedôveru i odpor. Ale teraz, keď sa katolícka
1302 I, 3,42 | horlivosťou. My ho podporujeme, odporúčame a požehnávame.~
1303 I, 1,21 | radi počítame. Z mnohých odporúčaní nášho Pána vyberieme jedno
1304 I, 3,37 | Kristovi Ježišovi"20; a odporúčať nám: "...v láske všestranne
1305 Uvod, 0,17 | ľudstva k pocitom a postupom odporujúcim každému násilnému a vražednému
1306 I, 2,30 | výchova k hľadaniu pravdy, odrazenej vovnútri vedomia je sama
1307 II, 2,58 | nás, ako i o láske, ktorú odrazom máme rozširovať na nášho
1308 III, 4,113 | nehovoria niektorí, že keby sa odstránil primát pápeža, zjednotenie
1309 II, 2,51 | kresťanských princípov; zvyk odstraňovať všetku námahu, akékoľvek
1310 III, 3,89 | tými najmenšími, a neklásť odstup privilégií ani priepasť
1311 III, 4,104 | našej strany prichádza ich odsúdenie, ako zo strany samotných
1312 III, 2,71 | neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa svet skrze neho
1313 III, 4,104 | srdci náboženské hodnoty, odsúdiť ideologické systémy, popierajúce
1314 III, 4,108 | súčasný, ktorý spočíva v našom odsudzovaní a našej nutnej žalobe.~
1315 III, 3,81 | nadväzuje; vylučuje predpojaté odsudzovanie, útočnú a nekonečnú polemiku,
1316 III, 3,80 | spoločnosti možno stretať, odsudzovať ich a vyvolávať križiacke
1317 II, 2,54 | všetci určite musíme už odteraz pripravovať svoje duše tak,
1318 Uvod, 0,12 | preto, aby sme s väčšou odvahou prikročili k nutným reformám,
1319 I, 3,32 | rozvoj. Stačí, aby sme sa tu odvolali na učenie Prvého vatikánskeho
1320 III, 1,61 | svete", čiže o ľudstve odvrátenom od svetla viery a daru milosti;
1321 III, 4,109 | 109. Avšak nechceme odvrátiť svoj pohľad od panorámy
1322 II, 2,59 | dokonale a obdivuhodne v sebe odzrkadľovala, ba viac, žila ho tu na
1323 II, 1,45 | Slávenie Koncliu je aj z tohto ohľadu prozreteľné. Pastorálny
1324 III, 2,77 | aj naše poslanie, hoci je ohlasovaním neodškriepiteľnej pravdy
1325 III, 3,90 | Božieho Slova, ktoré chceme ohlasovať. Len ten, kto je celkom
1326 I, 1,22 | Túto výzvu k bdelosti Pán ohlasuje aj v súvislosti s udalosťami
1327 Uvod, 0,10 | Božích plánov, ktoré sa ohlasujú prostredníctvom Cirkvi.
1328 I, 2,28 | nebezpečenstvo priam závratu, ohlušenia, stratenia sa, môže zatriasť
1329 II, 2,57 | spravodlivé a často prísne ohodnotenie, aké mu patrí, ako tým,
1330 III, 4,98 | sveta. Cirkev si uvedomuje ohromujúcu novosť modernej doby, ale
1331 I, 1,26 | požiadaviek tohto osobitného okamihu, v ktorom sa nachádza život
1332 III, 3,90 | nesmie zmeniť v oslabenie, oklieštenie pravdy. Náš dialóg nesmie
1333 II, 1,44 | nezaujatá pred premenami okolitého sveta, ktorý tisícorakým
1334 III, 1,63 | ho chránil pred nákazou okolitej ľudskej biedy, alebo zvodmi
1335 III, 4,98 | od akejkoľvek priaznivej okolnosti pozemského charakteru: viera
1336 III, 3,89 | prispôsobiť historickým a miestnym okolnostiam, v ktorých vykonáva svoje
1337 III, 4,96 | vnútri i mimo jej vlastného okruhu.~
1338 II, 2,57 | posvätným pre stôl i pre oltár. Sociálne učenie Cirkvi
1339 II, 1,46 | vykonať, aby sme očistili a omladili tvár svätej Cirkvi. A nech
1340 I, 2,29 | Podobne by sme mohli hovoriť o omyloch, ktoré sa šíria aj v samom
1341 III, 3,91 | môže byť odolný voči nákaze omylov, s ktorými prichádza do
