C) Vlastné plody prehĺbenia poznania Cirkvi
37. Prvým plodom prehĺbeného poznania Cirkvi o sebe samej je
znovuobjavenie jej životného vzťahu s Kristom. Je to
veľmi známa vec, avšak základná,
neodmysliteľná a nikdy nie dostatočne poznaná,
meditovaná, slávená. Čo povedať o tejto
ústrednej kapitole celého nášho
náboženského dedičstva? Našťastie, vy už
poznáte dobre túto náuku; a my k nej nebudeme nič
pridávať, len vyzývame mať ju stále na zreteli
ako najhlavnejšiu, ako usmerňovateľku tak vo vašom
duchovnom živote, ako i vo vašom ohlasovaní. Viac ako
naše, nech osoží to povzbudenie, ktoré vyjadril
náš už spomínaný predchodca vo vyššie
uvedenej encyklike Mystici Corporis: "Je nevyhnutné
zvyknúť si spoznať v Cirkvi samotného Krista. Je to
totiž Kristus, ktorý žije v Cirkvi, ktorý
prostredníctvom nej vyučuje, riadi a posväcuje; je to Kristus,
ktorý sa rozmanitým spôsobom prejavuje v rôznych
údoch svojho spoločenstva." 18
Ó, ako radi by sme sa zahĺbili do spomienok, ktoré sa zo
Svätého Písma, z Otcov, z Učiteľov Cirkvi a
svätých valia do našej mysle, keď uvažujeme o tomto
jasnom bode našej viery. Či nám nepovedal sám
Kristus, že on je vinič a my sme ratolesti19? Vari nemáme
pred sebou celé to bohaté učenie svätého Pavla,
ktorý nám neprestáva pripomínať: "Vy všetci
ste jeden v Kristovi Ježišovi"20; a odporúčať
nám: "...v láske všestranne vrastajme do toho, ktorý
je hlavou, do Krista"21; a napomínať nás:
"všetko vo všetkom je Kristus"22? Spomedzi učiteľov
nech postačí spomenúť, za všetkých, svätého
Augustína: "...Radujme sa a vzdávajme vďaky nielen za
to, že sme sa stali kresťanmi, ale Kristom. Uvedomujete si, ó bratia, chápete
Boží dar, ktorý nám dal? Buďte plní
údivu, tešte sa: stali sme sa Kristom. Pretože ak On je
hlava, my sme údy: celý človek. On a my... Teda plnosť Krista: hlava a údy.
Čo sú hlava a údy? Kristus a Cirkev." 23
|