89. Až
do akej miery sa Cirkev má prispôsobiť historickým a
miestnym okolnostiam, v ktorých vykonáva svoje poslanie? Ako sa má
zabezpečiť proti nebezpečenstvu relativizmu, ktorý by
zasiahol jej dogmatickú a morálnu vernosť? A ako sa zároveň
prispôsobiť všetkým, aby všetkých spasila,
podľa Apoštolovho príkladu: "Pre všetkých som
sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých"58?
Svet sa nespasí zvonku; treba, podobne ako Božie Slovo, ktoré
sa stalo človekom, do určitej miery sa stotožniť s formami života
tých, ktorým chceme priniesť Kristovo posolstvo, treba zdieľať
životné spôsoby, pokiaľ sú ľudské a čestné,
zvlásť s tými najmenšími, a neklásť
odstup privilégií ani priepasť nezrozumiteľného
jazyka, ak chceme, aby nás vypočuli a porozumeli. Ešte skôr
než budeme rozprávať, treba počúvať hlas, ba
ešte viac srdce človeka; pochopiť ho, ako je to len možné
rešpektovať ho, a kde si to zaslúži, podporovať ho. Treba sa stať bratmi
ľudí, zároveň ako sa chceme stať ich pastiermi,
otcami a učiteľmi. Prostredím dialógu je
priateľstvo. Ba ešte viac služba. Toto všetko musíme
mať na pamäti a usilovať sa uskutočňovať
podľa príkladu i príkazu, ktorý nám zanechal
Kristus59.
|