1342 II, 1,44 | chcel obrniť voči nákaze omylu a zla; na druhej strane
1343 I, 2,29 | B) Omyly vovnútri Cirkvi~29. Podobne
1344 III, 4,107 | tento proces vyústil do onoho pojatia objektívnej skutočnosti
1345 II, 2,49 | malé rozmery, akoby len ony boli jediné správne, jediné
1346 III, 2,77 | predsa ich nechala slobodných opätovať ju alebo odmietnúť, prispôsobiac
1347 III, 3,94 | samotného Pána o tú vážnu a opájajúcu charizmu60, aby sme boli
1348 II, 1,46 | ste nám naznačili, ktoré opatrenia by bolo treba vykonať, aby
1349 III, 4,107 | mnohoraké, čo nás vedie k opatrnosti pri ich posudzovaní a k
1350 III, 2,66 | ba musíme ho i brániť. "Opatruj, čo ti bolo zverené", napomína
1351 III, 2,72 | dejín obnovil. Dejiny spásy opisujú práve tento dlhý a rozmanitý
1352 III, 4,99 | hovoríme, nechávame sa uniesť opojením z nášho poslania a že zanedbávame
1353 III, 1,65 | nezáujem, ani strach, ani opovrhnutie. Keď sa Cirkev odlišuje
1354 III, 1,65 | zo svojich dobier dôvod opovrhovať tými, ktorý ich nedosiahli,
1355 III, 4,104 | prichádza k nám radikálna opozícia v myšlienkach a utláčanie
1356 III, 4,119 | oživujúceho Cirkev pod vedením oprávnenej autority, nech cítia naše
1357 II, 2,49 | dal tomu plánu Cirkvi jeho oprávnenú historickú a konkrétnu podobu.
1358 III, 2,77 | donucovaním, ale jedine oprávnenými cestami ľudskej výchovy,
1359 III, 1,61 | ktoré sa unáša v naivnom optimizme, veriac, že postačujú vlastné
1360 III, 3,85 | prinútia naše zmýšľanie, aby opustilo vychodené chodníky a privedú
1361 I, 3,39 | formu, vznešenú jednotu, organickú funkčnosť, harmonickú rozmanitosť,
1362 I, 1,23 | napredujú: Cirkev vo svojej organizácií a v hierarchickom i komunitárnom
1363 III, 4,117 | nutným pre každú dobre organizovanú spoločnosť, ako predovšetkým
1364 I, 2,30 | vovnútri vedomia je sama osebe navýsosť chvályhodná a dnes
1365 III, 3,90 | bratom, sa nesmie zmeniť v oslabenie, oklieštenie pravdy. Náš
1366 III, 4,103 | ho ponižuje a zosmutňuje, oslabuje už v koreni každý spoločenský
1367 Zaver, 0,122 | 122. Oslavujúc takto Kristovu jednotu medzi
1368 III, 4,102 | osudne presvedčení, že tak oslobodzujú človeka od starých a falošných
1369 III, 3,87 | tieto stratili schopnosť osloviť a pohnúť ľuďmi.~
1370 III, 2,72 | v podstate, trojičného v Osobách; a napokon hovorí o tom,
1371 Uvod, 0,16 | slobodným občanom a ľudským osobám, morálne problémmy ohľadom
1372 I, 1,19 | venovala štúdiu nejakej osobitnej problematiky a ešte skôr,
1373 II, 1,44 | zvláštnou naliehavosťou a s osobitnou vážnosťou.~
1374 Uvod, 0,1 | prečo jej preukazovali osobitnú lásku a zvláštnu starostlivosť
1375 III, 4,119 | povzbudenie a požehnanie: osobitným spôsobom kňazi, rehoľníci,
1376 Uvod, 0,4 | milosti Božej, mali možnosť osobne sa vám prihovoriť na začiatku
1377 III, 2,77 | dar spásy vždy v úcte voči osobnej a občianskej slobode.~
1378 I, 3,32 | nás všetkých týka. Bude osožné pripomenúť tieto jednoznačné
1379 II, 2,51 | relativizmus, ktorý všetko ospravedlňuje a všetko hodnotí na rovnakej
1380 III, 1,65 | sa od nej chrániť seba i ostatných, ale zároveň sa venuje vyliečeniu
1381 III, 4,101 | pripomenúť sebe samým i všetkým ostatným, ako je náš postoj na jednej
1382 Uvod, 0,10 | charaktere, poslaní, o konečnom osude, ktoré nikdy nebude dostatočne
