61. Evanjelium
nás upozorňuje na toto rozlíšenie, keď nám
hovorí o "svete", čiže o ľudstve odvrátenom
od svetla viery a daru milosti; o ľudstve, ktoré sa unáša
v naivnom optimizme, veriac, že postačujú vlastné sily
na plnú, stálu a blahodárnu sebarealizáciu; prípadne
o ľudstve, ktoré je deprimované drsným pesimizmom,
vyhlasujúc za osudové, nevyliečiteľné a možno
aj žiadúce vlastné neresti, vlastné slabosti, vlastné
morálne choroby, ako prejavy slobody a autentickosti. Evanjelium, ktoré
pozná a odhaľuje, aj súcití a lieči ľudské
biedy prenikavou a niekedy mučivou úprimnosťou, jednako
nepodlieha ani ilúzii prirodzenej dobroty človeka, akoby si sám
vystačil a nepotreboval nič iné, než byť ponechaný
v slobode ľubovoľne sa prejavovať; nepodlieha však ani beznádejnej
rezignácii voči nevyliečiteľnej skazenosti ľudskej
prirodzenosti. Evanjelium je svetlo, je novosť, je energia, je
znovuzrodenie, je spása. Preto vytvára a rozlišuje formu nového
života, o ktorej Nový zákon podáva neustále a
podivuhodné učenie: "Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale
premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať,
čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a
dokonalé"38, napomína nás svätý
Pavol.
|