53. Na naše spoločné povzbudenie a
úžitok však ešte raz pripomeňme: nie ani tak zmenou
vonkajších zákonov Cirkev objaví svoju pučiacu
mladosť, ako skôr vnútorným uschopnením svojho
ducha k poslušnosti voči Kristovi, a teda zachovávaním
tých zákonov, ktoré Cirkev, s cieľom nasledovať
cestu Kristovu, predpisuje sama sebe: tu spočíva tajomstvo jej
obnovy, jej "metanoia", jej cvičenie v dokonalosti. Ak bude
možné uľahčiť zachovávanie cirkevných
noriem zjednodušením niektorého predpisu a dôverou
voči slobode dnešného kresťana, ktorý sa stal
uvedomelejším ohľadom svojich povinností a
zrelejším i múdrejším vo výbere
spôsobov, ako ich splniť, norma aj tak ostáva platná
vo svojej podstatnej požiadavke: kresťanský život, ako ho
Cirkev interpretuje a uzákoňuje v múdrych nariadeniach, si
bude vždy vyžadovať vernosť, úsilie, umŕtvovanie
a obetu; bude vždy poznačený "úzkou cestou",
o ktorej nám hovorí náš Pán34; bude
žiadať od nás, moderných kresťanov, nie
menšiu ale skôr väčšiu morálnu energiu
než od včerajších kresťanov, pohotovosť k
poslušnosti, dnes nie menej povinnú než v minulosti a
možno ťažšiu, určite však
záslužnejšiu, pretože je vedená viac
nadprirodzenými než prirodzenými dôvodmi. Nie zhoda s
duchom sveta, ani bránenie sa voči rozumnému sebazapieraniu,
ani ľahostajnosť voči voľným spôsobom
našej doby, ani emancipácia od autority rozvážnych a
právoplatných predstavených, ani
nevšímavosť k protirečivým formám
moderného myslenia nemôžu posilniť Cirkev, ani
uschopniť ju prijímať vplyv darov Ducha Svätého,
ani jej nemôžu dať rýdzosť nasledovania Krista
Pána, ani v nej nevzbudia úzkosť lásky k bratom a
schopnosť komunikovať svoje posolstvo spásy; ale jedine jej
odhodlanie žiť podľa milosti Božej, jej hierarchická
a komunitárna súdržnosť. Kresťan nie je
mäkký a zbabelý, ale silný a verný.
|