49. Takže ak sa v tejto veci hovorí o reforme,
nesmie sa tým myslieť na zmenu, lež na potvrdenie
úsilia zachovať Cirkvi rysy, ktoré jej vtlačil Kristus,
ba chcieť ich stále viac privádzať k dokonalej forme,
ktorá na jednej strane zodpovedá Kristovmu plánu, a na
druhej strane je uznaná a potvrdená vo svojom nutnom
vývoji, ktorý - ako strom semienku - dal tomu plánu Cirkvi
jeho oprávnenú historickú a konkrétnu podobu. Nech
nás nepomýli kritérium zredukovať stavbu Cirkvi,
ktorá sa stala rozľahlou a veľkolepou na slávu Božiu
ako jeho vznešený chrám, na jej počiatočné
a celkom malé rozmery, akoby len ony boli jediné správne,
jediné dobré; nech nás ani neokúzli
túžba zrenovovať štruktúru Cirkvi
charizmatickým spôsobom, akoby novým a správnym bol
ten cirkevný prejav, ktorý sa rodí z partikulárnych
myšlienok, bezpochyby horlivých a niekedy presvedčených
o svojom Božom vnuknutí, a tak vovádzať do
pôvodného plánu Cirkvi svojvoľné sny o
strojených obnovách. Musíme slúžiť a
milovať Cirkev takú, aká je, s rozumným zmyslom pre
dejiny a s pokorným hľadaním vôle Božej,
ktorá podporuje a vedie Cirkev aj vtedy, keď dopustí,
že ľudská slabosť značne zatemní čistotu
jej rysov a krásu jej činov. O túto čistotu a
túto krásu sa usilujeme a jej chceme napomáhať.
|