1383 III, 4,102 | politického konania, naivne ale osudne presvedčení, že tak oslobodzujú
1384 III, 4,106 | tých, ktorí rozhodujú o jej osudoch. Keby sa náš rozhovor nadviazal
1385 III, 1,61 | pesimizmom, vyhlasujúc za osudové, nevyliečiteľné a možno
1386 I, 2,28 | ktoré je - ako vieme - osvecované a vedené Duchom Svätým,
1387 I, 3,32 | študovali, a tým, že im osvecuje myseľ, silne ich pobáda
1388 II, 2,50 | jedine voči pravde a autorite osvedčených učiteľov!), tak i na poli
1389 I, 3,40 | vyriešené na základe skúsenosti, osvetlenej učením, živou skutočnosťou
1390 II, 1,43 | jej spoločnou činnosťou, osvetlenou jedinečnými postavami svätcov,
1391 I, 2,30 | a plnosti vtedy, keď sa osvetľuje vo vlastnom vedomí. Tento
1392 I, 3,40 | vlastný spôsob prijímania osvietení Kristovho Ducha, radikálny
1393 I, 3,41 | ako prví kresťania, za "osvietenie", ktoré tým, že na pokrsteného
1394 III, 2,71 | skromnosti, ale zo všetkých síl, osvojiť: "Boh neposlal Syna na svet,
1395 III, 3,88 | sa nám kladie jedna veľká otázka, ktorá sa týka spojenia
1396 II, 1,43 | pokračuje v priebehu storočí o otázkach dokonalosti, znovu venoval
1397 III, 3,92 | Koncilu, keď sa bude zaoberať otázkami o Cirkvi a jej činnosti
1398 Uvod, 0,17 | že veľkej a univerzálnej otázke mieru vo svete budeme citíť
1399 III, 3,92 | domnievame, že keďže ide o otázku, týkajúcu sa na jednej strane
1400 III, 2,68 | pripraviť srdcia, nie riešiť otázky.~
1401 III, 3,89 | chceme stať ich pastiermi, otcami a učiteľmi. Prostredím dialógu
1402 III, 1,62 | Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým
1403 III, 2,72 | a následne v Evanjeliu. Otcovský a svätý rozhovor medzi Bohom
1404 I, 2,28 | nejakého mora, napáda a otriasa samotnú Cirkev. Duše ľudí,
1405 III, 4,107 | musí ostať neochvejným a otvoreným hlásanie a obrana náboženstva
1406 I, 1,24 | dobrote a rovnakej moci otvoril oči: "Verím, Pane"10; alebo
1407 Uvod, 0,8 | spisom len splniť povinnosť otvoriť vám svoje srdce, v úmysle
1408 I, 3,36 | otvorené hranice Kristovho ovčinca, ozvena nášho hlasu.~
1409 III, 4,112 | iniciatívy obnoviť jediný Kristov ovčínec, neprestane napredovať so
1410 II, 2,57 | a chlieb, ktorý je ich ovocím, sa stáva posvätným pre
1411 I, 2,28 | dôverou obracajú, sú silno ovplyvnené atmosférou časného sveta.
1412 III, 2,77 | spáse, nebude vystupovať ozbrojené vonkajším donucovaním, ale
1413 III, 4,112 | poli dialóg, ktorý dostal označenie ekumenický, je už započatý;
1414 Uvod, 0,8 | samotného ekumenického Koncilu a ozrejmiť niektoré doktrinálne a praktické
1415 III, 4,95 | hlas Koncilu. Tento hlas sa ozve, ak sa to Bohu zapáči, už
1416 I, 3,36 | hranice Kristovho ovčinca, ozvena nášho hlasu.~
1417 III, 4,109 | ktorý môže vo všetkých oživiť úvahy o najvyšších hodnotách.
1418 Uvod, 0,11 | zakladateľ a ktoré Duch Svätý oživoval a posväcoval v priebehu
1419 III, 4,119 | sa zúčastňujú na dialógu, oživujúceho Cirkev pod vedením oprávnenej
1420 I, 3,38 | prostredníctvom skutkov živej a oživujúcej viery, podľa už spomenutých
1421 I, 3,41 | pokrsteného nechá spočinúť oživujúci lúč Božej Pravdy, mu otvára
1422 III, 4,108 | pápež Ján XXIII. v encyklike Pacem in terris, že totiž učenie
1423 II, 2,56 | pochopili toľké svoje slabosti a pády v minulosti a taktiež aj
