II. SMERNICE PRE REFORMU CIRKVI
A) Všeobecné kritériá
48. Mali by sme predovšetkým pripomenúť niektoré kritéria, ktoré nám ukazujú, akými smermi by sa mala uberať táto reforma. Reforma sa nemôže týkať ani podstatného chápania, ani základných štruktúr katolíckej Cirkvi. Slovo reforma by bolo nesprávne použité, keby sme ho chápali v tomto zmysle. Nemôžeme obviniť z nevernosti túto našu milovanú a svätú Božiu Cirkev, ku ktorej patriť považujeme za najvyššiu milosť a ktorá napĺňa našu dušu svedectvom, "že sme Božie deti"!²⁸. Nie je to pýcha, ani namyslenosť, ani tvrdohlavosť či bláznovstvo, ale naša svetlá istota, radostné presvedčenie, že sme živé a pravé údy Tela Kristovho, právoplatní dediči Kristovho evanjelia, plnoprávni pokračovatelia Apoštolov, a že v sebe nosíme, vo veľkom bohatstve pravdy a zvykov, ktoré dnes charakterizujú Cirkev, neporušené a živé dedičstvo pôvodnej apoštolskej tradície. Ak toto je naša hrdosť, alebo lepšie povedané dôvod, pre ktorý musíme "neustále vzdávať vďaky Bohu"²⁹, predstavuje to zároveň našu zodpovednosť pred samým Bohom, ktorému musíme zúčtovať za toľké dobrodenie, pred Cirkvou, ktorej musíme s istotou vliať túžbu, odhodlanie zachovať poklad - "to zverené", o ktorom hovorí svätý Pavol³⁰ - a pred bratmi, ktorí sú ešte stále od nás odlúčení, ako i pred celým svetom, aby všetci mohli zdieľať spolu s nami tento Boží dar.