B) Charakteristiky dialógu
83. Rozhovor je teda spôsobom vykonávania apoštolského
poslania; je to umenie duchovnej komunikácie. Jeho charakteristiky sú
nasledovné: 1) predovšetkým jasnosť; dialóg
predpokladá a vyžaduje zrozumiteľnosť, je to vyliatie myšlienky,
je to výzva na zapojenie vyšších schopností človeka
do činnosti; stačil by tento jeho titul na zaradenie dialógu
medzi najvynikajúcejšie javy ľudskej činnosti a kultúry;
a stačí už táto jeho prvotná požiadavka,
aby naša apoštolská horlivosť s naliehavosťou
zrevidovala každú formu nášho vyjadrovania: či je
zrozumiteľné, či je ľudové, či je vybrúsené.
2) Ďalšou charakteristikou je miernosť, tá, v ktorej nás
Kristus pobáda napodobňovať ho: "Učte sa odo mňa,
lebo som tichý a pokorný srdcom"56; dialóg
nie je pyšný, nie je uštipačný, nie je útočný.
Jeho autorita je vnútorná, vďaka pravde, ktorú vykladá,
vďaka láske, ktorú rozširuje, vďaka príkladu,
ktorý predkladá; nie je to rozkaz ani nátlak. Dialóg
je pokojamilovný; vyhýba sa násilným spôsobom;
je trpezlivý; je veľkodušný. 3) Dôvera, tak vo
vlastné slovo, ako aj v schopnosť prijať ho zo strany
partnera: napomáha zdôverovanie sa i priateľstvo; splieta duše
v tichom súhlase s Dobrom, ktoré vylučuje každý
egoistický zámer. 4) A napokon pedagogická rozvážnosť,
ktorá zvlášť berie do úvahy psychologické
a morálne podmienky toho, ktorý počúva57: či
je to dieťa, či je nevzdelaný, či je nepripravený,
či je nedôverčivý, či je nepriateľský;
ten, ktorý hovorí, sa usiluje spoznať jeho citlivosť a
rozumne meniť seba samého i formy vlastného vystupovania, aby
mu nebol nepríjemný a nezrozumiteľný.
|