1424 Uvod, 0,5 | skúmania Božieho učenia, pamätajúc na Kristove slová: Moje
1425 I, 3,31 | rehoľných skúseností, a najmä pamätných pápežských učení, venuje
1426 I, 1,22 | svedomie učeníka sa tak stane pamäťou8 toho, čo Ježiš učil a čo
1427 II, 2,59 | C) Príklad Panny Márie~59. Tento ideál pokornej
1428 III, 4,109 | odvrátiť svoj pohľad od panorámy moderného sveta bez toho,
1429 II, 1,43 | Dychtivá túžba poznať cesty Pánove je a musí byť v Cirkvi trvalou.
1430 Uvod, 0,18 | služby, podľa toho, ako sa Pánovi zapáči dať nám k tomu vnuknutie
1431 Zaver, 0,122 | naším úvodným listom, v mene Pánovom, svoje bratské a otcovské
1432 III, 4,108 | predchodca, blahej pamäti, pápež Ján XXIII. v encyklike Pacem
1433 III, 2,70 | naši predchodcovia, zvlášť pápeži Pius XI. a Pius XII., obdivuhodné
1434 Uvod, 0,4 | usmerňovali začiatky našej pápežskej služby.~
1435 I, 2,30 | záverom nejasným, zúfalým, paradoxným a zásadne klamlivým. To
1436 II, 2,49 | prejav, ktorý sa rodí z partikulárnych myšlienok, bezpochyby horlivých
1437 II, 2,56 | poviete, ako majú dnes pastieri i veriaci viesť k chudobe
1438 I, 3,32 | vyžaduje, aby sa pozornosť tak pastierov a učiteľov, ako i veriacich
1439 III, 4,113 | najvyšší, účinný a rozhodujúci pastiersky úrad Petrov, jednota by
1440 III, 4,107 | podporuje, nie je to bez pastoračného úmyslu, že sa usilujeme
1441 III, 2,70 | nechcel sa dať, celkom právom, pastoračny cieľ, celý zameraný na preniknutie
1442 III, 2,69 | takéhoto štýlu, takéhoto pastorálneho smeru, ktorý nám odovzdali
1443 II, 1,45 | tohto ohľadu prozreteľné. Pastorálny charakter, ktorý si kladie
1444 I, 3,31 | kvalifikovaných teologických škôl, pastorálnych a misionárskych hnutí, významných
1445 III, 4,115 | sme mali v Jeruzaleme s patriarchom Atenagorasom; chceme s úctou
1446 II, 2,48 | Božiu Cirkev, ku ktorej patriť považujeme za najvyššiu
1447 III, 3,83 | egoistický zámer. 4) A napokon pedagogická rozvážnosť, ktorá zvlášť
1448 I, 3,40 | s tou najvyššou a bdelou pedagógiou, tento posiľňujúci zmysel
1449 III, 4,107 | pre Božiu prítomnosť a na pery pokorné a jachtavé slovká
1450 III, 1,61 | ktoré je deprimované drsným pesimizmom, vyhlasujúc za osudové,
1451 III, 4,109 | vábivú túžbu: aby náš úmysel pestovať a zdokonaľovať náš dialóg
1452 III, 4,113 | rozhodujúci pastiersky úrad Petrov, jednota by sa rozpadla
1453 I, 3,36 | vynaložiť, aby získala plnšie a pevnejšie poznanie o sebe samej. A
1454 I, 2,28 | môže zatriasť samou jej pevnosťou a priviesť mnohých k tomu,
1455 I, 3,39 | on zázračne premenil na pevnú skalu, čiže obdaril ho nadprirodzenou
1456 I, 3,32 | Mystici Corporis pápeža Pia XII. 16, dokumenty, ktoré
1457 I, 3,32 | prevzané pôvodne zo samotných pier Vykupiteľových, ktoré uvádza
1458 III, 4,113 | podotknúť, že tento ústredný pilier svätej Cirkvi nechce predstavovať
1459 I, 2,28 | zmýšľania, zachovaného vo Svätom Písme a v Tradícii a vysvetľovaného
1460 Uvod, 0,4 | úmysel adresovať vám aj písomne svoje otcovské a bratské
1461 Uvod, 0,6 | touto našou jednoduchou písomnou rozpravou, skôr uctená a
1462 III, 4,113 | schiziem, koľko je kňazov", píše celkom správne sv. Hieronym65.
1463 Uvod, 0,10 | pochopené, keďže obsahuje "plán tajomstva, od vekov skrytého
