51. Hrozí, že materializmus vyprázdni
pôvodný pojem kresťanstva; relativizmus, ktorý
všetko ospravedlňuje a všetko hodnotí na rovnakej
úrovni, útočí na absolútny charakter
kresťanských princípov; zvyk odstraňovať
všetku námahu, akékoľvek nepohodlie z obvyklého
spôsobu života, vyhlasuje kresťanskú disciplínu a
askézu za nepríjemne neužitočnú; ba niekedy
apoštolská túžba priblížiť sa k
svetskému prostrediu, alebo nechať sa prijať modernými
dušami, zvlášť mladými, sa premení v
zanechanie vlastných foriem kresťanského života a toho
štýlu správania sa, ktorý má dať tomuto
úsiliu o priblíženie sa a o výchovný vplyv
jeho zmysel a účinnosť.
Či nie je pravda, že často mladí kňazi, resp. aj
niektorí horliví rehoľníci, vedení
dobrým úmyslom včleniť sa do ľudových
más alebo do zvláštnych vrstiev, sa usilujú
zmiešať s nimi a nie odlíšiť, a tak sa
zbytočným prispôsobovaním okoliu
vzdávajú pravej účinnosti svojho
apoštolátu? Veľký princíp, ktorý vyslovil
Kristus, sa nastoľuje znovu vo svojej aktuálnosti i
náročnosti: byť vo svete, ale nie zo sveta. A veľmi
nám osoží, ak vznešená a mimoriadne
príhodná modlitba jeho, ktorý "stále
žije, aby sa za nás prihováral"31, i dnes bude
znieť pred nebeským Otcom: "Neprosím, aby si ich vzal
zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým." 32
|