II. DIALÓG V ŽIVOTE CIRKVI
A) "Dialóg" je evanjelizácia
66. Ak si je Cirkev skutočne, ako sme hovorili, vedomá toho, akú ju Pán chce, toto je pre ňu prameňom zvláštnej plnosti a túžby rozliať sa, s jasným povedomím poslania, ktoré ju presahuje a ohlasovania, ktoré treba šíriť. Je to povinnosť evanjelizácie. Je to misionársky mandát. Je to apoštolský úrad. Nestačí postoj verného konzervovania. Samozrejme, poklad pravdy a milosti, ktorý sme dostali ako dedičstvo kresťanskej tradície, musíme chrániť, ba musíme ho i brániť. "Opatruj, čo ti bolo zverené", napomína svätý Pavol⁴². Avšak ani ochrana ani obrana nevyčerpávajú povinnosť Cirkvi vzhľadom na dary, ktoré vlastní. Povinnosťou, vlastnou bohatstvu, ktoré sme dostali od Krista, je - ako dobre vieme - šírenie, ponuka, ohlasovanie: "Choďte teda a učte všetky národy"⁴³, to je posledné poverenie, ktoré Kristus adresoval svojim Apoštolom. A títo, v tom samom mene Apoštol, definujú svoje nemenné poslanie. My dáme tomuto vnútornému impulzu lásky, ktorý smeruje k tomu stať sa vonkajším darom lásky, dnes všeobecne rozšírené meno dialóg.