1464 II, 2,56 | evanjeliu, tak zakorenený v pláne nášho zamerania na kráľovstvo
1465 II, 2,53 | splniť, norma aj tak ostáva platná vo svojej podstatnej požiadavke:
1466 III, 4,107 | na základe jeho vnútornej platnosti, ťahajúce - ako sme povedali -
1467 III, 4,115 | našu radosť zo stretnutia, plného lásky ako i novej nádeje,
1468 I, 1,19 | energiu a väčšiu radosť v plnení svojho vlastného poslania
1469 I, 3,37 | dar, ktorý nám dal? Buďte plní údivu, tešte sa: stali sme
1470 II, 2,48 | dediči Kristovho evanjelia, plnoprávni pokračovatelia Apoštolov,
1471 III, 1,61 | postačujú vlastné sily na plnú, stálu a blahodárnu sebarealizáciu;
1472 III, 2,79 | napredovanie, skromné začiatky pred plným úspechom54; aj náš bude
1473 III, 3,81 | usiluje sa uspôsobiť ho k plnšiemu zdieľaniu pocitov a názorov.~
1474 II, 1,43 | tvorila nové teórie, lež aby plodila nové energie, zameráne práve
1475 I, 3,36 | poznanie o sebe samej. A týmito plodmi sú ciele, ktoré si kladieme
1476 III, 4,112 | nás delí. Toto je dobrá a plodná téma pre náš dialóg. Sme
1477 III, 4,103 | sveta jeho autentických a plodných základov, do ľudského života
1478 I, 3,32 | ohľadom teológie o Cirkvi, plodným na duchovné meditácie o
1479 I, 3,36 | krátkosti nenaznačiť niekoľko plodov, ktoré očakávame, že vyplynú
1480 III, 3,80 | dynamizmus modernej spoločnosti, pluralizmus jeho prejavov, a takisto
1481 III, 2,72 | rozmanitý dialóg, ktorý pochádza od Boha a vedie s človekom
1482 I, 2,28 | najzvláštnejšie myšlienkové pochody, akoby Cirkev mala poprieť
1483 III, 4,107 | zhasína najvyššie svetlo pochopenia vesmíru, napomôcť, aby tento
1484 II, 2,54 | neprestanete vyzývať veriacich k pochopeniu dôstojnosti, bezúhonnosti,
1485 I, 3,32 | koncilu v tejto oblasti, a pochopíme, ako si tematika štúdia
1486 III, 1,62 | Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako
1487 III, 3,90 | Apoštolát sa nemôže zniesť s pochybnými kompromismi voči princípom
1488 II, 2,57 | Cirkvi nenecháva žiadne pochynosti ohľadom tejto témy, a My
1489 I, 1,20 | následného skutku viery, ktorý je počiatkom nášho ospravedlnenia.~
1490 II, 2,49 | jeho vznešený chrám, na jej počiatočné a celkom malé rozmery, akoby
1491 III, 4,112 | oblastiach je už vo fáze počiatočného a pozitívneho priebehu.
1492 I, 1,21 | dnes my sami právom a radi počítame. Z mnohých odporúčaní nášho
1493 Uvod, 0,14 | sveta, ako všetci vedia, pocítila hlboký vplyv kresťanstva
1494 Uvod, 0,17 | prispieť k výchove ľudstva k pocitom a postupom odporujúcim každému
1495 Uvod, 0,15 | sebe a i vám, bratia, ktorí pociťujete túto úzkosť určite nie menej
1496 II, 1,44 | ňom. A tak členovia Cirkvi pociťujú jeho vplyv, vdychujú jeho
1497 III, 2,69 | predchodcovia tohto storočia, počnúc od veľkého a múdreho Leva
1498 III, 4,100 | povinnosti človeka, cítime sa poctení, ak nám to umožnia, prisadnúť
1499 III, 4,113 | prekážku, z dôvodu primátu pocty a právomoci (primatus honoris
1500 III, 3,83 | morálne podmienky toho, ktorý počúva57: či je to dieťa, či je
1501 I, 2,28 | pripraveným, ak ho My vzývame a počúvame, neomylne naplniť Kristov
1502 I, 1,20 | vnútorne, prostredníctvom počúvania posolstva spásy a prostredníctvom
1503 III, 3,89 | budeme rozprávať, treba počúvať hlas, ba ešte viac srdce
|